Zonácia Veľkej Fatry finančne poškodí okolité mestá a obce, tvrdí Božik a mäkký turizmus podľa nich negeneruje zisk

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ZMOS: Stanovisko k zvýšeniu cien energií
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Foto: SITA/Jana Birošová
Tento článok pre vás načítala AI.

Schválená zonácia Národného parku (NP) Veľká Fatra bude mať negatívny vplyv na daňové príjmy okolitých miest a obcí. Konštatuje to Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s tým, že zonácia sa dotkne celkovo piatich miest a 28 obcí.

Staré hory prídu o skoro 4-tisíc eur

„Zoberme si napríklad jednu z obcí, ktorá sa nachádza na území NP Veľká Fatra, a to obec Staré hory s počtom obyvateľov približne 500. Obec v dôsledku zonácie ročne príde o cca 3 970 eur na dani z nehnuteľnosti z hospodárskych lesov v štátnom vlastníctve v A a B zóne v katastrálnom území na území NP Veľká Fatra,“ uviedol šéf ZMOSu Jozef Božik.

Ročné daňové príjmy obce sú podľa neho vo výške 360-tisíc eur a z toho daň z pozemkov predstavuje príjem obce 19-tisíc eur ročne.

„Výsledok hospodárenia obce v roku 2022 bol mínus 26-tisíc eur. Čiastka cca 3 970 eur predstavuje pri týchto číslach významnú príjmovú položku v rozpočte obce na prežitie. Otázka na predkladateľa je, kde sú vyčíslené tieto vplyvy na rozpočet obcí, a to uvádzame len jednu z 33 obcí ležiacich v území NP Veľká Fatra,“ povedal Božik.

Vykrytie navrhovaných výpadkov daňových príjmov a iných príjmov spôsobených predmetnou zonáciou prírastkom zamestnanosti v oblasti poskytovania služieb návštevníkom národných parkov formou poskytovania reštauračných, ubytovacích a poskytovateľských služieb, prostredníctvom tzv. mäkkého turizmu.

Frustrácia a žiadosť o zastavenie

To považuje ZMOS za bezvýznamné z hľadiska kompenzácie výpadku príjmov samospráv, pretože tzv. mäkký turizmus podľa nich negeneruje zisk.

„Sme frustrovaní, naďalej žiadame a požadujeme zastavenie celého procesu, ktorý nebol participatívny, neboli predložené relevantné a skutočné sociálne a ekonomické dôsledky na zainteresované subjekty, mestá a obce. Celý proces zonácie bol tendenčný a jediným parametrom bola rýchlosť, ktorú nastavil Plán obnovy a odolnosti a nie skutočná potreba územia,“ dodal Božik.

Vládny kabinet na minulotýždňovom rokovaní schválil s pripomienkami zonáciu Veľkej Fatry. Bezzásahová zóna, kde bude platiť piaty stupeň ochrany, sa zväčší o viac ako 50 percent, a to z necelých 8-tisíc na viac ako 16-tisíc hektárov.

Štvrtý stupeň ochrany bude platiť na území s výmerou bezmála 5,3-tisíca hektárov a tretí stupeň ochrany na viac ako 19-tisíc hektároch. Na necelých 56 hektároch bude v platnosti druhý stupeň ochrany.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Božik
Firmy a inštitúcie Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)