Prečo odchádzajú mladí Slováci z domu po tridsiatke? Mnohí nemajú prácu či úspory

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sťahovanie, mladí ľudia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Mladí Slováci v priemere opúšťajú svoje bývanie s rodičmi krátko pred dovŕšením 31 rokov, čo je podľa dát Eurostatu vek patriaci medzi najvyššie spomedzi krajín EÚ.

Jedným z možných vysvetlení sú podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka rozdiely v dostupnosti nájomných bytov, ktorých podiel je na Slovensku veľmi nízky, medzi najnižšími spomedzi krajín európskeho bloku.

V ceste však stoja aj rôzne prekážky, ako vyššia nezamestnanosť mladých, ďalšie náklady spojené s vlastným bývaním, či nutnosť vlastných úspor napríklad pri skladaní depozitu.

Vedú Švédi

Najskôr odchádzajú z domu Švédi, iba ako sedemnásťroční. Nasledujú Luxemburčania, ktorí majú v priemere necelých 20 rokov. Jedna z možných príčin spočíva v nízkej dostupnosti nájomného bývania, čo ukazujú aj štatistiky, podľa ktorých na Slovensku dosahuje podiel nájomných bytov 8 %, čo je oproti iným západným či severským krajinám veľmi nízke číslo.

Pri pohľade na regulované nájomné je podiel iba 1,4 %, čo je jeden z najnižších spomedzi všetkých krajín EÚ. Priemer celého bloku je približne 9 %, v prípade nájomných bytov s trhovým nájomným dosahuje 21 %.

„Pri veľkej časti postkomunistických krajín vidíme vysoký podiel bytov a domov vo svojom vlastníctve, čo je pozostatok z minulej doby, kedy sa byty dostávali či po páde režimu dali za lacno odkupovať,“ skonštatoval Horňák.

Ceny nehnuteľností rastú

Mladí sa teda musia podľa analytika spoliehať skôr na vlastníctvo bytu či domu, čo je často spojené s financovaním prostredníctvom hypotéky, ešte povzbudené súčasnými nízkymi sadzbami.

K získaniu tohto typu úveru sú však potrebné úspory aspoň vo výške 20 % ceny nehnuteľnosti. Vplyv majú aj ceny nehnuteľností, ktoré najmä v posledných štvrťrokoch výraznejšie rastú.

Mladí nemusia splácať iba nájom, či splátku hypotéky, ale aj ďalšie výdavky spojené so samostatným bývaním, napríklad za energie. Obe tieto kategórie spolu tvoria na Slovensku asi 29 % celkových výdavkov, čo je nad priemerom EÚ.

Riešenie v podobe nájomného bývania

Jedným zo základných riešení je podľa Horňáka zvýšenie dostupnosti nájomného bývania, čo umožní osamostatnenie sa nielen pre mladých ľudí, ale aj ďalšie skupiny, ako napríklad osamelé matky s deťmi.

„Dostupnosť takýchto bytov by mohla rozvinúť aj formu spolubývania mladých, ktorú môžeme sledovať najmä v krajinách ako Nemecko či Švajčiarsko, známu pod názvom „Wohngemeinschaften“ – zdieľané bývanie už od relatívneho skorého veku,“ povedal analytik.

Nepriamy vplyv môže mať podľa neho aj kvalitnejší školský systém s lepšie pripravenými absolventmi, ktorí by vďaka lepšiemu uplatneniu získavali vyššie mzdy a osamostatnenie by bolo pre nich jednoduchšie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Matej Horňák
Firmy a inštitúcie Európska úniaEurostatSlovenská sporiteľňa