Najnovší prieskum agentúry Ipsos potvrdil pokles preferencií najsilnejšej opozičnej strany. Podľa odborníka pokiaľ Progresívne Slovensko (PS) nevylepší spôsob nastoľovania tém a ako komunikovať s voličmi, bude sa pohybovať na strope dvadsiatich percent.
V druhej polovici februára sa podpora opozičného Progresívneho Slovenska (PS) a strany Smer-SD vyrovnala. Dvoch najväčších konkurentov od seba delí len štatistická odchýlka: PS by volilo 18,8 percenta voličov, Smer 18,4 percenta.
Dôvody poklesu preferencií najsilnejšej opozičnej strany vysvetľoval pre agentúru SITA politológ Tomáš Koziak. „Je to jedna z agentúr, ktorá takto namerala. Ten pokles nie je až tak výrazný, no v každom prípade tam nejaký pokles nameraný bol a treba hľadať príčinu,“ hovorí v úvode.
Kauza Šimečkovej mamy
Podľa odborníka jedna z príčin poklesu preferencií progresívcov môže spočívať v istej defenzívnej situácii, do ktorej sa Progresívne Slovensko dostalo po zverejnení kauzy dotácií pre Projekt Fórum, ktorou štatutárkou je matka lídra PS, Michala Šimečku.
Progresívne Slovensko výrazne oslabilo a možné je aj víťazstvo Smeru, strany by v parlamente obsadili takmer rovnaký počet kresiel
„Bolo to vyhodnotené z viacerých strán, že ten spôsob obrany zo strany Progresívneho Slovenska, a hlavne pána Šimečku, nebol adekvátny v danom momente. Očakávalo sa možno jasnejšie vyhranenie sa voči tomuto problému,“ vysvetľoval Koziak.
„Nechali sa vtiahnuť [progresívci] na krátky moment do hry, ktorú rozohral Robert Fico a ktorý sa týkal toho, že opäť vytiahol nejaký pseudoproblém vzhľadom na celkovú situáciu v tomto štáte, aby prekryl iné, oveľa väčšie a dôležitejšie témy, ktoré občanov Slovenska trápia a ktorým Slovensko čelí,“ pokračoval ďalej.
„Robert Fico bol opäť ten, ktorý objektívne dokázal zaplaviť verejný priestor svojou témou, ktorá významne poškodzuje politického súpera,“ skonštatoval tiež Koziak. Podľa politológa prišla slabá reakcia zo strany PS aj v kontexte toho, že Fico zneužil rodinných príslušníkov na politický boj, a preto voliči čakali od politikov PS výraznejšiu a dôraznejšiu reakciu.
Dôležité sú trendy
Ako však odborník upozornil, v prípade prieskumov verejnej mienky nie sú dôležité jednotlivé prieskumy, ale trendy. „Ak sa táto situácia s poklesom preferencií PS zopakuje v priebehu 3-4 mesiacov, vtedy možno hovoriť o skutočnom, reálnom poklese,“ hovorí Koziak.
Dôležité je podľa jeho slov to, akým spôsobom sa trend prieskumov verejnej mienky stabilizuje, a ktorým smerom bude ukazovať, či hore alebo dole. „Nikdy tak nie je, že jedna konkrétna kauza dokáže určiť trend poklesu alebo stúpania preferencií nejakej politickej strany. To robí sled udalostí, ktorý ten trend ovplyvňujú,“ vysvetľoval politológ.
„Pokiaľ tá kauza trvá mesiac, tak aj ten odskok bude trvať nejakú chvíľu, ale prejde a bude prekrytý inými témami. Navyše sa objavujú ďalšie kauzy, ktoré poškodzujú Roberta Fica,“ doplnil Koziak s tým, že je dôležité ako politické strany zvládajú kauzy, ktoré sú proti nim a ako vedia využiť chyby, ktoré robí ich politický súper.
Nastoľovanie tém a politická iniciatíva
Progresívcom sa dlhodobo vyčíta aj to, že nedokážu nastoľovať témy, respektíve ich správne uchopiť. „V politike je dôležitá politická iniciatíva. Kto príde s témami, kto má ideu či nápad, kto dokáže odkryť nejakú kauzu na súpera. Dôležitá je dynamika sledu nových informácií, ktoré volič dostáva,“ pripomenul v tejto súvislosti Koziak.
