Väčšina ľudí má so zimou asociáciu namrznutých okien, odpratávania snehu, škrabania auta a chladného vetra v tvári cestou do práce. V sibírskom Ojmjakone by však takéto počasie pôsobilo takmer mierne. Táto odľahlá dedina v ruskej republike Sacha, známej aj ako Jakutsko, patrí medzi najextrémnejšie obývané miesta planéty. Leží približne 5 300 kilometrov severovýchodne od Moskvy a dlhé desaťročia sa spája s titulom „pól chladu“.
V dedine žije približne 700 ľudí, ktorí sú zvyknutí na zimné teploty hlboko pod -50 °C. V miestnych legendách sa dokonca spomína historický extrém -71,2 °C. Za oficiálne potvrdený rekord sa však najčastejšie uvádza hodnota -67,7 °C z roku 1933. To je teplota, ktorú si človek zo strednej Európy dokáže len ťažko predstaviť.
Deti chodia do školy aj pri -50 °C
V Ojmjakone napriek extrémnym podmienkam funguje úplne bežný život. V dedine je základná škola, do ktorej chodí približne 130 detí. A zatiaľ u nás sa pri -20 °C mnohí sťažujú na „krutú zimu“, v Ojmjakone deti poctivo dodržiavajú povinnú školskú dochádzku aj pri teplotách okolo -50 °C. Menšie deti nemusia ísť do školy, ak teplota klesne približne pod -52 °C. Starší žiaci zostávajú doma až pri ešte nižších teplotách, približne pod -56 °C.
Začína sa nová doba ľadová? Internet straší ochladením: Klimatológ vysvetľuje, čo je na tom pravdy
Ráno sa teda nezačína len otázkou, čo si obliecť, ale či sa vôbec dá bezpečne dostať do školy, práce alebo obchodu. Chôdza vonku nie je romantická prechádzka zasneženou krajinou. Je potrebná stratégia, ako dlho môžete zostať vonku, čím si zakryť tvár a kedy sa už neoplatí riskovať.
Pri extrémnych mrazoch sa dych vo vzduchu mení na drobné ľadové kryštáliky. Mihalnice a obočie môžu po chvíli obelieť od námrazy. Na ulici sa ľudia pohybujú zababušení tak, že im z tváre často vidno iba oči. Miestni nosia hrubé kožuchy, kožušinové čiapky, zateplené nohavice, teplé ponožky a obuv zo sobej kože. Kto nechce riskovať omrzliny, zakrýva si tvár kuklou alebo šálom.
Autá sa nevypínajú, lebo by mohli zamrznúť
Jedným z najznámejších symbolov života v Ojmjakone sú autá, ktoré v zime často zostávajú naštartované celé hodiny. Dôvod je jednoduchý: ak motor v extrémnom mraze vychladne, vodič ho už nemusí znova naštartovať. Batérie slabnú, motorové kvapaliny hustnú a technika sa správa inak než v miernom podnebí. Autá sa preto parkujú vo vyhrievaných garážach alebo sa pred jazdou dlho zahrievajú. Miestni používajú špeciálnu arktickú naftu, niekedy miešanú s petrolejom, a v kabínach bývajú dodatočné kúrenie či úpravy, ktoré majú zvýšiť šancu, že vozidlo v mraze vydrží.
Život v Ojmjakone prináša situácie, ktoré znejú takmer neuveriteľne. Miestni sa živia najmä rybolovom, poľovníctvom, chovom hovädzieho dobytka, koní a sobov. V takomto chlade však starostlivosť o zvieratá vyzerá inak než inde.
Ak treba v zime previezť kravu, musí mať chránené vemeno, aby jej nezamrzlo. Zem je tu permanentne zamrznutá. Ide o oblasť permafrostu, ktorý ovplyvňuje stavbu domov, infraštruktúru aj bežné fungovanie dediny. Pestovanie plodín je mimoriadne náročné, preto sú obyvatelia odkázaní na dovoz niektorých potravín. Mäso a ryby však môžu v zime skladovať vonku takmer ako v prírodnej mrazničke.
Dedina má internet, obchod aj nemocnicu
Ojmjakon nepôsobí ako miesto, kde by sa život úplne zastavil. Napriek odľahlosti a mrazom tu fungujú školy, obchody, pekáreň, čerpacia stanica, knižnica, telocvičňa aj zdravotnícke zariadenie. Miestni majú internet a mobilné spojenie, hoci technika v extrémnych podmienkach často trpí. Mobilné telefóny sa vybíjajú oveľa rýchlejšie, batérie strácajú výkon a kovové predmety sa stávajú nebezpečné na dotyk.
