Radola, areál základnej školy. Niekoľko desiatok chlapcov a dievčat z troch okresov rieši simulovanú dopravnú nehodu, poskytuje prvú pomoc „zraneným“. Žiadne divadlo, žiadne prázdne frázy, len sústredené tváre a ruky, ktoré vedia, čo majú robiť. Prišiel som sem ako generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia s pocitom povinnosti a odchádzal som s pocitom nádeje.
Keď minister vnútra a štátny tajomník ministerstva školstva stoja vedľa seba na takomto podujatí, nie je to len pekná fotka pre noviny. Je to signál. Signál, že dva rezorty, ktoré v minulosti žili v paralelných svetoch, si konečne uvedomili tú istú vec: v 21. storočí nestačí mať moderné hasičské a policajné autá a kvalitné nemocnice. Musíme mať aj ľudí, ktorí vedia, čo robiť skôr, než tie autá vôbec stihnú vyraziť.
Kríž na trojvrší a veľkonočné svetlo: Moja Veľká noc - KOMENTÁR
A presne to sa deje na súťažiach Mladý záchranár. Nie je to len „krúžok“ pre nadšencov. Je to systematické budovanie národnej odolnosti odspodu – od piatej triedy základnej školy. Dievča, ktoré dnes dokáže správne zastaviť masívne krvácanie, o desať rokov môže byť tou, ktorá zachráni životy v obchodnom centre po teroristickom útoku. Chlapec, ktorý dnes koordinuje tím pri chemickej havárii, môže byť zajtra veliteľom zásahu, na ktorom bude závisieť osud celej obce.
Vidieť to na vlastné oči je silné. A ešte silnejšie je uvedomiť si, kto všetko za tým stojí. Organizátori, ktorí tomu venujú voľný čas. Kolegovia z krízového riadenia, ktorí namiesto papierovačiek behajú po školách. Dobrovoľníci zo Slovenského Červeného kríža. Hasiči. Policajti. Ľudia, ktorí by mohli byť inde, no radšej stoja v daždi, alebo na slnku a učia deti potrebným zručnostiam.
V krajine, kde sa ešte stále príliš často spoliehame na to, že „niekto to vyrieši“, je toto revolučné. Revolúcia tichá, bez megafónov, ale o to skutočnejšia.
Keď som na konci dňa videl unavené, no šťastné deti s medailami na krku, napadlo mi: toto je presne ten moment, keď sa štát prestáva tváriť ako veľký otec a stáva sa partnerom. Partnerom, ktorý investuje do toho, aby jeho deti vedeli prežiť aj bez neho.
A to je, dámy a páni, možno najdôležitejšia investícia, akú dnes môžeme urobiť.
