Starí rodičia ako „bezpečný prístav“: Prečo sú pre deti dôležitejší, než si myslíme - ROZHOVOR

Akú úlohu majú starí rodičia v psychickom vývine dieťaťa, môžu ovplyvniť jeho budúce vzťahy a kde je hranica medzi láskyplnou pomocou a narušením výchovy?
Starí rodičia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Analytik Ďurana: Na súčasné štedré dôchodky nemáme, potrebujeme si uťahovať opasky a politici si to odmietajú priznať
Zdroj: SITA

Vôňa koláča, dlhé prázdniny na dedine, pocit, že „u babky môžem všetko“. Pre mnohých z nás majú spomienky na detstvo spoločného menovateľa – starých rodičov. Nie sú to tí, ktorí nás vychovávali každý deň, a práve preto sa často stávajú tými, na ktorých spomíname s najväčšou nehou.

Zatiaľ čo rodičia nastavujú hranice a nesú zodpovednosť, starí rodičia do života dieťaťa prinášajú niečo iné – pokoj, nadhľad, čas a bezpodmienečné prijatie. Môžu sa stať „bezpečným prístavom“, miestom, kde dieťa zažíva blízkosť bez tlaku na výkon. A práve tieto chvíle sa najhlbšie zapisujú do pamäti.

Akú úlohu majú starí rodičia v psychickom vývine dieťaťa, môžu ovplyvniť jeho budúce vzťahy a kde je hranica medzi láskyplnou pomocou a narušením výchovy? Aj o tom sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Katarínou Tekáčovou, ktorá sa venuje psychickej odolnosti detí aj rodičov a podporuje rešpektujúci, všímavý prístup k rodičovstvu. Vo svojej praxi pomáha rodičom lepšie porozumieť sebe samým, nastavovať zdravé hranice a budovať vzťahy, v ktorých sa všetci členovia rodiny cítia videní a prijatí. 

Starí rodičia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Mnohí ľudia si na detstvo spomínajú práve cez zážitky s babkou a dedkom. Prečo majú starí rodičia v živote dieťaťa často takú výnimočnú úlohu?

Ak ľudia na detstvo spomínajú práve cez zážitky s babkou a dedkom, z psychologického pohľadu to často súvisí s tým, akú rolu majú v živote dieťaťa rodičia a akú starí rodičia. Rodičia sú tí, ktorí nesú hlavnú zodpovednosť za výchovu, nastavujú hranice, vedú dieťa, sú preň vzorom v tom, ako fungujú vzťahy a ako sa správať vo svete. Starí rodičia už túto primárnu výchovnú zodpovednosť väčšinou nenesú.

Môžu preto do vzťahu s vnúčatami vstupovať uvoľnenejšie, s väčším nadhľadom a často aj s väčšou hravosťou. Mnohokrát si s nimi dovolia viac spontánnosti, doprajú im drobné radosti alebo zážitky, na ktoré rodičia nemajú vždy čas, energiu alebo ich z výchovných dôvodov nepustia. Práve táto ľahkosť a pocit uvoľneného priestoru spôsobujú, že spoločné chvíle so starými rodičmi sa deťom veľmi silno zapisujú do pamäti. Sú spojené s pocitom radosti, prijatia a bezstarostnosti a preto na ne ľudia často spomínajú aj po rokoch.

Môžu starí rodičia pre dieťa predstavovať akýsi „bezpečný prístav“, kam sa vracia po pochopenie, pokoj či prijatie?

Áno, starí rodičia môžu pre dieťa často predstavovať akýsi bezpečný prístav. Práve  preto, že nenesú hlavnú výchovnú zodpovednosť, býva ich vzťah s vnúčatami menej zaťažený tlakom na výkon, disciplínu či každodenné povinnosti. Dieťa tak môže v ich prítomnosti zažívať veľa prijatia, pokojnej pozornosti a pocit, že je vítané presne také, aké je. Z psychologického pohľadu môže byť takýto vzťah veľmi dôležitý.

