Na štvrtkovom Ústavnoprávnom výbore NR SR sa preberal aj podnet generálneho prokurátora Maroša Žilinku na zmenu trestných kódexov v súvislosti s ochranou spoločnosti pred daňovými podvodmi.
Podľa slov Žilinku cieľom podnetu má byť okrem účinnejšieho boja proti daňovej trestnej činnosti aj lepšia ochrana finančných záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie.
Návrh zákona je zameraný na rozšírenie definície pojmu „škoda“, a „výnos z trestnej činnosti“, či sprísnenie podmienok trestnej zodpovednosti páchateľov daňového podvodu, vrátane zníženia hranice trestnosti neoprávneného uplatnenia DPH alebo spotrebnej dane z 20-tisíc eur na 700 eur.
Slovná prestrelka
V rámci diskusie o novele Trestného zákona prebehla ostrá výmena názorov medzi podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer-SD) a bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). Tá Gašparovi počas rozpravy viackrát vyčítala, prečo ju nazýva „ministerkou nespravodlivosti“.
Kolíková: Experiment trestnej politiky sa nevydaril
„Podnet generálneho prokurátora je vysoko relevantný, pretože experiment trestnej politiky sa nevydaril. Prokuratúra k tomu dala jasné čísla,“ reagovala opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) po ústavnoprávnom výbore.
Žilinka upozorňuje na výrazný pokles trestného stíhania daňovej kriminality, pripisuje to novele Trestného zákona
„Nie je to len o tom, že nám klesla objasnenosť trestných činov, a teda môžeme byť radi, že máme menej daňových trestných činov, a teda ako keby ľudia menej páchali daňové trestné činnosti; ale je zjavné nakoniec aj z výrokov vládnej koalície, že je tu problém, že dane sa nevyberajú tak, akoby sa predpokladalo a je tu výpadok,“ vysvetľovala ďalej.
Problémom je podľa Kolíkovej aj daňová trestná politika. „Je to nebezpečný kokteil, ktorý sa urobil, a to je zle nastavená hranica škody pre trestné činy, a pri tom mierné trestné sadzby a skrátené lehoty pre vyšetrovateľov. Popritom všetkom aj vysoko nastavená hranica pre tzv. účinnú ľútosť. To znamená, že je výhodné pre páchateľov daňovej trestnej činnosti dopúšťať sa daňovej trestnej činnosti s tým, že najviac im hrozí to, že tú daň doplatia,“ vysvetľovala Kolíková s tým, že takto to nemá žiadny odradzujúci účinok.
Opozícia hovorí o smrtiacom kokteile
Ako Kolíková dodala, v trestnom práve nie je vyriešené to, že páchateľ trestnej činnosti, vrátane daňových podvodov, má zaplatiť škodu popri treste. „To nemôže skončiť tak, že zaplatí tú daň a potom nič, alebo dostane trest a zase nezaplatí tú daň,“ povedala Kolíková s tým, že aj generálny prokurátor aj Európska prokuratúra poukazuje na to, že je to vážny problém.
Žilinka má výhrady k Suskovej novele o kajúcnikoch, Generálna prokuratúra k nej uplatnila až 17 pripomienok
Podnet generálneho prokurátora hovorí aj o znížení hranice trestnosti neoprávneného uplatnenia DPH alebo spotrebnej dane z 20-tisíc eur na 700 eur. „Stanovil to ešte prísnejšie ako to bolo pred hanebnou novelou trestných kódexov. Domnievam sa, že teraz to je taký úlet, že k tomuto sa vrátiť ako rýchlejšie riešenie, že by to bolo lepšie ako neurobiť nič,“ skonštatovala Kolíková. Zároveň ale poznamenala, že sa nestotožňuje s tým, že musíme mať ešte prísnejšiu trestnú politiku, akú sme mali predtým.
