V nedeľu ubehlo presne 71 rokov odkedy boli v Justičnom paláci v Bratislave popravení traja mladí ľudia. Išlo o Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Počas spomienkovej akcie si obete uctili pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne. Informoval o tom portál dennikstandard.sk.
Študenti brániaci demokraciu
Ako napísal Ján Figeľ, pri spomienke na Bielu légiu ho napadne tento odkaz: „Len ak sa matka, otec, vychovávateľ, starosta, štátnik obetujú pre dobro detí či zverených osôb, pripravujú im lepšiu budúcnosť. V opačnom prípade ide len o administrovanie podmienok života, v horšom prípade o konzumáciu budúcnosti. Pravda o obetiach a výzva k obetavosti sú nepopulárne a často opomínané. Veď dnešný marketingový svet ponúka rýchle a bezohľadné úspechy, má väčší zmysel pre percepciu, pocit a zdanie než pre fakty, realitu a trpezlivé poctivé úsilie. Funguje to len zdanlivo a dočasne. Pravda nás dobieha, pretože je silnejšia.“
Vláda schválila v utajenom režime kroky na ochranu východnej hranice Slovenska v prípade konfliktu na Ukrajine
Ako zdôraznil Figeľ, išlo o študentov, ktorí boli zabití pretože ich režim označil za lídrov protikomunistického hnutia Biela légia. Vo voľbách v roku 1946 si ľudia zvolili Demokratickú stranu, komunisti však postupne začali ovládať silové zložky v krajine a aj v susedných Čechách. Nasledoval mocenský puč a v roku 1948 ovládli celý štát.
„Československo sa na vyše 40 rokov zaradilo do sovietskeho bloku a na svojich západných hraniciach vystavalo ako v obrovskej väznici železnú oponu,“ pripomenul Figeľ.
Poprava na výstrahu
Trojica mladých mužov patrila k mladej slovenskej generácii, ktorá si uchovala kresťanské a národné ideály a túžila ich rozvíjať v demokratickom duchu. Síce nemali mocenské prostriedky, ale mali odvahu vzoprieť sa totalitnému režimu vo forme nenásilného hnutia.
Medzi verejnosťou šírili informácie o rizikách komunizmu a pomáhali ľuďom emigrovať. Spolupracovali s rozhlasovou stanicou Biela légia vysielanou z Rakúska v slovenskom jazyku. Išlo o predchodcu rádia Slobodná Európa. Zároveň spolupracovali s americkou službou CIC (Counterintelligence Corps), predchodkyňou CIA.
Matovič: Fico ožil ako Fénix, ale koalícia nepustí opozíciu s fašistami k moci
„Biela légia bolo rozsiahle hnutie, ktoré pôsobilo v rokoch 1947 až 1955 s ideovým presahom do 60. rokov. Bolo dlhodobo a tvrdo prenasledované komunistickou mocou. Vrcholom represie bol politický monsterproces v roku 1949 až 1950, jeden z najrozsiahlejších v ČSR. V jeho finále bolo 62 obvinených, 48 odsúdených a traja popravení. V rámci potláčania hnutia však útoky a fyzická likvidácia jeho spolupracovníkov pokračovali systematicky a dlhodobo po celom území Slovenska,“ zdôraznil Figeľ.
Návrh na štátne vyznamenie
Títo bojovníci za slobodu boli súdne rehabilitovaní v roku 1990. Prešlo 30 rokov, kým štátna moc ocenila ich obetu a postoje. V septembri 2021 udelil šéf parlamentu Boris Kollár „predstaviteľom Bielej légie osobitne Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi a Eduardovi Tesárovi Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana in memoriam za ich mimoriadne významné zásluhy … v oblasti rozvoja demokracie v Slovenskej republike“.
Ako pripmenul Figeľ, od roku 2020 je v Kancelárii prezidentky SR návrh na štátne vyznamenanie, keďže doteraz žiadna z hláv našej republiky k takémuto rozhodnutiu iniciatívne nepristúpila.
Prezidentka Čaputová odmietla žiadosť o stretnutie s členmi Smeru-SD, nie je vyšetrovací orgán
Pri 70. výročí popravy dostali primátor Matúš Vallo a bratislavský poslanci návrh na umiestnenie pamätného súsošia martýrov Bielej légie na Námestí slobody v Bratislave.
„Hrdinovia nemajú byť národu neznámi, nesmú byť zabudnutí. A sloboda neprišla samočinne ani anonymne. Nezaslúžili sa o ňu len vojaci, ale aj civili, občania, statoční ľudia,“ zdôraznil Figeľ s tým, že na Námestí slobody pri Úrade vlády SR stojí namiesto pomníka hrdinov socha komunistického pohlavára Mareka Čulena, ktorý bol v čase likvidácie Bielej légie na vrchole politickej moci.
Hoaxy a dezinformácie
Podľa bývalého politika je smutné, že namiesto jednoznačných postojov k pravde a faktom tu mnohých zodpovedných ľudí vyrušujú hoaxy a dezinformácie.
„Budúcnosť sa rodí cez obetu. Naša slobodná súčasnosť sa takto rodila v zápase o dôstojný život. Kto si to pamätá, ten spolu s pamäťou nesie aj úctu a vďaku za obete. Ak máme v sebe úctu a vďaku voči hrdinom a zaslúžilým, budeme mať aj zodpovedné konanie, aby sme o dar slobody a demokracie postupne neprišli,“ uzavrel.