Nedostatok zamestnancov, vysoké dane a odvody a neschopnosť štátu prejsť do digitálnej éry tvoria výbušný mix. O týchto témach sme sa rozprávali sMáriom Lelovským, viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov a predsedom Digitálnej koalície.
Jedným z najväčších problémov, ktorým čelí nielen Slovensko, ale celá Európa, je nadmerná byrokracia. Podľa Mária Lelovského sa regulácia stala univerzálnym nástrojom úradníkov, ktorí si nevedia poradiť s novými výzvami. „Regulácia je problém, ktorý sme si sami vymysleli, pretože keď úradník nevie niečo vyriešiť, tak to zareguluje,“ upozorňuje. Tento prístup vedie k priamej strate konkurencieschopnosti voči mocnostiam ako USA či Čína. Firmy musia namiesto inovácií budovať tímy, ktoré len vyhodnocujú dopady nových nariadení, čo vytvára zbytočné náklady.
Dane vysoké, výsledky nulové
Viceprezident RÚZ sa dotkol aj neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku dosahuje kritické úrovne, pričom protihodnota od štátu je minimálna. „Keď z každého eura, ktoré dáme zamestnancovi, polovicu, to znamená pol eura ide štátu, tak to asi nie je úplne dobre,“skonštatoval Lelovský.
Nie je normálne, že nemecký jogurt stojí menej ako slovenský, konštatuje poslanec Igor Šimko z Hlasu - ROZHOVOR
Zároveň si kladie otázku: „Koľko nových verejných nemocníc sme postavili za posledných 30 rokov? Ani jednu, ani jednu školu, ani jednu nemocnicu. Tak sa pýtam, kam idú tie peniaze…“ Štát pritom nedokáže efektívne využívať ani eurofondy, ktoré často začíname čerpať až roky po začiatku programového obdobia, na rozdiel napríklad od Poliakov.
Školstvo odtrhnuté od reality a mýty o migrácii
Najväčší paradox slovenského trhu práce spočíva v školstve. Kým zamestnávatelia zúfalo hľadajú špecialistov, vzdelávací systém naďalej produkuje absolventov v odboroch, ktoré trh nepotrebuje. Lelovský zdôrazňuje, že zákazníkom školstva nie je štát ani študent, ale zamestnávateľ. „Človek chodí do školy 10 až 15 rokov a 40 rokov potom pracuje u nás, čiže my sme tí, ktorí povedia, čo potrebujú,“ vysvetľuje.
Nedostatok ľudí núti firmy obzerať sa po pracovníkoch z tretích krajín, Lelovský však upozorňuje, že štát trestuhodne zlyháva pri riešení domácich rezerv, konkrétne rómskej komunity. „Namiesto migrácie… prečo nedonútime Rómov pracovať? Ak má problém s kvalifikáciou, tak sa musíme pokúsiť tú kvalifikáciu zdvihnúť,“ hovorí a dodáva, že riešenie problému sa zvrhlo len na rozdávanie príspevkov, čo nikam nevedie.
Pri zahraničných pracovníkoch narážame na predsudky a politický populizmus. Lelovský spomína absurdné obavy z migrantov na Kysuciach, ktoré živia politici, hoci títo ľudia by mohli byť riešením pre pozície, ktoré už Slováci odmietajú vykonávať.
Predvídateľnosť legislatívy
Riešením by podľa Lelovského bolo okamžité nastolenie poriadku v legislatíve. Navrhuje, aby sa zákony týkajúce sa podnikania prijímali výhradne k 1. januáru s polročným predstihom, taktiež presadzuje pravidlo „jeden dnu, dva von“ – pri prijatí každej novej regulácie by sa mali dve staré zrušiť.
Bez radikálnej reformy verejnej správy, ktorá je v súčasnosti extrémne rozdrobená na takmer 3 000 obcí, sa však nepohneme. „V Poľsku, ktoré je osemkrát väčšie… majú 700 samosprávnych bodov a my máme 2 960. Ako toto môžete uriadiť?“ pýta sa Lelovský.
Skonštatoval, že Slovensko potrebuje víziu, ktorá presahuje štvorročné volebné obdobie, inak budeme naďalej len „vymieňať okná“ na starých školách namiesto budovania modernej budúcnosti.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je minimálna mzda v chudobnejších regiónoch pre podnikanie likvidačná
- ako poľský model čerpania eurofondov umožnil postaviť diaľnice až k ukrajinským hraniciam, kým my stále len kreslíme makety
- prečo sú vedecké parky na Slovensku často len prázdnymi budovami s drahými kanceláriami
- aký vplyv má „prílepkovanie“ zákonov na predvídateľnosť podnikateľského prostredia
