Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Protimonopolný úrad (PMÚ) SR vystúpili s výzvou na vypustenie navrhovaných zmien v zákone o Environmentálnom fonde, ktoré sú momentálne prerokúvané v Národnej rade SR.
Ako informovala hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová, tieto zmeny, ktoré sa týkajú systému triedeného zberu odpadu, boli navrhnuté bez odbornej diskusie a sú v rozpore so schválenou Stratégiou odpadového hospodárstva SR do roku 2035.
Zatiaľ čo stratégia potvrdzuje funkčnosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), nový legislatívny návrh podľa nich tento systém destabilizuje, zvýši náklady pre spotrebiteľov a ohrozí úspechy Slovenska v oblasti recyklácie.
Pokles miery recyklácie
Systém triedeného zberu založený na princípe rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje na Slovensku už desať rokov a dosahuje merateľné výsledky. Podľa štatistík Európskej únie má Slovensko mieru recyklácie plastových obalov 54,1 %, čo ho radí medzi špičku v EÚ za Belgickom a Lotyšskom.
„Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov na Slovensku funguje a prináša výsledky, ktoré nás radia medzi lídrov v recyklácii plastov, ale aj ostatných odpadov z obalov v Európskej únii. Nevidíme dôvod na zmeny, ktoré môžu viesť k vyšším nákladom pre výrobcov aj spotrebiteľov,“ zdôraznil viceprezident RÚZ Robert Spišák.
Boj o slovenské národné parky sa začína v Poloninách, upozorňujú environmentálne organizácie
Negatívnym príkladom je Maďarsko, kde po prechode na štátom riadený model klesla miera recyklácie na 23 % a vyššie náklady sa preniesli do cien výrobkov. Výrazné zlepšenie Slovenska je viditeľné aj v recyklácii komunálneho odpadu, ktorá vzrástla z približne 10 % na viac ako 50 % za poslednú dekádu, čo je spojené práve so zavedením trhového systému zodpovednosti výrobcov za odpad.
Financovanie triedeného zberu
Navrhovaný zákon o Environmentálnom fonde však umožňuje, že envirofond ako štátom riadená inštitúcia by sa stal organizáciou zodpovednosti výrobcov a zároveň jeho regulátorom, čo by mohlo viesť k narušeniu férovej hospodárskej súťaže, konfliktu záujmov a oslabenia transparentnosti.
Môže to destabilizovať financovanie triedeného zberu a zvýšiť náklady pre samosprávy a domácnosti. Martin Červenka zo ZMOS upozornil, rozšírená zodpovednosť výrobcov z pohľadu obcí predstavuje systém, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje organizáciu a financovanie triedeného zberu komunálnych odpadov.
„Obce a mestá sú v tomto systéme kľúčovým partnerom, pretože zabezpečujú samotný zber, infraštruktúru a komunikáciu s obyvateľmi. Súčasný systém má svoje nedostatky, na ktoré sme už veľakrát poukázali, avšak zavádzať nový systém bez odborne diskusie nepovažujeme za správne riešenie,“ Doplnil Červenka.
Širšie ekonomické riziká
Výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková dodala, že štát nemôže bez odbornej diskusie a bez posúdenia následkov svojho rozhodnutia rozbíjať systém, ktorý dnes samosprávy odbremeňuje od nákladov na triedený zber.
„Ak sa týmto zásahom prenesú nové náklady na mestá a obce, pôjde opäť o ďalšie nezodpovedné rozhodnutie na úkor samospráv a ich obyvateľov,“ uviedla.
Stredisko environmentálnej výchovy DROPIE slávnostne otvoria po rekonštrukcii, príde aj minister Taraba
RÚZ tiež poukazuje na širšie ekonomické riziká, keďže narušenie systému by mohlo viesť k zvýšeniu cien výrobkov a tlaku na rast inflácie, čo by negatívne zasiahlo hlavne domácich výrobcov. Protimonopolný úrad SR kritizuje absenciu riadneho legislatívneho procesu a upozorňuje na nevyhodnotené dopady na hospodársku súťaž.
Odborná diskusia a riadny legislatívny proces
„Vstup štátom kontrolovaného subjektu do konkurenčného systému bez jasných a nediskriminačných podmienok predstavuje nesystémový zásah do trhov. Problémy na trhu sa majú riešiť nastavením pravidiel zo strany regulátora a najmä ich vymáhaním, nie takýmto nesystémovým zásahom a potenciálnym monopolom,“ povedal podpredseda úradu Peter Demčák.
Zákon je predmetom pozornosti Európskej komisie, ktorá upozorňuje na povinnosť notifikácie zmien a riziko konfliktu záujmov a štátnej pomoci podľa pravidiel EÚ. Zástupcovia zamestnávateľov, samospráv a inštitúcií preto žiadajú riadny legislatívny proces s odbornou diskusiou a odmietajú zrýchlené schvaľovanie návrhu bez pripomienkového konania. Apelujú na poslancov NR SR, aby návrh v súčasnej podobe neschválili, pretože by poškodil samosprávy, občanov aj podnikateľské prostredie.
