Prebieha vojna medzi políciou a Slovenskou informačnou službou (SIS)? Ako vplývajú na vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) prípady zadržania jej vysokopostavených členov? A čo je s plánmi o reforme polície? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal v rozhovore pre Webnoviny.sk policajný prezident Peter Kovařík.
Po tom, čo sa v ostatnom čase stalo, aký je momentálne vzťah polície a SIS? Dá sa ešte hovoriť o spolupráci?
Ja si myslím, že sa stále dá hovoriť o spolupráci. Nepripúšťam teóriu o nejakej vojne medzi spravodajskou službou a Policajným zborom. Spravodajská služba si plní svoje povinnosti, ktoré jej stanovuje zákon. Hľadáme spôsob spolupráce tak, aby bola efektívna a myslím, že to aj predstavitelia SIS deklarovali, že nikto nemá záujem rozbíjať tento obojstranne prospešný vzťah.
Samozrejme, každý má úplne iné východiskové pozície a úplne iné metódy práce, čiže v tomto smere dochádza medzi nami aj k istým diskusiám. Napríklad o rozsahu ochrany utajovaných skutočností a kedy a akým spôsobom ju možno prelamovať. Ale o vojne medzi SIS a policajným zborom sa rozhodne nedá hovoriť.
Saková: Na Slovensku prebieha vojna policajtov a za tento rozklad je zodpovedný minister Mikulec
Na Slovensku máme akoby informačný protiprúd. Či už opozícia alebo advokáti obvinených často kritizujú, že v kauzách sa koná pomaly alebo sa nekoná vôbec. Mala by polícia, prokuratúra alebo minister vnútra ako zvolený politik reagovať a informácie uvádzať, ak sa to dá tak povedať, na pravú mieru?
Ani policajný prezident, ani minister vnútra nemôžu svojvoľne informovať verejnosť o prípade. O spôsobe komunikácie do médií v jednotlivých kauzách rozhoduje vyšetrovateľ. A ten zväčša nemá záujem, aby sa dôkazná situácia prepierala v médiách z taktických dôvodov vyšetrovania a aj pre to, že prípravné konanie je neverejné a s jeho obsahom sa oboznamuje len určený okruh osôb.
Žiaden vyšetrovateľ nemá záujem viesť vyšetrovanie tendenčne len preto, aby na konci dňa mal nejaký dôkaz.
Nie je však na jednej strane aj na škodu veci, ak vo verejnom priestore kolujú nepravdivé či tendenčne podsunuté informácie?
Chápem, že pri kauzách, kde je veľký záujem médií a verejnosti, sa objavujú politické komentáre rôzneho typu a vzniká tak otázka, či nemáme viac reagovať. Môžem však zodpovedne povedať, že Policajný zbor nemieni reagovať na vyhlásenia politikov či advokátov. Trestný poriadok nám ukladá, že máme vyšetrovať objektívne stav a dôkazy svedčiace aj v prospech, aj v neprospech obvineného. My sa nemôžeme vyhraňovať vo vzťahu k účastníkom trestného konania.
Nie je naším záujmom, aby sme v médiách diskutovali o kvalite dôkazov a dôkaznej situácii, aký svedok o čom svedčí, aké listinné dôkazy potvrdzujú trestné konanie. Toto je úlohou prokurátorov, ktorí vykonávajú dozor a ktorí na konci vyšetrovania píšu obžaloby. Po podaní obžaloby sa konanie vykonáva verejne, pred súdom. Tam nech sa diskutuje, aké sú dôkazy.
Pýtam sa aj preto, že v súvislosti s niektorými kauzami sa menila legislatíva o väzbe, teda politika zasahuje priamo aj do trestného konania.
Treba oddeľovať zákonodarnú moc, ktorú my ako presadzovatelia práva musíme rešpektovať. Ak Národná rada SR, ktorá je demokraticky zvolená, sa rozhodne meniť Trestný poriadok alebo Trestný zákon, tak v tom prípade od účinnosti toho zákona postupujeme podľa neho. Nemáme inú možnosť, ako rešpektovať zákon.
