Štáty Slavkovského formátu rokovali o integrácií krajín západného Balkánu i vývoji vojny na Ukrajine

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
S3: Rokovanie o Západnom Balkáne
Zľava: Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Markéta Pekarová Adamová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka počas neformálneho stretnutia predsedov parlamentov krajín Slavkovského formátu (S3) na rakúskom zámku Grafenegg, 26. august 2023. Foto: SITA/Kancelária NR SR
Tento článok pre vás načítala AI.

Predsedovia parlamentov štátov Slavkovského formátu (S3) rokovali o bezpečnostnej situácii v Európe. Témou neformálneho stretnutia bola aj integrácia štátov západného Balkánu do európskych štruktúr, či rozširovanie Európskej únie (EÚ) o Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajinu, pričom sa rokujúci dotkli i témy vývoja vojny na Ukrajine.

Rokovania v rozšírenom formáte

Ako informoval Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Národnej rady (NR) SR, predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka, predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a predseda slovenského parlamentu Boris Kollár sa na sklonku týždňa stretli na rakúskom zámku Grafenegg.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Rokovania sa konali v rozšírenom formáte S3+, zúčastnili sa ich aj podpredseda parlamentu Chorvátska Ante Sanader a predseda Výboru pre EÚ a zahraničné veci Poslaneckej snemovne parlamentu Talianskej republiky Giulio Tremonti.

Zaradenie balkánskych štátov do EÚ

Som rád, že sme si ako jednu z hlavných tém dnešného stretnutia vybrali práve západný Balkán. V našej diskusii, napriek mnohým iným dôležitým témam, nesmieme zabúdať na dlhodobé ciele medzi ktoré patrí práve aj politika rozširovania vrátane krajín západného Balkánu,“ uviedol predseda NR SR Kollár.

Predsedovia parlamentov štátov S3 počas tohtoročného júna spoločne navštívili Gruzínsko, ktoré aktuálne zavádza opatrenia potrebné na to, aby získalo štatút kandidátskej krajiny. Obdobná situácia je i v Moldavsku.

Slovensko je na expertnej úrovni nápomocné Moldavským inštitúciám pri zdieľaní eurointegračných skúseností. Sme dlhodobým a konzistentným podporovateľom pro-európskeho smerovania Moldavska, čo je zároveň aj jedna z troch prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce,“ konštatuje šéf slovenského parlamentu.

Diskusie o kríze na Ukrajine

V kontexte diskusie o konflikte na Ukrajine Kollár zdôraznil, že Slovensko od začiatku podporuje zvrchovanosť, nezávislosť i územnú celistvosť Ukrajiny, v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Doplnil, že naša podpora Ukrajiny v jej boji nesmie oslabiť.

Musíme zachovať jednotu EÚ a efektívnu koordináciu s ostatnými partnermi vo svete. Nesmieme podľahnúť ‚únave z krízy na Ukrajine‘,“ povedal.

Rokovanie sa konalo v rámci predsedníctva Rakúska formátu S3. „Rozšírený formát stretnutí na S3+ sa stáva čoraz populárnejšie a šéfovia parlamentov sa zhodli, že sú dobrou spoluprácou tak s európskymi, ako aj mimoeurópskymi krajinami,“ uviedol Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Boris KollárMarkéta Pekarová AdamováWolfgang Sobotka
Firmy a inštitúcie Európska úniaNárodná rada SR