Cestovateľ Martin Navrátil sa vrátil po rýchlom páde režimu Bašára al-Asada do dlhými rokmi občianskej vojny zničenej Sýrie. Priamo zo sýrskeho Aleppa rozpráva o tom ako vyzerá samotná krajina, aký je dnes bežný život Sýrčanov, a aké sú ich vyhliadky do najbližšej budúcnosti.
Kto porazil Basšára al-Asada? Islamistický bojovník tvrdej línie zmenený na muža v obleku
Ste cestovateľ, obišli ste celý svet, niekoľkokrát ste boli v Sýrii a teda teraz ste sa tam opäť vrátili. Čo všetko ste stihli vidieť, navštíviť?
Sýriu som navštívil 17-krát. Táto cesta však nie je v rámci nejakého cestovania, že by som chcel spoznávať samotnú krajinu alebo pamiatky. Bolo to z toho dôvodu, že som chcel priniesť reportáže, svedectvo z miest, o ktorých sa teraz tak veľmi hovorí a pozrieť sa na to, ako vyzerá krajina po zmene režimu.
Takže, už takéto oblasti som videl, povedzme, v Iraku, Afganistane či Somálsku. Trochu sa venujem aj tomu, že prinášam to svedectvo pre slovenské médiá priamo z miesta. Dostal som sa do Damasku, teraz sa vám prihováram z Allepa, druhého najväčšieho mesta v Sýrii.
Následne sa vrátim späť do Damasku s tým, že nás sem zavolali, aby sme podali svedectvo k masovým hrobom po Bašárovom režime. Bol som už aj v Idlíbe odkiaľ sa začala ofenzíva, ktorá sa skončila veľmi úspešne z pohľadu povstalcov.
Cestovali ste po Sýrii, ako vyzerá tá krajina, povedzme, medzi mestami, infraštruktúra a cesty po vojne?
Kde som bol, som rozprával nie preto, aby to bolo nejako egocentrické a zvýraznil som, kde som bol, ale aby som vedel porovnať vojnovú krajinu v Iraku pod Islamským štátom, alebo povedzme v Afganistane, kedy tam bola vojna, či v Somálsku. Sýria z týchto krajín patrí v tomto období z môjho pohľadu medzi najzničenejšie.
Keby ste cestovali z mesta Hamá do Aleppa, približne 120 kilometrov. To je vzdialenosť asi Bratislava-Trenčín, a po ceste máte Pezinok, Modru, Trnavu a ďalšie mestá. Teraz si predstavte, že všetky tieto mestá sú mestá duchov, zničené a zbombardované. Neexistujú.
Život sa do týchto miest tak ľahko nevráti. Tie mestá, či mestečká alebo dediny sú veľmi natesno vedľa seba a muselo odtiaľ odísť niekoľko stotisíc ľudí. Buď ostali tu v Sýrii, v iných mestách, alebo odišli niekde inde. Teraz si predstavte cestu po tej diaľnici, že máte mestá napravo, naľavo, a teraz si predstavte všetko, čo sme vymenovali, Trnava, Modra, Pezinok, Hlohovec a Piešťany, to všetko je zničené.
Bude to veľmi ťažké opraviť. Sú to mestá duchov, ako keď tu boli zábery, povedzme, zbombardovaného Norimbergu alebo nejakého iného nemeckého mesta po 2. svetovej vojne.
Ak sa hovorí o návrate Sýrčanov, a nemusí to byť nutne z Európy, obrovské množstvo je v tej vnútornej emigrácii v rámci Sýrie, návrat do tých pôvodných miest asi nebude jednoduchý…
Áno, nebude jednoduchý. Na jednej strane máme obrovské množstvo Sýrčanov, ktorí nie sú ani tak v Európe, ako povedzme v Turecku, Libanone či Jordánsku, alebo v okolitých krajinách. Tam začali nejakým spôsobom nový život. Videli, že to vo svete nejakým spôsobom funguje.
Teraz nech si predstavia Slováci, či by sa vrátili, povedzme, keby u nás na Slovensku bola vojna, oni odišli povedzme do Nemecka, Francúzska, Poľska a vedeli by, že tie mestá v ktorých žili, sú zničené a nič tam nefunguje. Či by sa Slovák vrátil späť. Bude veľmi málo ľudí, ktorí sa v skutočnosti vrátia naspäť, pretože musia začať odznova.
Čiže videl som, ako sa vracajú, ale zase si nenahovárajme, že ich bude veľké množstvo. Ale zase nehaňme ich za to, že sa nechcú vrátiť a položme si sami v sebe tú otázku, či by sme sa vrátili niekam, čo je rozbité, zničené, nefungujúce, neexistujúca infraštruktúra, veľká inflácia, neexistujúce, povedzme, vodovodné potrubie, proste nič nie je a vy sa do toho máte vrátiť. Bude to veľmi ťažké.
