- aktualizované 23. októbra, 18:51
Deviati kandidáti sa v poradí druhom výberovom konaní uchádzajú o post predsedu nového Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom marca, sa zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Na čele úradu má byť predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR spomedzi kandidátov navrhnutých vládou.
Uchádzači však musia prejsť verejným vypočutím a hodnotením komisiou, ktorej predsedá Generálny riaditeľ Sekcie prevencie korupcie a krízového manažmentu Úradu vlády SR Peter Kovařík.
Po jednom členovi do komisie navrhol prezident, vláda, verejný ochranca práv, Rada pre štátnu službu a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Komisia musí podľa zákona zaujať k jednotlivým kandidátom stanovisko do 15 dní od ukončenia ich vypočúvania.
Exsiskár Buraľ chce nezávislosť
Ako prvý sa v stredu pred výberovú komisiu postavil expolicajt a bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Michal Buraľ. Ten je jediným z kandidátov, ktorý sa o funkciu neuchádzal v prvom výberovom konaní v júni tohto roku. Buraľ pred komisiou uviedol, že vo funkcii šéfa úradu by využil svoje dlhoročné skúsenosti z pôsobenia v štátnej správe.
„Moja predstava, čo sa týka fungovania úradu, je v prvom rade taká, aby bol nezávislý a kvalitne personálne obsadený,“ povedal kandidát. Podľa neho je dôležité, aby mal nový úrad dôveru u občanov a mal by v boji proti korupcii šíriť medzi verejnosťou osvetu. Za dôležitú označil aj efektívnu spoluprácu s prokuratúrou alebo ministerstvom vnútra.
Ministerstvo spravodlivosti má pripravené disciplinárne podnety na Maruniakovú a Jankovskú
Členovia výberovej komisie sa v prípade Buraľa zaujímali napríklad o to, prečo sa jeho meno vyskytuje v prepise medializovanej kauzy Gorila. Ten v tejto súvislosti uviedol, že v období, keď SIS pracovala na danom prípade on o tom nevedel.
„Je to vytvorený dokument, ktorý s pôvodným dokumentom nemá nič spoločné,“ doplnil. Komisia sa tiež zaujímala o jeho údajné kontakty s neskôr zavraždeným topoľčianskym podnikateľom Jozefom Mišenkom. Kandidát odpovedal, že do styku sa dostali v rámci jeho pôsobenia vo funkcii policajného operatívca, pri ktorej sa človek často pohybuje „na hrane“.
Vypočuli aj právničku Dlugošovú
Pred komisiu sa tiež postavila právnička Zuzana Dlugošová. Tá v prvom výberovom konaní pred komisiou uspela a spolu s Monikou Filipovou boli ako kandidátky odporučené vláde a následne parlamentu. Ani jedna však nezískala potrebný počet hlasov poslancov, muselo byť preto vyhlásené nové výberové konanie. Do neho sa už Filipová neprihlásila.
Dlugošová v stredu zdôraznila, že uchádzať sa o funkciu opakovane nie je príjemné, jej motivácia pôsobiť v oblasti boja proti korupcii je však vážna. „Myslím, že hlavným prínosom úradu by malo byť udávanie tónu v oblasti ochrany oznamovateľov,“ povedala.
Mladí Slováci prežívajú spoločenské problémy intenzívne, ich hrdinami sú rodičia aj Ján Kuciak
Zároveň predstavila náčrt štruktúry, podľa ktorej by mal nový úrad fungovať. Konkrétne navrhla rozdelenie na právny odbor, odbor vzdelávania a odbor analytiky a komunikácie.
Práve komunikácia bude podľa nej v prvých rokoch fungovania úradu dôležitá, aby sa zmenilo spoločenské povedomie v oblasti korupcie.
Draskoczyho sa pýtali na zákrok v Moldave
Komisia určená na výber predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vypočula aj Tibora Draskoczyho, ktorý pracuje ako šéf obvodného oddelenia polície v Moldave nad Bodvou na východe Slovenska. Ten zdôraznil, že úrad by mal poskytovať oznamovateľom kompletný servis vrátane právnej ochrany a pomoci, mal by pôsobiť aj mimo Bratislavy a tiež spolupracovať s kompetentnými štátnymi orgánmi.
Zároveň vyzdvihol potrebu materiálneho a platového zabezpečenia pre zamestnancov, bez ktorého nemôže podľa neho fungovať žiadna inštitúcia.
Draskoczy sa podobne ako väčšina kandidátov na výbere zúčastňuje po druhý krát. Na júnovom vypočutí sa ho členovia komisie pýtali aj na diskutovaný policajný zákrok v Moldave z roku 2013. Rovnako ako vtedy aj dnes uviedol, že sa na zákroku nezúčastnil.
„Ja som tam nebol, nemám s tým nič spoločné,“ povedal. Naopak zdôraznil, že v minulosti pomáhal žeriavničke Zuzane Cingeľovej, ktorá obvinila košické železiarne z falšovania prezenčných listín školení bezpečnosti pri práci. Podľa Draskoczyho práve on s ňou spísal trestné oznámenie v tejto veci.