„To, že sa generálny prokurátor obrátil na predsedu Národnej rady a ten návrh zákona formuloval ako poslanecký návrh zákona, je vážnym signálom, že prokuratúra vidí situáciu ako vážnu a urgentnú a očakáva rýchle riešenie formou poslaneckého návrhu zákona,“ doplnil svoju kolegyňu poslanec SaS Ondrej Dostál.
Počas výboru navrhoval Dostál prerušiť rokovanie a pokračovať v téme za prítomnosti generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ministra spravodlivosti Borisa Suska a ministra financií Ladislava Kamenického. Výsledkom by mohlo byť podľa jeho slov to, že by ústavnoprávny výbor prišiel s legislatívnou iniciatívou a predložil návrh zákona, ktorý by riešil problematiku daňovej kriminality a jej účinnejšieho trestného stíhania.
Žilinka upozorňuje na problém opakovaných drobných krádeží, v štatistikách tvoria viac než polovicu prípadov – FOTO
Podľa poslanca Progresívneho Slovenska (PS)Branislava Vanča podnet generálneho prokuratúra potvrdzuje, že novela trestného zákona „pripravila pre spravodlivosť smrtiaci kokteil, ktorý zaznamenal len škody“. „Pomohol kriminálnikom a absolútne nepomohol ľudom, ktorí dodržujú zákony a ktorí sú poctiví,“ vyjadril sa Vančo. Tvrdí, že podnetom sa vládni poslanci a koalícia nebudú zaoberať, lebo im „nezáleží na ničom, len na sebe“.
„Keď už tu generálny prokurátor bije na poplach a hovorí, že nám tu utekajú peniaze ešte v čase konsolidácie, len tým že niektorí ľudia neplatia dane, plus vládna koalícia novelami trestných zákonov dekriminalizovala neplatenie daní do nejakej miery,“ kritizoval Vančo. „Teraz sa snažia zakryť a zahmliť situáciu ktorej čelíme, ale generálny prokurátor hovorí jasne, dáta a štatistiky hovoria jasne,“ dodal ďalej.
Gašpar argumentuje policajnými štatistikami
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar(Smer-SD) v súvislosti s podnetom Žilinku si nemyslí, že generálny prokurátor má vo všetkom pravdu.
„Argument polície je ten, že štatistické čísla rozpracovaných prípadov daňových trestných činov sú v porovnaní s rokom 2024 a 2025 vyššie, čiže sa pracuje na väčšom počte prípadov. A je aj väčšie číslo vybratej sumy na tzv. účinnej ľútosti, čiže ak podozrivý z daňového podvodu nahradil škodu, ktorú zistil daňový úrad, ktorý je cieľom novely, (teda aby sa do štátneho rozpočtu dostali prostriedky, ktoré mali byť pôvodne získané); tak sa v roku 2025 vybralo na tej sume viac ako v roku 2024. Takže nie celkom sedí tá štatistika,“ povedal Gašpar po výbore novinárom.
Podotkol tiež, že je za diskusiu o celkových opatreniach na sprísnenie daňovej disciplíny zo strany podnikateľských subjektov, lebo to má priamy dopad na konsolidačné opatrenia a verejné financie.
Podľa predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslava Čellára (Hlas-SD) by si mali sadnúť za stôl ministerstvo spravodlivostí a financií. „V prípade, že nájdu zhodu, samozrejme aj s generálnym prokurátorom môžu, tak možno by ten návrh prebehol aj riadnym legislatívnym procesom. Možno tam prídu na nejaké iné úpravy, ktoré by návrh ešte vylepšili,“ uviedol poslanec Hlasu.
„Pokiaľ sa zhodneme na tom, že treba to akútne riešiť, tak nič nebráni tomu, aby vláda prišla s návrhom na skrátené legislatívne konanie, lebo tam to môžeme chápať tak, že hrozia značné hospodárske škody, čiže to je jeden z dôvodov, aby to prešlo v skrátenom legislatívnom konaní,“ uzavrel Čellár.
