Za jednu z najpálčivejších tém považuje Zuzana Šubová hospodárenie súčasného vedenia Bratislavy pod taktovkou Matúša Valla. Magistrát podľa nej predkladá verejnosti príbehy o dobrom stave rozpočtu, ktoré sa však nezhodujú s tvrdými dátami.
„V roku 2025 Bratislava zobrala dlh v objeme 41 miliónov eur. V absolútnom vyjadrení – od roku 2018 až do roku 2025, dlh stúpal z objemu 143 miliónov na 232 miliónov,“ upozorňuje Šubová a pričom tento vyše 60-percentný nárast považuje za veľmi nebezpečný.
Problém vidí aj v tom, že mesto nedokáže efektívne využívať vlastné a externé zdroje, vrátane eurofondov, čím sa prehlbuje závislosť na úveroch. Šubová tvrdí, že skutočný dlh je zakrývaný zvyšovaním daní a poplatkov, čo označuje za „zdieranie občanov“.
„Neexistujú verejné peniaze, neexistujú mestské peniaze, existujú len naše peniaze, ktorými prispievame do spoločnej kasy,“ pripomína.
Okamžité audity bez externých poradcov
Ak by Zuzana Šubová zasadla do primátorského kresla, jej prvým krokom by bolo vykonanie dvoch zásadných auditov – ekonomického a personálneho. Cieľom auditu je zistiť reálny stav mestskej kasy a zefektívniť prebujnený personálny aparát magistrátu.
Čahojová (kandidátka na primátorku Bratislavy): S Winklerom často komunikujeme, ale občanom neponúkame úplne to isté - ROZHOVOR
Dodáva, že síce má informácie o extrémnom náraste personálnych nákladov, ale „redukciu zamestnancov na magistráte nemôžete urobiť len tak odhadom.“
Na rozdiel od súčasnej praxe však odmieta najímanie nadnárodných konzultačných firiem. „Sú to veľmi drahé a predražené, nepotrebné sumy. Tieto dva audity by zrealizovali moji kolegovia, ktorých mám okamžite pripravených v mojom tíme,“ vysvetľuje.
Dopravná revolúcia: Ročný lístok ako v Prahe
V oblasti dopravy Šubová kritizuje neúspešnú snahu mesta presvedčiť ľudí, aby presadli z áut do MHD. Podľa nej chýba atraktívna ponuka a komfort. Inšpiráciu hľadá v Prahe, kde ročný predplatný lístok stojí približne 150 eur, zatiaľ čo v Bratislave je to až 265 eur.
„Ak chcete premiestniť ľudí z auta do miestnej hromadnej dopravy, tak im musíte ponúknuť nejakú výhodu, nejakú atraktivitu, a to je podľa mňa celoročný cestovný lístok,“ hovorí. Verí, že zníženie ceny by v konečnom dôsledku prinieslo mestu vyššie príjmy vďaka masívnemu nárastu počtu predplatiteľov, podobne ako je to v Prahe, kde ho vlastní 80 % obyvateľov.
Okrem cien lístkov vidí prioritu v koľajovej doprave a v strategickom prepojení bratislavského letiska s centrom mesta. To by podľa nej malo v prvej fáze prebehnúť formou shuttlebusov a následne budovaním električkovej trate, čo by pomohlo obyvateľom aj turistom.
Developeri ako partneri, nie vládcovia mesta
Šubová v rozhovore otvára aj tému vzťahu mesta a investorov. Hoci rozvoj Bratislavy víta, odmieta, aby bolo mesto v područí developerov. „Mesto má byť pre developera partnerom a nemá byť v jeho područí. Ja si myslím, že mesto má udávať trendy,“ zdôrazňuje. Navrhuje tvrdšie podmienky pri vyjednávaní, kde by každý projekt musel priniesť jasnú pridanú hodnotu pre komunitu napríklad škôlky či detské ihriská.
Kritizuje aj netransparentnosť pri prideľovaní mestských bytov a navrhuje, aby sa voľné kapacity prioritne využívali pre sociálne ohrozené skupiny, ako sú seniori, policajti, hasiči či zdravotné sestry, namiesto ich privatizácie „spriazneným osobám“.
Boj proti korupcii v srdci magistrátu
Ako dlhoročná bojovníčka proti korupcii chce Šubová na magistráte zaviesť úplnú novinku – sekciu riadenia rizík a prevencie protispoločenskej činnosti. Tento útvar by mal za úlohu kontrolovať verejné obstarávania a eliminovať korupčné mechanizmy už v zárodku.
„Moje heslo je: otvorím Bratislavu, zavriem korupciu. Bratislava má fantastickú polohu v Európe… Ja si myslím, že potenciál Bratislavy je dlhodobo nevyužitý,“ uzatvára kandidátka.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo Zuzana Šubová považuje 15-minútové cestovné lístky za zdroj stresu pre cestujúcich,
- kde sa podľa nej v účtovníctve mesta skrývajú reálne úvery a dlhy mestských podnikov,
- prečo je komunikácia medzi mestom, štátom a samosprávou v súčasnosti nefunkčná a ako to ovplyvňuje projekty ako Hlavná stanica,
- aký je jej pohľad na parkovaciu politiku a prečo by mali byť pravidlá pre občanov menej „terorizujúce“.
