Lídrom Európskej únie (EÚ) sa na summite v Bruseli nepodarilo presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby zrušil veto na 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu, čím zostáva kľúčové financovanie vojnového úsilia Kyjeva v neistote.
Orbán podmieňuje podporu obnovením dodávok ropy cez poškodený ropovod vedúci cez Ukrajinu. „Pozícia Maďarska je veľmi jednoduchá. Sme pripravení podporiť Ukrajinu, keď dostaneme našu ropu, ktorú nám blokujú,“ vyhlásil pred začiatkom rokovaní.
Orbán vzdoruje
Jeho postoj vyvolal rozhorčenie medzi ostatnými lídrami, ktorí poukazujú na to, že Maďarsko už s financovaním súhlasilo. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová zdôraznila, že je „naozaj najvyšší čas“ uvoľniť prostriedky pre Ukrajinu na tento aj budúci rok.
Napriek tlaku Orbán odmietol ustúpiť. „Žiadny posun zo strany Orbána,“ zhrnul situáciu jeden z diplomatov po rokovaniach. Podporu záverom samitu napokon vyjadrilo len 25 z 27 členských štátov, pričom proti zostali Maďarsko a Slovensko.
Ukrajina ako zbraň
Korene sporu siahajú k dlhodobému konfliktu medzi Budapešťou, Bratislavou a Kyjevom o opravy ropovodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil spájanie tejto otázky s pomocou Ukrajine za „vydieranie“.
Európska komisia (EK) sa pokúsila situáciu zmierniť vyslaním expertov, Orbán však tento návrh odmietol ako „rozprávku“.
Viacerí lídri sú presvedčení, že maďarský postoj súvisí s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. „Používa Ukrajinu ako zbraň vo svojej volebnej kampani,“ uviedol fínsky premiér Petteri Orpo. Belgický premiér Bart De Wever označil veto za „neprijateľné“.
Uvidí sa v máji
Ukrajina pritom čelí rastúcemu rozpočtovému tlaku a potrebuje nové financie už začiatkom mája. Lídri EÚ sa k otázke vrátia na ďalšom summite koncom apríla, no diplomati pripúšťajú, že rozhodnutie môže prísť až po maďarských voľbách.
Zatiaľ tak zostáva nejasné, či Kyjev dokáže preklenúť obdobie bez očakávanej európskej finančnej podpory.
