Zimná olympiáda prilákala do Talianska desiatky miliónov ľudí. Odborník na taliansku kultúru Ľubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA uviedol, že Taliani si veľmi dobre uvedomujú potenciál zvýšeného pohybu turistov.
Tento nárast sa podľa jeho slov predbežne odhaduje na približne desať percent. „Neznie to síce až tak veľa, ale reálne ide o 66 miliónov ľudí,“ priblížil Švorca s tým, že ceny ubytovania sa v čase konania ZOH preto zdvojnásobili.
„Vznikali aj veľmivtipné situácie, napríklad v Cortine niektorí ľudia ponúkali svoje bývanie na päť dní za 80-tisíc eur, verili totiž, že sa nájde nejaký bohatý človek, ktorý bude chcieť byť v srdci olympijských hier,“ priblížil Švorca ťahy talianskych špekulantov.
Dolce Vita má aj svoju odvrátenú tvár
Podľa odborníka je pomerne bežné, že luxusnejšie ubytovanie v Cortine stojí šesť až sedemtisíc eur na noc. Ubytovanie sa však predalo. V Miláne aj napriek dvojnásobným cenám bolo ubytovanie na 78 percent vypredané.
„Čo som tak vnímal taliansku tlač, tak som čítal aj titulky typu, že blaf s cenami nevyšiel. Niektoré ubytovania sa nevypredali a nakoniec ich museli dávať za oveľa nižšie ceny. Stále sa však bavíme o približne 200 až 300 eurách na noc, čo je tiež pomerne vysoká suma,“ doplnil Švorca.
Italianista vysvetlil, že investícia do infraštruktúry pre ZOH je u Talianov pomerne vítaná. Veci, ktoré už mali byť dávno spravené sa pre olympijské hry výrazne urýchlili. „V Taliansku totiž všetko trochu trvá. Ten Dolce Vita má teda aj svoju odvrátenú tvár. Vieme, že Taliansko patrí k jedným z najzadlženejšíchkrajín. Majú dlh okolo 135 percent HDP a olympijské hry sú sranda, ktorá stojí skoro šesťmiliárd eur,“ doplnil Švorca a podotkol, že štátny rozpočet to však neochromí.
„Treba ale dodať, že 90 percent z tej sumy platí priamo vláda, nie regióny. Skladajú sa tak na to aj obyvatelia juhu,“ priblížil odborník na taliansku kultúru.
Udržateľná infraštruktúra
Švorca vyzdvihol, že infraštruktúra spojená so ZOH je robená udržateľne. „Keď si to porovnáme s Riom, tam sa postavila linka metra smerom, kde sa nevyužije. A tam, kde by ju potrebovali, tam nie je,“ doplnil italianista.
Pripomenul aj príbeh Soči a Atén, kde vybudované športoviská dodnes chátrajú. Taliani na to však išli inak. „Napríklad hokejová aréna v Miláne. Vieme, že Taliansko nie je práve hokejovou veľmocou. Arénamá preto už teraz svoj budúci účel a bude z nej koncertná hala,“ priblížil Švorca.
Organizátori ZOH súčasne deklarujú, že približne 85 až 90 percent športovísk už buď existovalo, alebo sa len zmodernizovalo. „Dokonca aj časť ubytovania tvorí modulárna mobilná infraštruktúra, ktorá sa po hrách rozoberie a presunie. Cieľom je tak vyhnúť sa prázdnym budovám po skončení zimnej olympiády,“ dodal Švorca s tým, že organizátori súčasne tlačili aj na presuny vlakom medzi mestami a na obmedzenie individuálnej dopravy s cieľom znížiť emisie počas ZOH.
Starosta Cortiny musel chodiť s ochrankou
V Taliansku ZOH sprevádzali aj protesty. „Napríklad starosta Cortiny musel mať ochranku. Bola tam kauza s bobovou dráhou. Niektorí nechceli, aby bola zrekonštruovaná,“ doplnil odborník.
Ako spresnil, v Cortine proti bobovej trati protestovalo vyše 800 ľudí . Ich kritika smerovala na náklady, ale aj dopady na prírodu či využitie po olympiáde. Bobová dráha v Cortine bola tak najkontroverznejším olympijským projektom v Taliansku. Bola totiž finančne náročná. Stála viac než 100 miliónov eur a zasiahla horské územie v Dolomitoch. Ako odborník spresnil, existovali aj návrhy na presunutie súťaže do zahraničia.
„Napätie okolo stavby podčiarkol aj incident, pri ktorom bola na stavenisku úmyselne poškodená chladiaca infraštruktúra, konkrétne potrubie. Zablokovali aj prístupovú cestu na stavenisko,“ doplnil Švorca s tým, že vláda to označila za závažnú sabotáž.
>>> Celý rozhovor s Ľubomírom Švorcom
Taliansko počas olympiády ukazuje „Dolce Vita“, v skutočnosti tam však život nie je až tak sladký - ROZHOVOR