Pre dieťa je posilňujúce vedieť, že v rodine existuje viac dospelých, ku ktorým sa môže obrátiť, keď potrebuje pochopenie, blízkosť alebo jednoducho chvíľu oddychu od nárokov každodenného života. Samozrejme, najdôležitejším vzťahom pre vývin dieťaťa zostáva vzťah s rodičmi. No láskavý a stabilný vzťah so starým rodičom môže byť krásnym miestom, kde dieťa zažíva pokoj, kontinuitu rodiny a pocit, že niekam patrí.

Prenáša sa skúsenosť lásky a bezpečia od starých rodičov aj do budúcich partnerských vzťahov dieťaťa?

Skúsenosť lásky a bezpečia, ktorú dieťa zažíva v rodine, sa prirodzene zapisuje do jeho vnútorného sveta a neskôr ovplyvňuje aj to, ako prežíva blízke vzťahy. Najsilnejší vplyv má síce vzťah s rodičmi, pretože práve oni sú primárnymi vzťahovými osobami, no dôležitú rolu môžu zohrávať aj starí rodičia. Ak dieťa zažíva od starých rodičov stabilnú náklonnosť, prijatie a pocit bezpečia, môže to posilňovať jeho vnútorný pocit, že vzťahy môžu byť láskavé, bezpečné a podporné.

Takáto skúsenosť sa potom môže prenášať aj do budúcich partnerských vzťahov, napríklad v podobe väčšej dôvery, schopnosti prijímať blízkosť alebo prirodzenej predstavy, že v zdravom vzťahu je prítomná starostlivosť a rešpekt. Starí rodičia tak môžu byť pre dieťa dôležitým zdrojom vzťahovej skúsenosti. Niekedy dokonca aj liečivým, ak dieťa v inom vzťahu zažíva menej bezpečia. Každý láskavý a stabilný vzťah v detstve totiž prispieva k tomu, ako sa človek neskôr cíti vo vzťahoch s druhými.

Affectionate little child girl cuddling smiling older retired grandmother.
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Môžu starí rodičia zohrávať dôležitú úlohu najmä v rodinách, kde sú rodičia veľmi zaneprázdnení alebo prežívajú náročné obdobie?

Áno, starí rodičia môžu byť pre dieťa veľmi dôležitou oporou najmä v období, keď sú rodičia veľmi zaneprázdnení alebo prechádzajú náročnou životnou situáciou. Ich prítomnosť prináša stabilitu, pocit bezpečia a vedomie, že v rodine je niekto, kto má naň čas a je mu dostupný. Zároveň je však dôležité, aby starí rodičia úplne nenahrádzali rodičovskú rolu, pokiaľ si to situácia nevyžaduje. Pre zdravý vývin dieťaťa je kľúčové, aby hlavnými výchovnými postavami zostávali rodičia.

Dlhodobé spoliehanie sa na starých rodičov ako na hlavných vychovávateľov môže prinášať napätie aj zmätok v tom, kto nastavuje pravidlá a nesie zodpovednosť. Najlepšie preto funguje, keď starí rodičia predstavujú láskavú podporu a rozšírený zdroj bezpečia, zatiaľ čo rodičia zostávajú tými, ktorí nesú hlavnú zodpovednosť za výchovu. Vtedy môže byť tento viacgeneračný vzťah pre dieťa naozaj veľmi obohacujúci.

Čo sa deti učia od starých rodičov, čo im rodičia často nedokážu odovzdať?

Myslím si, že najmä životnú skúsenosť, nadhľad a pokojnejšie tempo bytia. Majú za sebou viac rokov života, príbehov, úspechov aj zlyhaní a práve cez rozprávanie, spomienky či drobné rituály odovzdávajú deťom pocit kontinuity rodiny a života. Deti sa od nich učia trpezlivosti, schopnosti spomaliť, vnímať obyčajné chvíle a tešiť sa z jednoduchých vecí.

