Čo nám uniká v diskusii o dekarbonizácii ekonomiky (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Loď
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Európska zelená dohoda, ale aj nedávno schválený akčný program Fit for 55, sa zdajú byť zásadne orientované na redukciu emisií CO2 v ťažkom priemysle a presadzovaní elektromobilov. EÚ si dala ambiciózny plán, že do roku 2035 sa v Európe nebudú predávať žiadne nové autá so spaľovacími motormi.

Toto všetko znie skvele až do momentu, kedy v celej zelenej agende EÚ, či dokonca v Parížskej klimatickej dohode nenájdete nič o námornej doprave, ktorá je ťažiskom globálnych zásobovacích reťazcov a čo je horšie, aj jedným z najväčších zdrojov emisií CO2 v globálnom merítku.

Podľa nezávislých štúdií totiž jedna nákladná loď dĺžky šiestich futbalových ihrísk, dokáže vyprodukovať rovnaké množstvo emisií ako päťdesiat miliónov áut, kým pätnásť takýchto lodí vyprodukuje rovnaké množstvo emisií ako všetky autá na svete.

Čiže, keby prirovnáme emisie námornej dopravy k jednotlivým krajinám, tak by sa zaradili medzi Japonsko a Nemecko, ktoré sú v top desiatke najväčších znečisťovateľov sveta.

Krv v žilách globálnej ekonomiky

Financial Times odhadujú, že až 90 percent medzinárodnej obchodnej výmeny sa uskutočňuje prostredníctvom námornej dopravy. Pričom približne deväťdesiat tisíc nákladných lodí cirkuluje po svetových oceánoch s ročnou spotrebou dvoch miliárd barelov ťažkej ropy obsahujúcej tri a pol tisíc násobne vyššiu koncentráciu síry ako klasický diesel.

Niet preto divu, že oblasti ako trojuholník medzi Doverom, Rotterdamom a Antwerpami, či Hormuzský prieliv, alebo Melacký prieliv, sa radia medzi najznečistenejšie pobrežia na svete. Aj napriek týmto skutočnostiam, sa v oblasti námornej dopravy nerobí ani zlomok opatrení v porovnaní s automobilovým priemyslom.

Zelené riešenia pre námornú dopravu

Aj napriek komplikovanej povahe problému sa zdá, že sa námorno-dopravný priemysel zaoberá otázkou životného prostredia, no nie v takej miere ako pri cestnej doprave.

Diskusia o dekarbonizácii námornej dopravy dnes poukazuje na dva zásadné problémy, prvým je rozpor či by mali do zelených technológií investovať dopravcovia operujúci s gigantickými loďami, alebo výrobcovia palív dodávajúci nevyhovujúce palivá.

Je isté, že námornú dopravu čaká rovnaký prerod aký postihol cestnú, je však zarážajúce, že tá námorná je momentálne zhruba tridsať rokov pozadu za cestnou . A kým dnes hovoríme o úplnej eliminácii spaľovacích motorov, tak nákladné lode používajú zastaralé palivá, ktoré by neprešli emisnou kontrolou pre automobily už pred 20. rokmi.

Momentálne je najschodnejšou možnosťou zníženie rýchlosti u nákladných lodí, to by malo zodpovedať zníženiu emisií o 12 percent do roku 2030. Technologicky však spoločnosti stále nemajú dostupné riešenia ako v prípade automobilov, keď elektrický pohon by na nákladných lodiach mohol suplovať len krátke trasy, no zaoceánske plavby sú zatiaľ sci-fi.

Udržateľnosť ako slogan

Spoločnosť by preto vo svojich diskusiách mala skôr reagovať na alarmujúce skutočnosti o námornej doprave, ako zvyšovať tlak na konzumentov a SME segment, ktorí sú už aj tak preregulovaní.

Ostatne, aký má zmysel jazdiť na elektromobile, ktorý je zmontovaný z komponentov dovezených na plávajúcej ropnej škvrne vypúšťajúcej do ovzdušia CO2 a poháňaný elektrinou z uhoľnej elektrárne? Takéto riešenia naozaj nevyzerajú ako udržateľné v realite, ale ako udržateľné v marketingovom slogane.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie EU Európska únia