Už od počiatkov Tatranského národného parku (TANAP) funguje na jeho území prírode blízke obhospodarovanie lesa. Snažia sa o to aj neštátni vlastníci tamojších pozemkov. Príkladom je spoločnosť Lesy Mesta Spišská Belá, ktorá obhospodaruje takmer 4 700 hektárov pozemkov patriacich mestu v troch lesných obvodoch Fľak, Lendak a Ždiar.
Na území mestských lesov má vytvorený objekt v rámci lesníckej organizácie Pro Silva na ploche 178 ha. Zásady a princípy prírode blízkeho obhospodarovania sa tam ale snažia uplatňovať aj na väčšej výmere. S týmto zámerom realizujú viaceré opatrenia.
Územie mestských lesov Spišská Belá sa nachádza v katastrálnom území Tatranskej Lomnice, Spišskej Belej, Lendaku a čiastočne Ždiaru. Je súčasťou najstaršieho národného parku a jeho ochranného pásma.
„Prírode blízke hospodárenie v našich podmienkach spočíva v tom, že chceme mať v lese aj maličké stromčeky, aj veľké, aj hrubé a tenké, a rôznych druhov,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá František Pisarčík.
Jedľové porasty postihnuté neboli
V samotnej lokalite Fľak sa nachádza desať až štrnásť druhov drevín, vo veku od jedného roka do 150 rokov. Sú medzi nimi napríklad jedle, smreky, buky či javory.
Aj spišskobelianske lesy však postihla v roku 2004 vetrová kalamita, zasiahla územie na ploche 800 hektárov, pričom podľa Pisarčíka padlo viac ako 100-tisíc metrov kubických. „Neboli postihnuté jedľové porasty. Tie by sme tu chceli nechať ešte minimálne 50 rokov, aby žili, fruktifikovali, teda, aby nás zásobovali nejakým tým semenom,“ informoval.
V rámci opatrení tak v lokalite Fľak Lesy mesta Spišská Belá v spolupráci so Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR vyznačili biotopové stromy na dožitie v objeme približne tri metrov kubických, čo je približne 50 stromov. Tie už zaregistrovali súradnicami GPS a zaevidovali do mapy.
„To znamená, že ak by takýto strom odumrel, alebo ak by ho vyvrátil vietor či udrel do neho blesk, drevo ostane tu, je už majetkom štátu. Takéto stromy majú dôležitý význam pre zabezpečenie obnovy. Strom bude produkovať semeno a budú sa ďalej zmladzovať mladé jedličky,“ objasnil námestník riaditeľa Správy TANAP-u Slavomír Celer.
Vykúpené stromy okolo hniezda
Okrem toho zabezpečuje priaznivý stav lesného biotopu, na strome môžu hniezdiť rôzne chránené druhy vtákov.
„Neďaleko sa nachádza lokalita s výskytom hniezda bociana čierneho. V rámci tohto opatrenia sme vykúpili stromy okolo hniezda, aby sme zabezpečili to, že stromy tam ostanú na dožitie, a hniezdisko bociana tiež,“ dodal pri návšteve časti lesného obvodu.
Čo sa týka ostatných stromov, odstránia len tie, ktoré by zavadzali niektorým mladším stromčekom. „Tak ako starí ľudia odchádzajú a mladí prichádzajú, tak isto to nejakým spôsobom funguje v prírode. Starý strom odíde, odovzdá svojmu funkciu a nahradí ho mladý strom,“ poznamenal Pisarčík.
Stromy označené zeleným krížikom
Opatrení na zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a pre posilnenie biodiverzity vo vybraných lesných porastoch a trvalých trávnych porastoch sústavy Natura 2000 však v národnom parku prijali niekoľko.
Podľa Celera realizovali zabezpečenie obnovy prirodzeným drevinovým porastom, zabezpečenie ťažby lesa jemnými technológiami, ale aj výchovu mladých lesných porastov, či nahradenie chemickej ochrany drevín bavlnou či oplotením.
Ďalším opatrením bolo ponechanie stromov na dožitie i takzvaného mŕtveho dreva, a to pre zabezpečenie priaznivého stavu lesného biotopu a ochrany chránených druhov. „Hniezdia v ňom vtáky, dutinové hniezdiče. Prípadne je drevo na zemi zdrojom pre prostredie, pre rozvoj hmyzu a ďalších dekompozítorov, ktorí rozkladajú drevo, teda mikroorganizmov, ktoré zabezpečujú rozklad dreva,“ priblížil námestník riaditeľa TANAPu.