Trestný zákon sa rozšíri o kyberšikanu, podľa Smeru ide o útok na slobodu slova
Môžem zodpovedne povedať, že žiaden vyšetrovateľ nemá záujem viesť vyšetrovanie tendenčne len preto, aby na konci dňa mal nejaký dôkaz, nehovoriac o tom, že by mal byť sfalšovaný. Normálny orgán činný v trestnom konaní sa opiera o reálne dôkazy. Pevne verím, že ľudia tomu rozumejú.
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala sa v nedávnej minulosti vyjadril, že na Slovensku je veľmi komplikované a zdĺhavé prípravné konanie a aj to naťahuje tie kauzy. Súhlasíte s tým a mal by sa možno pre to meniť zákon?
Od začiatku, ako som nastúpil do funkcie, hovorím, že súčasťou reformy musí byť aj zjednodušenie prípravného konania. Odkedy si pamätám, sa situácia stále viac komplikuje, viac sa administratívne zväzujú ruky vyšetrovateľom. Je naozaj čas si povedať, či je efektívny tento systém pochádzajúci z predrevolučného obdobia, keď sa v prípravnom konaní vykonáva komplexné vyšetrovanie so všetkými výsluchmi, konfrontáciami a dôkazmi, ktoré sa opakuje potom na súde. Môj osobný názor je, že treba veľmi výrazne zjednodušiť prípravné konanie a dôkaznú silu preniesť na súd.
Ako by sa to mohlo zjednodušiť?
Sú rôzne modely, ktoré fungujú vo svete. My uvažujeme o českom modeli, kde by sa zjednodušilo konanie do vznesenia obvinenia. V prípravnom konaní by sa teda nevykonávali úkony, kedy už na začiatku vieme, že svedok nám nič nepovie, ale pre istotu ho vypočujeme, aby nám povedal, že nič nevie. Máme nedostatok vyšetrovateľov, sú extrémne zaťažení. Na jedného príslušníka na okresnej úrovni pripadá 20 až 30 spisov, na NAKA (Národná kriminálna agentúra, pozn. redakcie) máme priemer sedem plus a to sú ťažké ekonomické veci.
V súvislosti s viacerými kauzami rezonuje aj téma takzvaných kajúcnikov. Vy ste sa sám vyjadrili, že nie je možné niekoho obviniť alebo stíhať len na základe výpovede jedného svedka. Polemizovalo sa ale aj o výške trestov, ktoré dostali tí, ktorí už uzavreli dohody o vine a treste. Je kompetenciou vyšetrovateľov alebo prokurátora vyjednávanie o treste s obvineným?
Túto kompetenciu má prokurátor, pričom existuje viac odklonov v trestnom konaní. Jedným z nich je dohoda o vine a treste, kde sa spodná hranica trestnej sadzby môže znížiť až o jednu tretinu. Funguje to tak, že osoba sa prizná k tomu, čo spáchala a prokurátor navrhne výšku trestu. Ak osoba súhlasí, takúto dohodu potom schvaľuje súd. Akým spôsobom sa to prerokuje, hovorí Trestný poriadok a výšku trestov určuje Trestný zákon zohľadňujúc priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Ďalším typom je spolupracujúci obvinený, ktorý sa nepoužíva štandardne. Sú zákonom určené podmienky, v ktorých prípadoch sa to môže spraviť. Sú aj zákonom stanovené podmienky, ako sa to vykonáva. Nie je to nejaká bezbrehá činnosť, že niekto sa rozhodne niekoho obviniť a na základe toho mu zastavia trestné stíhanie.
Obvinenia bývalého šéfa SIS Pčolinského boli vznesené výlučne na dôkazoch od kajúcnikov, tvrdia advokáti
Naozaj si nepamätám prípad, kedy by sa vyšetrovateľ oprel len o výpoveď jedného svedka bez akejkoľvek ďalšej podpory priamych a nepriamych dôkazov. Tie dôkazy musia tvoriť nejakú reťaz. Nie je to o tom, že niekto si povie „ja som bol na nejakom rokovaní a tam sa dohodlo to a to“ a nič iné to nepotvrdzuje.
Súd zvažuje rozsah dôkazov, porovnáva verziu výpovede obvineného a spolupracujúceho obvineného. Samozrejme, berie do úvahy aj to, keď má nejaký benefit zo spolupráce, či to nie je motivácia, aby si vymyslel skutok. To všetko sa veľmi dôsledne posudzuje a protistrana má právo sa k tomu vyjadrovať.
