Motorom českej ekonomiky sú Ukrajinci, Slováci sú hlavou. Počet zahraničných zamestnancov sa za 16 rokov zvýšil takmer na milión

Ukrajinci pomáhajú zapĺňať menej kvalifikované miesta, kým Slovákov najímajú firmy, ktoré hľadajú vzdelanejších a kvalifikovanejších zamestnancov.
Etiketa, práca, zamestnanie, muž, biznis
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Polícia chytila sériového podpaľača
Zdroj: FB PZ SR

Česká republika prešla za uplynulých šestnásť rokov výraznou demografickou zmenou, pokiaľ ide o počet zamestnancov, ktorí sa narodili v zahraničí.

Kým v roku 2010 pracovalo v českých výrobných podnikoch, službách, kanceláriách či v stavebníctve približne 200‑tisíc ľudí narodených v zahraničí, dnes ich je podľa dostupných údajov takmer milión, píše web Respekt.cz.

Najviac Ukrajincov a Slovákov

Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci, ktorých je v súčasnosti zamestnaných v Česku okolo 357-tisíc. Ich počet výrazne vzrástol po vypuknutí ruskej invázie vo februári 2022.

Druhou najpočetnejšou skupinou sú Slováci, ktorí sa od rozdelenia bývalého Československa už tradične sťahujú k svojim západným susedom nielen za prácou. Do Česka často prichádzajú študovať na vysoké školy a mnohí z nich tam už potom ostanú. Aktuálne ich v českom hospodárstve pracuje takmer 230-tisíc.

Rozdiely v uplatnení aj príjmoch

Medzi obomi komunitami sú však výrazné rozdiely v pracovnom uplatnení aj v príjmoch.

Mediánová hrubá mesačná mzda Ukrajincov dosahuje približne 33‑tisíc korún (1 362 eur), čo odráža ich časté pôsobenie v menej kvalifikovaných profesiách, najmä v stavebníctve či službách. Slováci v Čechách v tomto vyjadrení zarábajú mesačne v hrubom okolo 49‑tisíc českých korún, teda viac než českí zamestnanci (42‑tisíc), čo súvisí s ich vyšším zastúpením na kvalifikovaných a odborných pozíciách.

Znamená to, že Ukrajinci pomáhajú zapĺňať menej kvalifikované miesta, kým Slovákov najímajú firmy, ktoré hľadajú vzdelanejších a kvalifikovanejších zamestnancov.

Prínos pre českú ekonomiku

Podľa analytikov Slováci odchádzajú do Česka najmä pre nespokojnosť s domácou politickou situáciou, kvalitou školstva a pre malú pravdepodobnosť zlepšenia v blízkej budúcnosti.

Pre českú ekonomiku sú prínosom. Keďže do Česka zväčša prichádzajú študovať na vysoké školy, štát nemusí znášať náklady na ich výchovu a základné či stredoškolské vzdelanie, ale profituje z ich pracovnej aktivity a vysokých príjmov, z ktorých odvádzajú dane do štátne rozpočtu.