Každý vykúpený strom od súkromných vlastníkov pozemku je tak označený zeleným krížikom. „Rozložené drevo poskytuje prírodné živiny pre lesný biotop, zlepšuje pôdu,“ komentoval ďalej Celer. V opačnom prípade by takýto strom slúžil na palivové drevo. „Keď ho vykúpime, zostáva v lese a plní si ďalšie funkcie na zlepšovanie stavu,“ dodal námestník.
Milión eur z eurofondov
Činnosti prírode blízkeho hospodárenia však mestské lesy vykonávajú nad rámec bežného hospodárenia. „Nemáme na to plánované peniaze, musíme ich získavať z rôznych zdrojov,“ zdôvodnil Pisarčík. Jednou z možností je aj projekt z operačného programu Kvalita životného prostredia v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP).
Lesy mesta Spišská Belá takýmto spôsobom podľa ich konateľa využili od roku 2019 do súčasnosti štyri výzvy a v rámci projektu získali takmer jeden milión eur. Riaditeľ sekcie projektov ŠOP Michal Adamec zhodnotil, že v priebehu štyroch rokov organizácia preplatila zvýšené náklady na tento spôsob obhospodarovania 69 vlastníkom či užívateľom dotknutých lesných pozemkov.
Išlo o sumu vo výške viac ako 12 miliónov eur. Realizátormi opatrení v lesných ekosystémoch a zároveň prijímateľmi štátnej pomoci sú štátne aj neštátne hospodárske subjekty. Plocha podporených biotopov v rámci týchto projektov na Slovensku dosahuje takmer 22-tisíc hektárov.
Zvážanie dreva koňmi
V lesoch v TANAP-e si zároveň pri prírode blízkom obhospodarovaní napríklad pomáhajú pri zvážaní dreva koňmi. Podľa vedúceho lesnej oblasti Fľak v Lesoch Mesta Spišská Belá Jakuba Grivalského je to šetrnejšie voči porastu, lesu a pôdnej pokrývke. Tvrdí ale, že hospodáriť v národnom parku je náročné.
„Máme viacero obmedzení, čo sa týka ťažby, z dôvodu hniezdenia vtákov, a to od marca do konca augusta. Tým pádom je pre nás ťažšie udržať si ľudí s koňmi, pretože polroka pre nich nemáme zabezpečenú prácu a na jeseň je potom ťažké ich opäť dostať do lesa,“ priblížil problém vedúci oblasti.
Ak takýto pracovníci nebudú docenení, obáva sa, že z lesa o pár rokov vymiznú. Za výhodu zatiaľ ale v tomto smere označil blízkosť goralskej obce Lendak. „Tamojší chlapi sú zžití s prírodou od mala, a práca s koňmi sa dedí z generácie na generáciu,“ skonštatoval.
Špecifické podmienky a tomu prispôsobené činnosti v národnom parku potvrdil aj riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. „Pokiaľ chceme národné parky, musíme rešpektovať aj obmedzenia. Tieto činnosti sú skutočne aj drahšie, nie je to klasické kukuričné pole, kde sa zoberie úroda a je pokoj,“ reagoval.
Lesná železnica aj lanovka
Mesto Spišská Belá hospodárilo vo svojich lesoch pôvodne do roku 1950, keď bola správa lesného majetku odňatá a zverená Správe TANAP-u a časť v katastrálnom území Lendak Vojenským lesom a majetkom Kežmarok.
K aprílu 1993 mesto prevzalo protokolárne lesy do vlastnej správy od Správy TANAP-u a v januári 1994 od vojenských lesov. Neskôr v 1997 bola vytvorená príspevková organizácia, ktorá v súčasnosti funguje pod názvom Lesy Mesta Spišská Belá.
Ešte v 20. rokoch 20. storočia bola na pozemkoch postavená lesná železnica Spišská Belá – Lendak a lesná lanovka Lendak – Podspády. Svoju činnosť ukončila v roku 1941 a lokomotíva sa dnes nachádza v skanzene Pribilina.
Kým ročný predpis ťažby dosahoval v mestských lesoch Spišskej Belej v 30-tych rokoch 20. storočia podľa konateľa spoločnosti Pisarčíka okolo 5 500 metrov kubických, dnes je to 6 až 7-tisíc kubíkov ročne. Z toho 95 percent predstavuje kalamitná drevná hmota. Pestovateľské práce zabezpečujú na ploche vyše 700 ha, čo predstavuje plochu asi 1400 futbalových ihrísk.
Mestské lesy tiež prevádzkujú dve lesné škôlky s ročnou produkciou 50-tisíc kusov výsadby schopných sadeníc, náučný chodník Fľak a historicko-edukačnú miestnosť lesnej pedagogiky na Šarpanci. Nadmorská výška najnižšie položených porastov v mestských lesoch je okolo 700 metrov a najvyššie 2 120 metrov. Aktívne však hospodária v porastoch do nadmorskej výšky 1 350 metrov.
