Pred 50 rokmi, v noci z 9. na 10. júla 1976, bola zavraždená medička Ľudmila Cervanová. Päť mužov, ktorí boli v súvislosti s jej vraždou právoplatne odsúdení, sa momentálne snažia o obnovu procesu. Krajský súd v Bratislave už v marci 2025 čiastočne vyhovel návrhu Miloša Kocúra, Milana Andrášika, Pavla Beďača, Františka Čermana a Stanislava Dúbravického na povolenie na obnovu konania, keďže podľa predsedu senátu Petra Šamka je potrebné posúdiť nový dôkaz, konkrétne znalecký posudok o mieste nájdenia tela obete.
Súd v kauze Cervanová čiastočne povolil obnovu konania, zrušil odsúdenie pätice za vraždu – VIDEO
Súd preto zrušil odsudzujúci rozsudok z roku 2004 pokiaľ ide o odsúdenie pätice z vraždy. V ďalších častiach rozsudku, napríklad pokiaľ ide o únos Cervanovej, súd povolenie obnovy konania zamietol. Návrh pôvodne podali šiesti odsúdení, Juraj Lachmann však v auguste 2024 zomrel. Rozhodnutie vtedy nenadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu podal sťažnosť prokurátor. Väčšina odsúdených tiež podala sťažnosť proti častiam rozhodnutia, v ktorom im nebolo vyhovené. Podľa stanoviska najvyššieho súdu SR bola predmetná vec už rozhodnutá v júni tohto roku.
Čakanie na verdikt
„Podľa registra rozhodnutie nie je v súčasnosti vyhotovené. Po konečnom vyhotovení budú prebiehať úkony spojené s doručovaním rozhodnutia všetkým účastníkom, aby ho bolo možné zverejniť i žiadateľom v rámci zákona o slobode informácií,“ uviedli pre SITA z NS SR.
Právny zástupca odsúdených Allan Böhm podľa vlastných slov nedisponuje žiadnou informáciou o stave odvolacieho konania. „Návrh na obnovu konania bol podaný na Krajský súd v Bratislave dňa 14. apríla 2020 a 19. februára 2021. Súd o ňom rozhodol dňa 3. marca 2025, t.j. po štyroch, resp. piatich rokoch,“ pripomenul pre SITA.
Súd v kauze vraždy Jany Svobodovej nepojednával, prípad trvajúci už viac ako štyri roky odročili na november
Böhm už po rozhodnutí krajského súdu minulý rok skonštatoval, že rozhodnutie o čiastočnej obnove konania nedáva zmysel. Odsúdenie obžalovaných bolo totiž podľa neho založené len na ich vlastných, podľa nich vynútených výpovediach. Ak teda súd skonštatoval, že ich výpovede o mieste vraždy nesedeli, nerozumie, prečo súd ponechal v platnosti zvyšné časti odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa únosu a znásilnenia.
Dôkazy z archívu v Kaniciach
Odsúdení vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Podľa Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v tom prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Rozpory vo výpovediach má na súde v prípade vraždy Kuciaka vysvetliť aj svedok Peter Tóth
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Vývoj prípadu
Cervanová bola unesená, znásilnená a zavraždená v júli 1976 po odchode z diskotéky Unic Club v bratislavskej Mlynskej doline. Jej telo bolo objavené 14. júla v rieke Čierna voda v obci Kráľová pri Senci. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.
Ministerstvo spravodlivosti sa v prípade vraždy učiteľky v Gelnici stotožňuje so závermi Žilinku, polícia však pochybenia odmieta
V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokovväzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr v roku 2018 zomrel.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
