Ministerstvo hospodárstva je zodpovedné za ekologickú katastrofu na rieke Slaná. Sulík mal prísť s riešeniami a nie výhovorkami

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slana
Ekologická katastrofa na rieke Slaná. Foto: www.facebook.com

Banské úrady podľa envirorezortu podcenili svoju zákonnú povinnosť. Rieku Slaná (okres Rožňava) znečistili banské vody. Envirorezort rovnako tvrdí, že nemá zákonnú možnosť vstúpiť do banských priestorov.

Dobývací priestor mal byť zrušený

Odborníci na dobývacie priestory a prechádzanie havarijných situácií v nich pôsobia v štátnej banskej správe, jeho záchranných zložkách a v štátnom podniku Rudné bane.

Kontamináciu podľa rezortu životného prostredia spôsobujú banské vody a nakladanie s nimi je osobitne upravené v banskej legislatíve.

Vo vzťahu k nim má banská legislatíva aj prednosť pred zákonom o vodách. Informovalo o tom tlačové oddelenie ministerstva životného prostredia (MŽP) v tlačovej správe.

„Ministerstvo hospodárstva SR si musí uvedomiť zodpovednosť za znečistenie rieky Slaná. Banské úrady, ktoré riadi rezort hospodárstva, odignorovali základný fakt, že znečistenie pochádza zo zanedbaného banského priestoru. Príčina ekologickej katastrofy sa nachádza v stále určenom a registrovanom banskom priestore, takzvanom dobývacom priestore. Stav dobývacieho priestoru, ktorý spôsobil ekologickú katastrofu s medzinárodnou dohrou, je výsledkom pochybení a nekonania pôvodného prevádzkovateľa a banských úradov. Dobývací priestor nikdy nebol zrušený, napriek tomu, že činnosť bane bola zastavená už v roku 2011,“ informoval envirorezort.

Sulíkove výhovorky

Organizácie rezortu hospodárstva sa podľa rezortu životného prostredia nemôžu vyhovárať, že nahlásili envirorezortu vznik environmentálnej záťaže.

Práve charakter dobývacieho priestoru určeného na ďalšiu banskú činnosť podľa banskej legislatívy, vyhlásenie environmentálnej záťaže vylučuje, o čom mal byť rezort hospodárstva informovaný. Toto upozornenie ostalo podľa MŽP bez odpovede.

„Envirorezort nekomentuje vnútorné rozpory medzi jednotlivými organizáciami v pôsobnosti rezortu hospodárstva. Štátny podnik Rudné bane považujú rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z roku 2012 a ďalšie naň nadväzujúce rozhodnutia banskej štátnej správy o povinnosti na zabezpečenie bane a prečisťovaniu vôd za vydané bez právneho základu. Ide však o právoplatné rozhodnutia štátneho orgánu a organizácie envirorezortu, ako aj samotné Rudné bane a štátna banská správa sa nimi musia riadiť. Na tieto vnútorné rozpory v rezorte hospodárstva nemôže doplácať životné prostredie,“ dodal envirorezort.

Ochranu ŽP blokuje legislatíva

MŽP tvrdí, že nemá žiadne informácie o krokoch, ktoré od zistenia nekontrolovaného výtoku znečistených vôd z bane vykonali orgány štátnej banskej správy, respektíve či a ako kontrolovali realizáciu opatrení postupne nimi nariaďovaných od roku 2012 a stav dobývacieho priestoru. Rezort však víta snahu rezortu hospodárstva zmeniť banskú legislatívu.

„MŽP a jeho organizácie sú pripravené aj naďalej poskytovať maximálnu súčinnosť pri náprave poškodeného životného prostredia a podporuje všetky iniciatívy na prešetrenie doterajšej činnosti štátnych orgánov,“ uzavrel rezort.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MH Ministerstvo hospodárstva SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SR