Zároveň sa cez starých rodičov stretávajú s rodinnými tradíciami, hodnotami a príbehmi, ktoré im pomáhajú budovať predstavu o tom, odkiaľ pochádzajú a kam patria. Tento medzigeneračný rozmer je veľmi cenný. Starí rodičia prinášajú perspektívu, ktorú rodičia, prirodzene ponorení do každodenných povinností, nemusia vždy sprostredkovať v takej miere. Pre dieťa je preto veľmi obohacujúce vyrastať v prostredí, kde sa stretávajú rôzne generácie a pohľady na život.

Čo môže pre dieťa znamenať, ak starých rodičov nemá alebo s nimi nemá blízky vzťah?

V prvom rade chcem povedať, že to nemusí automaticky znamenať, že je o niečo zásadne ochudobnené. Pre zdravý psychický vývin je najdôležitejšie, aby malo aspoň jeden alebo niekoľko stabilných, láskavých a dostupných dospelých, pri ktorých zažíva pocit bezpečia a prijatia. Tým môže byť predovšetkým rodič, ale niekedy aj iný blízky dospelý, napríklad teta, krstný rodič, učiteľ či rodinný priateľ.

Starí rodičia však v rodine často prirodzene prinášajú ten už spomínaný medzigeneračný rozmer. Ak tento vzťah chýba, dieťa môže mať menej príležitostí zažívať práve tento typ kontaktu s inou generáciou. Dôležité však je, že deti si pocit bezpečia a vzťahovej istoty nevytvárajú len cez biologické väzby, ale najmä cez kvalitu vzťahov, ktoré vo svojom živote majú. Preto aj v rodinách bez blízkych starých rodičov môže dieťa vyrastať v bezpečnom a podpornom prostredí, ak má okolo seba dospelých, ktorí sú preň dostupní, stabilní a láskaví.

Family enjoying picnic in the woods
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Čo ak dieťa prirodzene nemá dobrý vzťah so starými rodičmi a nechce ich navštevovať? Ako to vyriešiť?

Dynamika vzťahu medzi starými rodičmi a vnúčatami môže byť v každej rodine veľmi odlišná, preto je dobré pozerať sa na takúto situáciu v širšom kontexte. Dôležitú rolu zohráva aj to, aký vzťah majú rodičia so svojimi vlastnými rodičmi a aké skúsenosti si z detstva nesú. Niekedy sa môže stať, že starý rodič sa k vnúčatám správa inak než kedysi k vlastným deťom, čo môže rodiča postaviť medzi vlastnú minulosť a aktuálnu skúsenosť jeho dieťaťa.

Aj preto je ťažké dať univerzálnu radu. Ak však dieťa dokáže povedať, že sa so starými rodičmi stretávať nechce, je dôležité jeho rozhodnutie rešpektovať. Neznamená to, že sa vzťah časom nemôže zmeniť. Vzťahy sa vyvíjajú a to, čo dieťa cíti dnes, nemusí byť definitívne. Zároveň môže byť pre rodičov užitočné všímať si, do akej miery do situácie vstupujú ich vlastné emócie či skúsenosti z minulosti. Pomôcť môže postoj prijatia – prijať, kde sa vzťah momentálne nachádza, a dať mu priestor prirodzene sa vyvíjať.

Niektorí rodičia sa obávajú, že starí rodičia deti rozmaznávajú alebo narúšajú ich výchovu. Ako nájsť zdravú rovnováhu medzi pomocou starých rodičov a rodičovskými pravidlami?

Tieto obavy sú pomerne časté a do istej miery prirodzené. Starí rodičia totiž často pristupujú k vnúčatám uvoľnenejšie, doprajú im viac radostí a menej trvajú na pravidlách. Samo o sebe to však nemusí byť problém – pre dieťa môže byť takýto vzťah príjemný a obohacujúci. Dôležité je, aby základné výchovné smerovanie zostávalo v rukách rodičov.

Tí by mali pokojne a jasne komunikovať, ktoré pravidlá sú pre nich kľúčové, najmä v oblasti hodnôt a bezpečia. Zároveň pomáha aj nadhľad – nie každá drobná výnimka musí narúšať výchovu. Zdravá rovnováha vzniká najmä vtedy, keď medzi rodičmi a starými rodičmi funguje rešpekt a otvorená komunikácia. Keď starí rodičia rešpektujú základné pravidlá a rodičia prijímajú, že tento vzťah môže byť uvoľnenejší, môže byť pre dieťa veľkým prínosom.