Aký je bežný život v Sýrii? Budú zrejme rozdiely medzi Damaskom, ktorý asi nebol nejako veľmi postihnutý a mestami, ktoré ste spomínali teraz. Ako dnes teda žijú Sýrčania?
Treba povedať, že aj v Damasku, sú okrajové časti rovnako zničené, ako v meste Hamá, či v Homse. To centrum mesta nebolo zasiahnuté, vláda sa tam dokázala udržať. Ale ten život je veľmi ťažký.
Bola zverejnená informácia, že Sýria patrí medzi najchudobnejšie krajiny. Ešte predtým, ako sa začala občianska vojna, za euro alebo dolár ste mali 50 sýrských libier. Dnes to dostanete za 15- až 16-tisíc, čiže tu si viete predstaviť tú infláciu.
Niekedy ma hnevajú cestovatelia, ktorí tu boli pred touto ofenzívou a hovoria, že Sýria je super, lebo je veľmi lacná. Áno, z nášho pohľadu je to veľmi lacná krajina. Dáte si šavarmu za dolár, ale pre domácich ten dolár je 30-tina jeho mesačného platu, pretože priemerný plat, povedzme, štátnych úradníkov už za Asadovho režimu bol 30 až 40 amerických dolárov.
Toto sa týkalo policajných zložiek aj vojakov. Samozrejme, keď nemali peniaze, tak to naháňali cez miestnych ľudí. Učitelia mali 150 dolárov, lekári 200 dolárov. A životné náklady boli, dalo by sa povedať, v niečom porovnateľné ako na východnom Slovensku. Čiže tu sa počíta každý cent.
Dlhodobo, nielen teraz, ale aj za Asadovho režimu, tu bola ropná kríza. Ľudia mali nedostatok benzínu, a keď domáci vedeli, že môžu ušetriť 10 centov na plnej nádrži, radšej si vyčkali päťhodinový rad. Nad desiatimi centami by sme my mávli rukou, nebudem kvôli nim stať päť hodín, ale oni áno, lebo tých 10 centov je pre nich, ako keby Slovák sa teraz dozvedel, že môže ušetriť 200 eur.
Možno dávam nelogické príklady, ale snažím sa to takto nejako vysvetliť a dať do pozície toho domáceho človeka, ako rozmýšľa.
Aká je vlastne momentálne dostupnosť povedzme jedla alebo aj samotných peňazí, fungujú napríklad bankomaty?
Bankomaty momentálne fungujú aj nefungujú, respektíve, nemajú dostatok hotovosti. Ľudia teda majú nedostatok peňazí. Je tu veľký dopyt po amerických dolároch, stávajú sa tzv. druhou menou – potrebujete niečo pevné, lebo neviete, kedy tá domáca mena padne. Vo veľkých mestách je dostatok základných potrieb, ale keď sa dostaneme niekde mimo, tak je všetkého nedostatok a všetko je samozrejme v závislosti od toho, koľko máte peňazí a čo si môžete dovoliť.
Čo očakávajú Sýrčania od ďalšieho vývoja? Vieme, že tá víťazná protiasadovská koalícia vôbec nie jednoliata, sú tam najrôznejšie skupiny – náboženské, svetské, politické – ktoré vznikli v dôsledku potláčania politických slobôd v Sýrii…
Najprv by som povedal, aká je tu atmosféra. Napríklad môj miestny sprievodca zažil východnú Európu. On to porovnal, že tá atmosféra je podobná, ako sa zmenil režim v Rumunsku, keď padol Ceaușescu. Ľudia sa úprimne radovali, boli šťastní, že Ceaușescu odišiel.
Teraz vymeňme Ceaușescua za Asada. Rumunsko bolo v rámci východnej Európy takmer na chvoste. A tých úloh, ktoré muselo splniť do dnešných dní, bolo omnoho viac, ako museli splniť Slováci.
A niečo podobného majú pred sebou aj Sýrčania s tým, že tá koalícia nie je jednoliata. Všetci neznášajú Asada, alebo drvivá väčšina ľudí. Ale takisto sa pozerajú trochu s dešpektom a odstupom na súčasných vládcov. Majú pocit, že horšie ako to bolo to už nemôže byť, ale to uvidíme až neskôr. Veľmi dôsledne kontrolujú, čo súčasné vedenie hovorí a budú ich veľmi konfrontovať – Toto ste vraveli na začiatku, a toto je inak.
Už aj tí vládcovi si musia dávať veľký pozor na to, ako vystupujú a čo hovoria, pretože Sýrčania, to je jedno, či ste kresťan, moslim, Armén, Alavita, všetci sa považujú za Sýrčanov. Toto nikto nesmie porušiť. Multikultúrnosť a náboženská sloboda tu v Sýrii za Bašara al-Asada bola, napriek tomu, že prenasledoval šítsku menšinu. Toto Sýrčania chcú, aby sa určite udržalo.