Je veľmi dôležité personálne zastabilizovať NAKA, pretože nám odtiaľ odchádzajú najskúsenejší ľudia.
Na začiatku roka sa hovorilo o vlne odchodov príslušníkov NAKA, následne boli medializované odchody z vedenia. Ovplyvňuje nejako náladu v NAKA, že boli stíhané aj osoby z tohto útvaru?
Situácia v NAKA je momentálne pre to komplikovaná. Nielen vo vzťahu k vnútornej dôvere policajtov medzi sebou, ale aj vo vzťahu k tomu, že sú extrémne zaťažení prípadmi. Dostávame nové a nové podnety týkajúce sa hlavne ekonomickej kriminality. Je evidentné, že organizovaný zločin sa nám posúva veľmi výrazne do oblasti „bielych golierov“.
Kedy budú znovu obsadené vedúce pozície v NAKA?
Je potrebné najskôr vyhodnotiť počet uchádzačov a potom určiť výberovú komisiu. Navrhoval som, aby sme do nej pozvali aj niekoho z Generálnej prokuratúry SR, aby sme tam mali pohľad prokurátora. Chceme obsadiť tie miesta čo najskôr, môj odhad je tak do dvoch alebo troch týždňov. Treba vniesť do NAKA pokoj.
Policajný prezident vyhlási výberové konanie na nového šéfa NAKA, výpoveď podal aj riaditeľ bratislavského odboru
Ako sa dotkne NAKA plánovaná reforma polície?
V rámci reformy chceme jasne identifikovať zodpovednosti na jednotlivých útvaroch NAKA a tiež nastaviť mechanizmus vzdelávania jej príslušníkov tak, aby reflektovali potreby na jednotlivých pozíciách. Je veľmi dôležité personálne zastabilizovať NAKA, pretože nám odtiaľ odchádzajú najskúsenejší ľudia. Napríklad po 25 rokoch služby sa rozhodnú využiť iné príležitosti.
Koľko ľudí chýba momentálne NAKA?
Chýbajú nám ľudia predovšetkým na útvaroch v Bratislave, Trnave, Nitre, kde sa hýbeme kdesi na úrovni mínus 20%. Chýbajú nám však aj v ostatných častiach Slovenska. Je to vážny stav a problém. NAKA má relatívne komplikovaný proces prijímania nových ľudí, musia podstúpiť psychotesty, detektor a podobne. Snažíme sa tam dostať ľudí vysoko kvalifikovaných, no to so sebou prináša aj to, že po istom počte odpracovaných rokoch a keď sú nespokojní, odchádzajú.
Za to Policajný zbor má viceprezidentov ešte z čias bývalého vedenia. Ste s nimi spokojní, keď ste si ich ponechali? Neplánujete prípadne rozšíriť ich rady?
Musím povedať, že viceprezidenti si plnia svoje úlohy a som rád, že ich mám. V rámci reformy Prezídia Policajného zboru bežala vážna diskusia, či by nemala byť vytvorené pozícia tretieho viceprezidenta. Keby sme totiž boli rozpočtovou organizáciou, potrebovali by sme ekonóma, ktorý by riadil Policajný zbor v oblasti ekonomiky, ale pokiaľ nepríde k takému rozhodnutiu, nie je to témou dňa a upustili sme od toho. Hovorím o tom preto, lebo napríklad v Českej republike má Policajný zbor svoj vlastný rozpočet a je vidieť, že to technické zázemie a riešenie špecifických problémov Policajného zboru je tam efektívnejšie ako u nás.
Keď ste kandidovali na pozíciu policajného prezidenta, prezentovali ste reformu polície ako vašu prioritu. Súčasťou mali byť napríklad časové obmedzenia pre policajných funkcionárov, zriadenie oblastných riaditeľstiev, metropolitnej polície pre Bratislavu. V akom stave sú vaše plány?