Môže byť pre dieťa mätúce, keď u rodičov platia prísnejšie pravidlá a u starých rodičov takmer žiadne?

Môže sa stať, že zo začiatku pre dieťa nastáva určitá mätúca situácia, napríklad keď pár dní strávi u starých rodičov, kde je väčšia voľnosť, a potom sa vráti domov k rodičom s prísnejšími pravidlami. Vtedy rodičia často cítia, že ich autorita alebo rešpekt je narušený. Deti sú však veľmi prispôsobivé a rýchlo dokážu odhadnúť, kde si môžu dovoliť viac a kde menej. Samozrejme, prechod z väčšej voľnosti k prísnejším pravidlám môže byť pre dieťa nepríjemný a môžu sa objaviť aj nepríjemné pocity, ktoré dieťa prejaví, napríklad frustrácii, hnev alebo odpor.

Z pohľadu rodiča to môže vyzerať, že „rodič je ten zlý“, ale ide skôr o prirodzenú reakciu dieťaťa na zmenu prostredia a očakávaní. Je preto dôležité, aby rodičia pracovali s týmto pocitom a vedeli, že je normálne, že dieťa nemusí byť vždy nadšené zo zmeny a môže cítiť frustráciu. To však neznamená, že začne automaticky rebelovať alebo robiť naschvál. Časom si deti na tieto rozdiely zvyknú a dokážu flexibilne rozlišovať medzi rôznymi prostrediami a pravidlami. Takže aj keď starý rodič niečo dovolí a rodič nie, môže to byť úplne v poriadku a dieťa sa na to časom naučí reagovať bez problémov.

Existujú situácie, keď je lepšie kontakt starých rodičov s dieťaťom obmedziť – napríklad ak dlhodobo nerešpektujú pravidlá rodičov?

Tu je dôležité ujasniť si, čo presne znamenajú „pravidlá rodičov“. Dôvodom na obmedzenie kontaktu môžu byť napríklad závažné rozdiely vo výchovných hodnotách, keď starí rodičia opakovane vedú dieťa k správaniu, ktoré je v rozpore s hranicami rodičov a môže mu škodiť. Rovnako aj situácie, keď vzťah so starým rodičom dieťa dlhodobo stresuje, vyvoláva v ňom úzkosť alebo pocit nebezpečia.

Takéto situácie bývajú veľmi náročné aj pre samotných rodičov. Ak preto zvažujú obmedzenie alebo úplné prerušenie kontaktu, je podľa mňa dôležité obrátiť sa na odborníka – psychológa alebo rodinného terapeuta. Ten môže pomôcť pozrieť sa na situáciu nestranne a hľadať riešenie, ktoré bude najlepšie pre dieťa aj rodičov.

Ako môžu rodičia podporiť zdravý a blízky vzťah medzi dieťaťom a starými rodičmi?

Tým, že vytvoria bezpečný rámec, v ktorom sa tento vzťah môže prirodzene rozvíjať. Je dôležité jasne komunikovať, ktoré pravidlá a hranice sú pre rodinu podstatné, ale zároveň nechať priestor pre špecifický štýl starých rodičov. Keď starí rodičia zistia, že majú tento svoj priestor a nemusia sa stresovať každým drobným úkonom alebo očakávaním rodičov (ich detí), vzťah sa uvoľní.

Ak rodičia dokážu rozdiely vysvetliť deťom priamo, bez neustáleho kritizovania starých rodičov, často sa zníži napätie a starí rodičia sú ochotnejší spolupracovať a prijímať rodičovské pravidlá. Tento prístup, ktorý by som prirovnala k princípu „connect before correct“ – najprv sa napojiť, pochopiť zámer a úmysel starého rodiča, môže výrazne zlepšiť vzájomnú spoluprácu a zároveň deťom umožní zažiť láskavý, obohacujúci a stabilný vzťah s oboma generáciami.