Ceny potravín a tovarov sú však vyššie než v mnohých iných častiach Ruska. Dôvodom je najmä doprava a izolácia regiónu. Ojmjakon neleží pri veľkých dopravných uzloch a dostať sem palivo, potraviny či stavebný materiál je náročné. Mnohé domácnosti stále kúria drevom alebo uhlím. V oblasti sa používa najmä smrekovec a spotreba paliva je obrovská, pretože zima tu trvá neuveriteľne dlho. V Jakutsku môže zimné obdobie trvať deväť až desať mesiacov.
Tri hodiny denného svetla a leto s tridsiatkami
Ojmjakon nie je len miestom extrémneho chladu, ale aj obrovských kontrastov. Najkratší decembrový deň tu trvá len približne tri hodiny. V lete sa však deň natiahne až na viac než dvadsať hodín a nastávajú takzvané biele noci, keď je svetlo takmer nepretržite. Letá môžu byť prekvapivo teplé. Počas dňa sa teplota môže vyšplhať až k 30 °C, zatiaľ čo v noci dokáže klesnúť výrazne nižšie. Ojmjakon tak patrí medzi miesta s obrovskými ročnými teplotnými rozdielmi. Medzi zimnými extrémami a letným teplom môže byť rozdiel viac než 100 °C.
Uprostred obrovskej tajgy
Dedina sa nachádza v Jakutsku, najväčšom regióne Ruska, ktorého centrom je mesto Jakutsk. Okolie Ojmjakonu tvorí rozsiahla tajga – sibírsky les, ktorý sa tiahne na obrovských plochách. V zime pôsobí nekonečne a nehostinne, no pre miestnych je zdrojom dreva, lovu a tradičného spôsobu života.
Práve geografická poloha vysvetľuje, prečo je tu taká zima. Ojmjakon leží hlboko vo vnútrozemí, ďaleko od oceánov, ktoré by zmierňovali klímu. Studený vzduch sa v zime hromadí v dolinách a v kombinácii s vysokým tlakom, dlhými nocami a zamrznutou pôdou vytvára extrémne podmienky. Začiatkom októbra sa v oblasti začína formovať silná anticyklóna. Vzduch sa ochladzuje, zemský povrch stráca teplo a permafrost pod ním chlad ešte znásobuje.
Miesto, ktoré láka turistov aj filmárov
Hoci znie Ojmjakon ako miesto, kam by sa človek vybral skôr za trest, v posledných rokoch láka čoraz viac dobrodružných cestovateľov. Turisti sem prichádzajú práve preto, že ide o jedno z najextrémnejších obývaných miest sveta. Ojmjakon sa objavil aj vo filmových dokumentoch. Jeden z krátkych dokumentárnych filmov o živote v tejto oblasti získal viacero ocenení a v roku 2018 sa kvalifikoval Americkou filmovou akadémiou do oscarového výberu v kategórii krátky dokumentárny film.
Každý rok v marci sa v oblasti koná festival Pól chladu. Stretnúť sa tu môžu miestni aj cestovatelia, ktorí chcú zažiť tradičné oslavy, kroje, hudbu a tanec pôvodných obyvateľov Evenov. Súčasťou bývajú sobie preteky, rybolov na ľade, jazda na psích záprahoch či ochutnávky miestnej kuchyne. Objavujú sa tu aj zimné rozprávkové postavy – od Santa Clausa z Laponska cez ruského Deda Mráza až po Čyškana, miestneho pána mrazu.
Prečo tam ľudia zostávajú?
Pre človeka zvonka je najväčšou záhadou jednoduchá otázka: prečo by niekto dobrovoľne žil na mieste, kde človeku mrznú vlastné chlpy na tele? Odpoveď je však jednoduchá: Ojmjakon je pre miestnych domov. Majú tam rodiny, zvieratá, tradície, prácu a krajinu, ktorú poznajú. Predkovia dnešných obyvateľov, najmä Evenovia, viedli kočovný život a živili sa pastierstvom sobov. Mnohí miestni sú na svoj región hrdí práve preto, že život v ňom si vyžaduje odolnosť, disciplínu a rešpekt k prírode.