Reforma policajného zboru je komplexný problém, nedá sa to vyriešiť vytrhnutím jednotlivých súčastí a pomenovať ich za reformu. Momentálne sa pripravuje návrh novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších ozbrojených zborov, kde navrhujeme úpravu týkajúcu sa časového obmedzenia vysokých policajných predstaviteľov. Navrhujeme tam model, ktorý je nastavený v režime funkčného obdobia päť rokov po voľbe alebo po výberovom konaní, súčasne s možnosťou dva krát dva roky predĺženia, ale v prípade, že oprávnená osoba, ktorá o tom rozhoduje, sa rozhodne to obdobie nepredĺžiť, tak po piatich rokoch by dochádzalo k ďalšiemu výberovému konaniu.
Nadácia Zastavme korupciu čaká od policajného prezidenta reformy, je na začiatku očistného procesu
Súčasne v návrhu zákona upravujeme aj rozsah majetkových priznaní. To znamená, že budeme žiadať príslušníkov, aby podrobnejšie identifikovali svoje zdanené príjmy, pričom sa tam zavádza pravidlo, že sa nebudú staré záznamy vymazávať. Takže ten, kto bude vykonávať kontrolu, bude vidieť, ako narastá majetok nejakému príslušníkovi. Súčasne sa pripravuje aj na pôde ministerstva vnútra nový etický kódex, ktorý by mal riešiť politiku darov, konflikty záujmov a podobne.
Plánujú sa zmeny týkajúce sa práce polície?
To, čo tá reforma naozaj bude vyžadovať, je otázka zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a efektívnosti trestného konania. Na tieto reformy potrebujeme finančné prostriedky, ktoré by sme mali dostať v rámci Fondu obnovy. Umožnia policajtom nielen prístup k databázam a systémovým nástrojom na spracovanie dát, ale tiež napríklad zabezpečia ich výcvik. Chceme z týchto európskych peňazí vyškoliť analytikov a chceme im dať nástroje, ktorými budú môcť efektívne riešiť všetky otázky týkajúce sa trestného konania.
Môžem uviesť príklad. Keď vyšetrovateľ rieši ťažký ekonomický prípad, potrebuje zosúladiť v rámci časového harmonogramu a nejakého obrazového diagramu vzťahy v organizovanej skupine. To znamená odsledovať nie len faktúry, ktoré boli vystavené v konkrétom čase, ale aj finančné toky, ktoré sa na tieto faktúry viažu. K tomu potrebujeme spárovať komunikáciu, ktorá prebehla medzi páchateľmi a k tomu, samozrejme, musíme vytvoriť aj väzby osôb, kde sa nám kto s kým a kedy objavil. Potrebujeme teda vykonať lustrácie v databázach. A toto všetko zahŕňa nie len Plán obnovy, ale aj už dnes schválená reforma Prezídia Policajného zboru.
Dnes máme reálne neobsadených 2,5-tisíc, možno aj viac tabuľkových miest.
Počíta sa v rámci reformy Prezídia Policajného zboru vytvorením nejakých nových útvarov?
Navrhujeme vytvoriť nové útvary, ktoré vzniknú pod Národnou centrálou osobitného druhu kriminality (NCODK). Tam budú práve analytické jednotky aj jednotky finančného vyšetrovania, ktoré budú plniť všetky tie úlohy po zmene zákona o praní špinavých peňazí. Teda dohľadávať majetok získaný nelegálne a zaisťovať ho tak, aby sa zákonným spôsobom, na základe rozhodnutia súdov odnímal páchateľom. Reforma prezídia v sebe nesie aj stiahnutie niektorých útvarov do takého líniového riadenia. Ide o útvary, ktoré si vyžadujú špecifické vzdelávanie a špecifické prostriedky. Práve v NCODK budú aj útvary environmentálnej a počítačovej kriminality, cieľového pátrania a útvary, ktoré má zmysel, aby boli riadené „líniou“.
A pokiaľ ide o avizované zmeny v územnej pôsobnosti útvarov?
Druhá časť reformy, na ktorú sa chystáme a ktorá je trošku komplikovaná, je reforma územia. Pripravujeme konkrétne dve varianty riešenia. Začíname s diskusiou, či je efektívne mať osem krajských riaditeľstiev, nejaký počet okresných riaditeľstiev a obvodné oddelenia v takom rozsahu, v akom ich dnes máme. Nechceme nikoho prepúšťať ani znižovať počet výkonných policajtov, naopak, chceme ten počet navyšovať.
