Kométu C/2022 E3 budeme môcť sledovať na prelome januára a februára, naši potomkovia ju však už neuvidia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kométa
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Kométa C/2022 E3 bude na prelome januára a februára 2023 na oblohe viditeľná aj bez ďalekohľadu. Najlepšie podmienky na jej pozorovanie budú od druhej polovice januára, keď pozorovanie nebude rušiť Mesiac. Kométa bude najbližšie k Zemi 2. februára – 42,5 miliónov kilometrov. V tom čase dosiahne i maximálnu jasnosť okolo 5 mag, a tak bude na hranici pozorovateľnosti voľným okom.

Ako ďalej v tlačovej správe informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, zdanlivý pohyb kométy po oblohe sa bude zrýchľovať, keďže sa približuje k Zemi.

Pozorovateľnosť

„V polovici januára je to 1,3 stupňa za deň, 25. januára 3,9 stupňa za deň a 2. februára 6,6 stupňa za deň. 15. januára je kométa v súhvezdí Pastier, 21. januára sa presunie do Draka, 25. januára do Malého medveďa, 28. januára do Žirafy, 4. februára do Povozníka a 9. februára do Býka,“ informoval Rapavý. V stredných ďalekohľadoch bude pozorovateľná asi do konca marca v súhvezdí Eridanus.

Rapavý ďalej informoval, že kométa sa 30. januára bude presúvať 10 stupňov od Polárky a 11. februára len jeden stupeň východne od Marsu.

„Od nás bude kométa pozorovateľná asi do konca marca, no to už bude v súhvezdí Eridanus a jej jasnosť poklesne pod 10 mag, a tak na jej pozorovanie bude potrebný ďalekohľad s priemerom aspoň 10 centimetrov,“ uviedol Rapavý.

Kométa C/2022 E3 bola objavená 3. marca uplynulého roku astronómami Bryceom Bolinom a Frankom Mascim robotickou prehliadkou Zwicky Transient Facility (ZTF) na observatóriu Mt. Palomar v Kalifornii (USA).

Zmena dráhy

„Novoobjavený objekt bol pôvodne považovaný za asteroid, no po zistení slabej kometárnej aktivity bol preklasifikovaný na kométu. Krátko po objave sa podarilo na archívnych snímkach prehliadok ZTF a Pan-STARRS nájsť aj predobjavové snímky z novembra, októbra a júla 2021, ktoré pomohli spresniť jej dráhu,“ tvrdí Rapavý.

Zároveň dodal, že už prvé výpočty dráhy ukázali, že pred vstupom do vnútornej Slnečnej sústavy bola na silne pretiahnutej eliptickej dráhe s dobou obehu približne 47 500 rokov. Rapavý zdôraznil, že ak bola dostatočne jasná, videli ju už neandertálci.

„Naši potomkovia ju však už neuvidia, v súčasnosti sa jej dráha gravitačným vplyvom veľkých planét zmenila na mierne hyperbolickú a navždy našu Slnečnú sústavu opustí,“ dodal.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať