Lídri Európskej únie (EÚ) sa na štvrtkovom samite v Bruseli nedohodli na spoločnom postupe pri zabezpečení Hormuzského prielivu napriek tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzýva na ochranu tejto strategickej námornej trasy.
Rozhodnutie sa neočakávalo už vopred, keďže ministri zahraničných vecí EÚ sa začiatkom týždňa dohodli, že nebudú rozširovať mandát operácie Aspides.
Tá je zameraná na ochranu lodnej dopravy a monitorovanie bezpečnostnej situácie v oblasti, ktorá zahŕňa Hormuzský prieliv, Červené more, Adenský záliv, Arabské more či Perzský záliv.
Prím hrá deeskalácia
Viaceré členské štáty zastávajú názor, že Únia nebola do konfliktu na Blízkom východe zapojená, a preto nemá povinnosť zasahovať v mene Spojených štátov. Podľa diplomatických zdrojov väčšina lídrov zdôrazňuje potrebu deeskalácie, hoci si zároveň uvedomuje obmedzený vplyv EÚ na vývoj situácie.
Za zatvorenými dverami zaznievajú aj pochybnosti o legitimite vojenských útokov. „Ak neodsúdime tento útok, ako môžeme byť dôveryhodní pri odsudzovaní Ruska?“ uviedol jeden z lídrov podľa zdrojov blízkych rokovaniam.
Bolton to vidí inak
Odlišný pohľad prezentoval bývalý poradca pre národnú bezpečnosť amerického prezidenta Donalda TrumpaJohn Bolton, podľa ktorého by sa Európa mala do konfliktu zapojiť aktívnejšie. „Európska reakcia je nesprávna. Toto je európska vojna,“ uviedol.
Bolton upozornil, že Európa čelí väčšiemu riziku zo strany Iránu než Spojené štáty, najmä v prípade získania jadrových zbraní. „Ak Irán získa jadrové zbrane, má raketové kapacity zasiahnuť strednú a východnú Európu, nie Spojené štáty,“ povedal.
Pomohlo by to Ukrajine
Podľa Boltona by zapojenie európskych krajín pomohlo udržať americkú podporu pre Ukrajinu. Varoval, že odmietanie konfliktu ako „nie európskeho“ môže viesť k oslabeniu transatlantickej spolupráce.
Po diskusii o bezpečnostných otázkach sa lídri presunuli k ekonomickým témam vrátane konkurencieschopnosti a cien energií, ktoré zostávajú jednou z hlavných výziev pre európske hospodárstvo.
