BRATISLAVA 13. mája (WebNoviny.sk) – V spoločnosti slabne požiadavka ukotviť rolu matky v manželstve. Vyplýva to z výskumu EVS (Výskum európskych hodnôt – European Values Study), ktorý robil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) od 27. septembra do 30. novembra 2017 na vzorke 1 435 opýtaných. Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky od 18 rokov.
Najväčšiu nostalgiu za životom pred rokom 1989 majú starší ľudia a voliči Smeru-SD
Podľa výskumu sa pohľad verejnosti na roly rodičov naďalej mení tak, ako sa mení aj rodinný život. Vzrástlo povedomie o význame dieťaťa.
Prevažuje podiel tých, ktorí si nemyslia, že deti alebo rodinný život trpí, ak matka pracuje, a rovnako viac opýtaných si myslí, že manželstvo je zastaraná inštitúcia. Názory verejnosti na materstvo zverejnil sociologický ústav pri príležitosti Dňa matiek, ktorý tento rok pripadá na 13. mája.
Výchova dieťaťa bez otca
V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami európskych hodnôt naďalej rastie počet tých, ktorí schvaľujú, ak chce žena dieťa, chce ho vychovávať sama a žiť bez muža.
Koncom roku 2017 toto správanie schvaľovalo 37,6 percenta respondentov, z toho 39,3 percenta mužov a 60,7 percenta žien. V tejto otázke sa neprejavili väčšie rozdiely v miere súhlasu na základe ukončeného vzdelania opýtaného.
Prejavili sa však v ďalších dvoch. Čím mal respondent nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým častejšie volil možnosť „neschvaľujem“, a čím ho mal vyššie, tým častejšie sa prikláňal k možnosti „záleží od okolností“.
Záujem dievčat o kariéru vo vede či IT sa takmer zdvojnásobil, spôsobil to najmä jeden faktor
Nárast schvaľovania výchovy dieťaťa bez otca spadá do celkového trendu, v ktorom slabne požiadavka ukotviť rolu matky v manželstve. Opäť narástol podiel tých, ktorí si myslia, že manželstvo je zastaraná inštitúcia (21,2 %), hoci stále prevažuje opačný názor (77,7 %). S týmto tvrdením súhlasia častejšie muži (26 %) ako ženy (16,5 %).
Významný rozdiel v názoroch mužov a žien sa prejavil hlavne v mladších vekových kategóriách, ktoré častejšie považujú manželstvo za zastaranú inštitúciu. Najväčší rozdiel sa ukázal vo vekovej kategórii 25- až 34-ročných.
V tej sa ľudia najčastejšie sobášia, pričom v tomto veku považuje manželstvo za zastarané 41,5 percenta mužov a 17,8 percenta žien. Najzriedkavejšie vyjadrujú súhlas s týmto tvrdením respondenti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním (súhlasí 12,2 %).
Musí mať žena deti?
Povedomie o význame dieťaťa v živote ženy vzrástlo. Na otázku: „Myslíte si, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, alebo to nie je nevyhnutné?“ odpovedalo 62,4 percenta respondentov, že žena potrebuje deti (67,7 % žien a 56,7 % mužov) a 34,8 percenta respondentov označilo možnosť „nie je to nevyhnutné“ (40,1 % mužov a 29,8 % žien).
Presvedčenie, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, narastá u mužov spolu s vekom, u žien je slabšie len v najnižšej vekovej kategórii 18- až 24-ročných. Zastávanie tohto názoru klesá úmerne s veľkosťou mesta, v ktorom opýtaný býva.
Bratislava uspela v celosvetovom výskume zelene v mestách, predstihla Prahu aj New York
V obciach do 500 obyvateľov si 76,5 percenta respondentov myslí, že žena potrebuje deti, zatiaľ čo v mestách nad 100-tisíc obyvateľov je to len 48,3 percenta. O potrebnosti detí pre ženu je presvedčených 70,3 percenta respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním na rozdiel od 55,5 percenta respondentov s vysokoškolským vzdelaním.
Dieťa ako celková spoločenská hodnota
Zároveň sa u verejnosti posilnilo povedomie o dieťati ako o celkovej spoločenskej hodnote. S výrokom „mať deti je povinnosťou voči spoločnosti“ úplne súhlasí 12,4 percenta respondentov, skôr súhlasí 32 percenta, ani súhlasí, ani nesúhlasí 27,6 percenta, skôr nesúhlasí 14,3 percenta a vôbec nesúhlasí 12,8 percenta opýtaných.
V tomto názore sa medzi respondentmi neprejavili výrazné rozdiely pri väčšine ukazovateľov (pohlavie, vek, veľkosť miesta bydliska). Významnejšie ich odlišovalo len najvyššie dosiahnuté vzdelanie, keďže úplne s týmto tvrdením súhlasí 20,4 percenta respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním, na rozdiel od 10,2 percenta respondentov s vysokoškolským vzdelaním.
Naopak, vôbec s ním nesúhlasí 17,6 percenta respondentov s vysokoškolským vzdelaním oproti 6,3 percenta respondentov s maximálne základným vzdelaním.
Matky v práci
Vo verejnosti sa posilnila hodnota materstva vo vzťahu k práci. Pri výroku „zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti“ označilo možnosť „úplne súhlasím“ 20,6 percenta respondentov, „skôr súhlasím“ 49,5 percenta, „skôr nesúhlasím“ 21,9 percenta, „vôbec nesúhlasím“ 5,6 percenta a možnosť „neviem alebo neodpovedal“ využilo 2,4 percenta respondentov.
Väčšina opýtaných si nemyslí, že deti alebo rodinný život trpí, ak matka pracuje. S výrokom: „Keď matka chodí do práce, deti trpia“ súhlasí 36 percenta respondentov, zatiaľ čo 62,2 percenta nesúhlasí. V týchto názoroch sa neprejavili rozdiely medzi respondentmi podľa pohlavia, veku či vzdelania.
Digitalizácia firiem na Slovensku je podľa prieskumu slabá, Maďarsko si v rebríčku polepšilo
Výskum európskych hodnôt je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe. Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života.
Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko. Na Slovensku sa výskum EVS robil v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je garantom slovenskej časti Výskumu európskych hodnôt od roku 1999.