Medzi možnými kandidátmi sa skloňujú Angela Merkelová, Mario Draghi či fínsky prezident Alexander Stubb, ale aj nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide alebo šéf indickej diplomacie S. Jaishankara.
Kyjev prostriedky použije na „výrobu zbraní, nákup výzbroje, ktorú Ukrajina zatiaľ nevyrába, a prípravu energetiky a kritickej infraštruktúry na ďalšiu zimu“.
Podľa arménskej tajnej služby v krajine prebiehajú rozsiahle „škodlivé informačné operácie externých aktérov“, vrátane šírenia nepravdivých informácií a konšpiračných teórií s cieľom „ovplyvniť“ voľby.
K posunu dochádza po tom, čo proruský Orbán minulý týždeň utrpel drvivú porážku v parlamentných voľbách, čím sa skončilo jeho 16-ročné pôsobenie na čele vlády.
Po ústupe ruských jednotiek z okolia Kyjeva v úvodnej fáze invázie v roku 2022 boli v Buči a susedných oblastiach nájdené telá stoviek popravených civilistov.