Policajný prezident odmieta vyjadrenia o anarchii, polícia si podľa neho plní úlohy plynúce zo zákona
Dnes máme reálne neobsadených 2,5-tisíc, možno aj viac tabuľkových miest. Na prvý pohľad zrušiť neobsadené tabuľkové miesto nenesie so sebou žiadne riziko, ale pri vnútornej analýze dopadov sa ukáže, že so zrušením miesta nám odídu aj peniaze. Ak plánujeme reformu, potrebujeme nejakým spôsobom motivovať policajtov, aby nám ostali v tých mestách, kde ich máme absolútny nedostatok. To je Bratislava, Nitra, Trnava, ale v zásade nám chýbajú už na celom Slovensku.
V čom je problém, prečo je nedostatok policajtov?
Keď nastúpi policajt do Bratislavy po strednej škole, jeho nástupný plat sa hýbe kdesi na úrovni 800 eur. Je asi každému jasné, že za tieto peniaze a keď mu nevieme poskytnúť ubytovanie a nejaké slušné podmienky, tu žiaden nebude. Preto sme aj rokovali na ministerstve financií, nielen o nových vozidlách, ale aj o nejakých slušných ubytovniach či nájomných bytoch pre policajtov.
Plánované územné zmeny sa teda nebudú viazať len napríklad na analýzu trestnej činnosti.
Vrátim sa k tým plánovaným územným zmenám, chcete ich koordinovať so zmenami, ktoré sa chystajú v rámci novej súdnej mapy?
Áno, má pre nás zmysel, aby sme novým „súdnym okresom“ prispôsobovali aj naše štruktúry. Diskusia prebieha aj na úrovni prokuratúry, či sa bude organizačné štruktúra prispôsobovať súdnej mape. Dôležité tiež bude, či bude nejaká reforma verejnej správy. Plánované územné zmeny sa teda nebudú viazať len napríklad na analýzu trestnej činnosti, ale aj na tieto faktory.
Je pomerne veľký odpor u časti sudcov a ďalších úradníkov pokiaľ ide o súdnu mapu. Neobávate sa, že môže byť rovnaká situácia aj v polícii?
Samozrejme, že môže. Ale tá reforma nie je samoúčelná a nadväzuje na naše súčasné podmienky. Keď nebudeme problém riešiť, strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že tak, ako to je, je to dobré, Policajný zbor na to doplatí. Zmeny však musia reflektovať požiadavky, lebo je nám zbytočná budova obvodného oddelenia, ktorú nebudeme vedieť naplniť. Môžeme sa ale napríklad baviť o tom, že rozšírime spoluprácu s obcami.
Kolíková plánuje opäť predložiť návrh súdnej mapy, chce dať čo najväčší priestor na diskusiu
Tie sa ale zrejme nebudú chcieť vzdať svojich policajtov, ktorí chránia bezpečnosť a poriadok v obciach.
Chápem, že každá obec by mala najradšej svoje vlastné policajné oddelenie, lebo ich to nič nestojí a policajti už len svojou prítomnosťou im pomáhajú. Môžeme sa však baviť o tom, že samosprávy budú vytvárať podmienky pre policajné stanica a keď bude problém, policajti prídu do kancelárie v samospráve, kde budú mať zázemie. Nebude to štandardné pracovisko, ale môžu tam vykonávať svoje povinnosti. Zase to ale záleží od toho, koľko tých policajtov budeme mať.
Je možné zhodnotiť výkon polície v priebehu pandémie? Odčerpala vám zdroje, ktoré by ste využili inak?
Policajti boli pod enormným tlakom. Zrátali sme si, že keby sme nerobili nadčasy a chceli to mať pokryté počtom policajtov v štandardnom výkone, potrebovali by sme 700 policajtov naviac. Na konci mája sme vyčerpali takmer 100% prostriedkov na nadčasy, ktoré boli plánované na celý rok. Môj osobný názor však je, že tú situáciu zvládli. Pokryli sme hranice aj nepopulárny výkon kontroly nosenia rúšok, zákazu vyhádzania či dodržiavania opatrení týkajúcich sa prevádzok, bez ktorej by sme ako štát pandémiu nezvládli.