Slováci vidia najväčšie pozitíva vo vstupe do EÚ a NATO, za tolerantných sa v prieskume označovali najmä voliči Smeru a kotlebovcov

Najpozitívnejší vplyv na rozvoj samostatného Slovenska mali podľa Slovákov vstup do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), ako aj prijatie eura. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research venovanému 30. výročiu vzniku samostatného Slovenska.

Na otázku, ktoré z uvedených udalostí mali najviac pozitívny vplyv na vývoj samostatného Slovenska odpovedalo 27 percent respondentov, že to bol vstup SR do EÚ a NATO v roku 2004. Rovnaké percento respondentov za takúto udalosť označilo prijatie spoločnej európskej meny v roku 2009.

Porážka mečiarizmu aj zlato

Na treťom mieste sa umiestnil vstup do schengenského priestoru v roku 2007, najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska mal podľa štvrtiny opýtaných.

Občania, hlásiaci sa k národnostným menšinám, sú často v špecifickej situácii, povedal Pöss po stretnutí s Čaputovou

Pätnásť percent označilo za najväčšie pozitívum porážku mečiarizmu vo voľbách v roku 1998, ďalších 13 percent výhru zlatej medaily na Majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2002.

Rovnako 13 percent účastníkov prieskumu označilo za takúto udalosť zvolenie Zuzany Čaputovej ako prvej ženy na post prezidentky SR v roku 2019.

Víťazstvo Smeru či OĽaNO

Ďalších 12 percent respondentov si myslí, že najviac pozitívny vplyv na vývoj Slovenska mala ekonomická transformácia zo socialistickej na trhovú ekonomiku.

Osem percent opýtaných za takúto udalosť považuje volebné víťazstvo strany Smer-SD v roku 2012 a zostavenie jednofarebnej vlády, štyri percentá zas takto zmýšľajú o volebnom víťazstve hnutia OĽaNO a zostavení stredopravej vlády. Vznik vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 mal najpriaznivejší vplyv na vývoj Slovenska podľa troch percent opýtaných.

Existencia samostatného Slovenska

Existenciu samostatného Slovenska od roku 1993 by za úspešný príbeh označilo celkovo 45 účastníkov prieskumu. S výrokom rozhodne súhlasilo 10 percent z nich, 35 percent skôr súhlasilo. S týmto výrokom rozhodne nesúhlasilo 15 percent respondentov a 29 percent skôr nesúhlasilo.

Drvivá väčšina Slovákov aj obyvateľov Únie má obavy z rastúcich nákladov a chudoby. Čo ešte prezradil Eurobarometer?

Najvýraznejšie rozdiely v postoji respondentov sa ukazovali v závislosti od stupňa vzdelania. Existenciu samostatnej SR hodnotili častejšie ako úspešnú ľudia s vyšším vzdelaním.

Slováci sú hrdí na svoju národnosť

Hrdosť na to, že sú Slovákom či Slovenkou vyjadrilo 76 percent opýtaných, pričom 42 percent z nich rozhodne súhlasilo s tým, že sú hrdí na to, že sú Slovákom alebo Slovenskou. S daným výrokom rozhodne nesúhlasilo 5 percent opýtaných. Častejšie vyjadrovali hrdosť starší ľudia.

Respondenti odpovedali aj na to, do akej miery súhlasia s výrokom, že Slovensko je ich domov a nikdy by sa odtiaľ neodsťahovali. Rozhodne s ním súhlasilo 34 percent opýtaných, rovnaké percento skôr súhlasilo. Rozhodný nesúhlas vyjadrilo 7 percent účastníkov prieskumu a 17 percent skôr nesúhlasilo.

Slováci ako tolerantný národ

Prieskum sa dotkol i otázok o spoločnosti a živote na Slovensku. Celkovo 94 percent respondentov sa považuje za tolerantného človeka, pričom 47 percent s výrokom rozhodne súhlasí, a ďalších 47 percent skôr súhlasí. S výrokom, že Slováci sú tolerantný národ rozhodne súhlasilo 16 percent respondentov a 40 percent skôr súhlasilo. S výrokom rozhodne nesúhlasilo 10 percent opýtaných.

„Najväčší rozpor vo vnímanej miere tolerancie je medzi mladšími a staršími Slovákmi. Mladší si častejšie myslia, že Slováci nie sú tolerantný národ. Rozdiely sme namerali aj medzi voličmi rôznych strán. Slovákov ako tolerantný národ vnímajú častejšie voliči strán Smer-SD, Kotlebovci – ĽSNS a strany Vlasť. Na opačnom póle sa ocitli voliči Progresívneho Slovenska, ktorí častejšie vnímajú Slovákov ako netolerantných,“ dodala k výsledkom Denisa Lakatošová z agentúry NMS.