Jack chce spolupracovať s odborníkmi
Komisia si tiež vypočula prezentáciu manažéra a konzultanta Tomáša Jacka. Ten podľa vlastných slov v minulosti pracoval pre Transparency International Slovensko, v súčasnosti spolupracuje v oblasti boja proti korupcii s Úradom pre verejné obstarávanie a Slovenskou národnou akreditačnou službou.
Činnosť úradu musí byť podľa Jacka založená na efektívnosti, dôveryhodnosti a viditeľnosti.
„Budeme sa snažiť využívať sociálne médiá, spolupracovať s médiami a mimovládnymi organizáciami,“ povedal. Takisto podľa vlastných slov presadzuje spoluprácu úradu s odborníkmi a inštitúciami zo zahraničia.
Krošlák zdôraznil výber zamestnancov
Výberová komisia v poobedňajších hodinách vypočula právnika Daniela Krošláka. Ten v minulosti pôsobil ako pedagóg na právnických fakultách Univerzity Komenského a Trnavskej univerzity, momentálne pôsobí na Inšpektoráte životného prostredia v Bratislave.
Ako svoje priority v čele úradu uviedol zvyšovanie povedomia o problematike chránených oznamovateľov, rozvoj medzinárodnej spolupráce alebo poradenstvo pre oznamovateľov a ďalšie osoby.
Zdôraznil, že v prípade úradu je dôležité personálne obsadenie, zamestnancov by preto vyberal dvojkolovým výberom pozostávajúcim z písomnej skúšky a následného pohovoru.
Pokojný chce poskytnú právnu pomoc
Viktor Pokojný by v pozícii šéfa úradu poskytoval oznamovateľom najmä kvalifikovanú právnu pomoc a zriadil by tiež viacero pracovísk po celom Slovensku.
Sám sa pritom v minulosti súdil so zamestnávateľom pre výpoveď, keď poukázal na to, že núti zamestnancov prejsť na živnosť.
V tejto súvislosti uviedol, že situácia pre oznamovateľov je podľa neho oveľa horšia v súkromnom sektore ako v štátnom. Kľúčom k riešeniu situácie je podľa neho, aby zamestnanci necítili strach ozvať sa. K tomu má podľa neho prispieť nový úrad.
Rajňák poukázal na nahlasovanie
Ďalším z kandidátov je ekonóm Martin Rajňák. Počas svojej kariéry pôsobil v Protimonopolnom úrade, na ministerstve financií, Najvyššom kontrolnom úrade, ako aj v súkromnej sfére.
„Slovensko má problém s korupciou,“ povedal s tým, že za účinný spôsob boja proti tejto situácii považuje práve nahlasovanie. Úrad by podľa neho mal pôsobiť ako profesionálna, rešpektovaná a dôveryhodná inštitúcia.
Prioritou pre neho by tiež podľa vlastných slov bolo vyjednať pre úrad dostatočné množstvo financií. Komisia v priebehu stredy vypočula už sedem kandidátov, ostávajú jej ešte dvaja.
Stopka nechce ťahať politiku do úradu
Predposledným vypočutým kandidátom bol Jozef Stopka. Protikorupčný úrad by podľa neho mal disponovať viac ako 20 zamestnancami. Rozdelený by bol na viaceré odbory, napríklad právny, odbor kontroly, sťažností a petícií, odbor vonkajších vzťahov alebo ekonomický odbor. Dôležité podľa neho je, aby úrad poskytol občanom vedomie právnej ochrany.
„Úrad by mal fungovať, aby zmenil myslenie obyvateľstva, aby sa ľudia nebáli hovoriť o negatívnych veciach,“ povedal s tým, že ľudia pri korupcii nedôverujú polícii alebo justícii. Zároveň priznal svoje členstvo v strane Smer-SD. Uviedol však, že už podal žiadosť o vystúpenie. „Politické tričko, to neberme tak, že raz si niekde zaradený a už si nastálo odpísaný,“ povedal s tým, že politika by sa do žiadneho úradu nemala ťahať.
Šaling neodpovedal na otázky komisie
Ďalší uchádzač Rastislav Šaling pôsobí ako lekár na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Poprade. Podľa vlastných slov má aj on skúsenosť s nezákonnou výpoveďou pre poukazovanie na neprávosti. „Chrániť oznamovateľov je kľúčové, aby sa spoločnosť odbremenila od kriminality,“ povedal a dodal, že systém je v súčasnosti nastavený tak, že nechráni oznamovateľov, ale páchateľov. Skonštatoval však, že si nemyslí, že by parlament v blízkom čase zvolil predsedu nového úradu a ten by mohol začať situáciu riešiť. Na otázky komisie tento kandidát neodpovedal, keďže je podľa vlastných slov v časovej tiesni a vypočúvanie predčasne opustil.