„V tomto prípade sa zdá, že to nastoľovanie tém a s tým spojených záležitostiach má PS nejakú konštantnú intenzitu, ale na to, aby získali väčší počet voličov potrebujú intenzitu a komunikáciu ešte nejakým spôsobom vylepšiť,“ poznamenal ďalej s tým, že pokiaľ progresívci nedokážu vylepšiť komunikáciu s voličmi, tak natrafia na strop – na masu voličov, ktorá dokáže akceptovať práve tento typ politiky, a ktorých je okolo 20 percent.
Prepad Progresívneho Slovenska sa medzimesačne prehĺbil, Demokrati prekonali hranicu šesť percent a dobiehajú Hlas
„Pokiaľ dokážu témy nastavovať dynamickejším spôsobom, budú možno ostrejší vo svojej rétorike, pokiaľ dokážu inak komunikovať, môže im to preferencie vylepšiť, alebo aj pohoršiť,“ upozornil Koziak.
„Každá politická strana je zároveň taká silná, akí sú slabí jej hlavní oponenti,“ doplnil politológ. „Ak Robert Fico bude robiť politiku tak, ako ju robí, že sa tam budú vyskytovať intenzívnejšie chyby, ktoré sa týkajú politickej komunikácie, a budú mu to vyčítať voliči, tak nastane odliv nejakej skupiny voličov či už k Republike, alebo k iným stranám,“ predikuje Koziak.
Hrozí výmena Šimečku?
Odborníka sme sa pýtali aj na to, aké šance vidí na výmenu lídra PS vzhľadom na klesanie preferencií strany. „Výmena predsedu je jednak záležitosť toho, že predseda sa funkcie môže sám vzdať a potom je to aj záležitosť najvyšších orgánov, ktoré ho môžu odvolať. Zjavne v PS nie sú žiadne indície, ktoré by sa týkali toho, že rastie tlak na výmenu predsedu, v porovnaní napríklad s Hlasom, kde sa tieto hlasy začínajú objavovať čoraz intenzívnejšie,“ reagoval na otázku Koziak.
„Druhá záležitosť je vnútorný pocit pána Šimečku. Či sa cíti komfortne alebo nekomfortne v situácii, kedy je jeho mama, práve kvôli nemu, terčom útoku predsedu vlády,“ zamýšľal sa ďalej Koziak.
Podľa politológa zatiaľ nevidno dopyt po výmene Šimečku. „Vyzerá to tak, že je pán Šimečka odhodlaný stranu doviesť do volieb,“ skonštatoval Koziak.
Amazonky z PS
Podľa Koziaka by sa dalo predstaviť to, že na poste PS by mohol byť taký človek, ktorý politickú komunikáciu zvláda iným spôsobom, a ktorý používa jazyk, ktorý je možno bližší väčšej časti voličov na Slovensku.
Matovič má pravdu, že Šimečka nezvládol kauzu svojej matky, hovorí politológ. Prečo má Jurík väčšiu šancu stať sa novým lídrom ako Korčok?
„Jazyk pána Šimečku je jedným z limitujúcich faktorov aj popularity politickej strany. Jeho štýl komunikácie je viacej akademický, a až príliš slušný na charakter politickej kultúry na Slovensku,“ myslí si odborník.
„Ako keby to v Progresívnom Slovensku vnímali a uvedomovali si to a do politických diskusií a pred kamery posúvajú čoraz intenzívnejšie ľudí, ktorí majú iný štýl komunikácie. Napríklad dámy, ktoré Robert Fico nazval „amazonkami“. Zrejme vytušil, že ide o ľudí, ktorí majú iný politický slovník ako Michal Šimečka a ktorí dokážu vo verejnom priestore kompenzovať slabšiu ostrosť, či malú dôraznosť Šimečku,“ vysvetľoval Koziak.
Doplnil, že tieto „amazonky“ ako keby svojou ostrosťou a dôraznosťou v komunikácii dokázali prekryť nedostatok, sterilnosť, prehnanú akademickosť a výraznú slušnosť Šimečku v komunikácii; aj intenzitou hlasu, aj kadenciou komunikácie, aj ostrejším slovníkom, ktorý používajú pred mikrofónmi a pred kamerami a práve kvôli tomu je ich vidieť.
