Starosta blízky sátorovcom stál za objednávkami troch vrážd, tvrdí obžaloba na hlavnom pojednávaní

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
súd, sudca
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
  • aktualizované 29. júla 15:48

Na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sa v stredu začalo hlavné pojednávanie so štvoricou obžalovanou zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, objednávok vrážd a ďalších skutkov. Stíhanými v tomto prípade sú starosta obce Dolný Chotár František D., jeho syn František, Ladislav A. a Roland Sz.

Prví traja menovaní sú stíhaní väzobne, Roland Sz. si momentálne odpykáva 18-ročný trest, ktorý mu bol uložený v rámci procesu so skupinou sátorovcov v roku 2019.

Starosta sa priznal k známosti so Sátorom

Štvorica obžalovaných pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku v stredu 29. júla obvinenia poprela a už skôr odmietla aj uzavretie dohôd o vine a treste. Zhodne tak urobili starosta obce Dolný Chotár František D. st., jeho syn František, Ladislav A. ako aj na 18 rokov odsúdený Roland Sz. Obžalovaní zároveň deklarovali ochotu vypovedať. Výnimkou bol Ladislav A., ktorý pred súdom povedal, že vypovedať bude až po výsluchu niektorých svedkov.

František D. st. vo svojej stredajšej výpovedi priznal známosť s Lajosom Sátorom a ďalšími členmi skupiny sátorovcov, napríklad Zsoltom Nagyom a Kristiánom Kadárom. Zároveň povedal, že Sátor sa v jeho prítomnosti preukázal preukazom príslušníka Slovenskej informačnej služby a napriek tomu, že bol neskôr hľadaný políciou, pohyboval sa „normálne“.

Poprel však, že by šéfovi zločineckej skupiny pomáhal ukrývať sa, dával mu peniaze, prípadne si u neho objednával vraždy. „Nemám nič spoločné so žiadnou zločineckou skupinou,“ povedal. Pojednávanie bude pokračovať vo štvrtok 30. júla výsluchom ďalších obžalovaných.

Faktoringový podvod a prechovávanie pervitínu

Prokuratúra pripisuje starostovi Dolného Chotára Františkovi D, ktorý bol podľa obžaloby približne od roku 2001 činný pre juhoslovenskú zločineckú skupinu sátorovcov, objednávku vrážd Imreho Cz., Vojtecha R. a takisto Jozefa K., ktorá však nakoniec nebola vykonaná.

Rovnako tri vraždy, z ktorých boli všetky dokonané, si podľa obžaloby objednal jeho syn František ml. Ide o vraždy Petra N., Martina Ž. a Kristiána M. Na objednávkach niektorých vrážd z rokov 2004 až 2013 sa podľa prokuratúry podieľali aj Ladislav A. a Roland Sz. V prípade obetí išlo o takzvané biele kone, prípadne osoby, s ktorými mali obžalovaní obchodné spory.

Otcovi so synom navyše prokuratúra pripisuje faktoringový podvod a Ladislav A. je stíhaný aj za prechovávanie pervitínu. Starostu spolu so synom a Ladislavom A. zadržala polícia v rámci akcie Valentín začiatkom roku 2019. Súdy ich následne vzali do väzby. Roland Sz. bol v rámci procesu so skupinou sátorovcov v roku 2019 odsúdený na 18 rokov väzenia.

Sátora zavraždili vlastní ľudia

Skupina sátorovcov páchala násilnú a ekonomickú trestnú činnosť v Dunajskej Strede, v okresoch Galanta a Komárno, ale aj na iných miestach na území Slovenska a Maďarska od roku 1999 do roku 2010. Zakladateľa skupiny Lajosa Sátora zavraždili vlastní ľudia v decembri 2010 a jeho telo členovia gangu opakovane premiestňovali, aby ho polícia nenašla.

Sátorovci súperili o priestor s gangom pápayovcov, ktorí v marci 1999 zahynuli v bare Fontána v Dunajskej Strede. Strelcov si údajne objednal Sátor.

Obeťami gangu boli tiež takzvané biele kone, ktorých sa sátorovci zbavili, aby nemohli vypovedať v prípade podvodov s DPH. Na svedomí majú aj vraždu Vojtecha Ecsiho, člena konkurenčnej skupiny pápayovcov a jeho ochrankára Branislava Kotlana v apríli 2003.

Sátorovci sa krutým spôsobom zbavili aj svojho člena Andora Reisza, ktorého najprv zastrelili, potom rozštvrtili a pomleli mlynčekom na mäso. Násilnou smrťou sa skončil aj život zápasníkov, bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov. Podľa svedectva jedného z členov gangu skupina pripravila o život približne päťdesiat ľudí.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie Špecializovaný trestný súd SR