Topenie ľadu okolo Antarktídy by mohlo do roku 2050 spôsobiť výrazné spomalenie oceánskeho hlbokomorského prúdu a zmeniť aj svetové počasie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Antarktída; zaujímavosti
Foto: ilustračné; thinkstock.com

Topenie ľadu okolo Antarktídy by mohlo do roku 2050 spôsobiť výrazné spomalenie oceánskeho hlbokomorského prúdu, čo by mohlo zmeniť svetovú klímu na celé stáročia a urýchliť stúpanie hladiny morí. Uvedené tvrdenie pochádza z nedávneho vedeckého výskumu, ktorý poukazuje na skutočnosť, že ak budú emisie skleníkových plynov pokračovať súčasným tempom, prúd by mohol v najhlbších častiach oceánu spomaliť o 40 % len za tri nasledujúce desaťročia.

Dominový efekt

Vedci ďalej uviedli, že spomalenie oceánskeho hlbokomorského prúdu by mohlo vytvoriť sériu dopadov na globálnu klímu, v rámci ktorých by sa zdvihla hladina morí, zmenilo by sa počasie a morský život by prišiel o prísun mnohých životne dôležitých živín. Tím austrálskych vedcov sa zameral na oceánsky prúd nachádzajúci sa v hĺbke 4 000 metrov prameniaci v studených, sladkých a hustých vodách, ktoré sa rozlievajú od antarktického pobrežia do oceánov po celom svete.

Profesor Matt England z Climate Change Research Centre na University of South Wales je spoluautorom predmetného výskumu publikovaného vo vedeckom časopise Nature. V súvislosti so získanými poznatkami uviedol, že vedci na základe realizovaných modelov a súčasných pozorovaní predpokladajú spomalenie oceánskeho hlbokomorského prúdu na jeho aktuálnej trajektórii.

„V minulosti trvala zmena týchto cirkulácií viac ako 1 000 rokov a teraz sa to deje v priebehu niekoľkých desaťročí. Nemysleli sme si, že by cirkulácie mohli takto rapídne spomaliť. Hovoríme tu možno o zániku ikonickej vodnej masy,“ doplnil England.

Výskum sa zameral na to, čo by sa stalo v hlbokom oceáne okolo Antarktídy, keby sa k predpokladanému klimatickému modelu pridala čerstvejšia voda pochádzajúca z topiacich sa ľadových štítov. Štúdia pritom pracovala s odhadom, že globálne emisie skleníkových plynov by ostali na súčasnej úrovni. England tiež poznamenal, že menej emisií by viedlo aj k spomaleniu topenia ľadu.

Hlboký oceánsky prúd ovplyvňuje globálnu klímu s potenciálom radikálne meniť zrážky

Štúdia sa podľa slov jej autora Dr. Qian Li nepokúsila vysvetliť alebo kvantifikovať vedľajšie účinky študovaného efektu, autori však uviedli, že spomalenie hlbokomorského oceánskeho prúdu by výrazne zmenilo viaceré hodnoty v oceánskom prostredí, ako je teplo, sladká voda, kyslík, uhlík a živiny s dopadmi pociťovanými v globálnych oceánskych vodách po celé stáročia.

Na brífingu autori výskumu ďalej informovali, že hlboký oceánsky prúd ovplyvňuje klímu na celom svete s potenciálom zmeniť zrážky. England v tejto súvislosti pripomenul, že spomalenie hlbokomorského prúdu v minulosti spôsobilo, že sa tieto hlboké vody začali ohrievať. Ohrievanie hlbokých oceánskych vôd môže následne spôsobovať ohrievanie horného oceánu okolo celého kontinentu, čo zapríčiní ešte väčšie topenie ľadu a zrýchlenie spomalenia prúdu, ktoré ešte viac podporí ďalšie topenie ľadovcového štítu.

Hlboká voda, ktorá je v realizovanom výskume označovaná ako tá, ktorá sa najrýchlejšie ohrieva, sa podľa Englanda nachádza v rovnakých oblastiach, najmä západnej Antarktídy, kde sa už ľadové štíty v minulosti topili a sú zraniteľné. „Nechceme na týchto miestach spustiť samoposilňujúci mechanizmus,“ povedal England a dodal, že spomalenie hlbokého prúdu skutočne zbavuje oceán kyslíka.

Mŕtve oceánske organizmy sú potravou pre fytoplanktón

Keď oceánske organizmy umierajú, pridávajú živiny do oceánskych vôd a tieto klesajú na dno oceánov. Následne cirkulujú po všetkých svetových oceánoch a do potravinového reťazca sa vracajú ako výživa pre fytoplanktón. Dr. Steve Rintoul, ktorým je oceánografom a odborníkom na južný oceán pôsobiaci v austrálskej vládnej organizácii Commowealth pre vedecký a priemyselný výskum, uviedol, že keď sa cirkulácia v hlbokom oceáne spomalí, do horných vrstiev oceánu sa dostane menej živín, čo ovplyvňuje celkovú produkciu fytoplanktónu.

Ako ďalej dodal, tento proces by sa mal odohrávať v časovom horizonte niekoľkých storočí. Vedci tiež apelovali na skutočnosť, že čím viac emisií skleníkových plynov budeme produkovať, tým viac zmien sa bude diať. Na brífingu zároveň potvrdili, že model použitý v rámci predmetného výskumu, sa zhoduje s aktuálnymi pozorovaniami zmien cirkulácie v hlbokom oceáne, čo naznačuje, že spomalenie môže skutočne nastať.

„Keď sa obzrieme 20 rokov späť, tak vtedy sme si mysleli, že oceán sa až tak veľmi nemení. Súčasné pozorovania a vedecké modely však ukázali, že to tak nie je,“ dodal Rintoul.

Podľa vedcov spomaľuje aj cirkulácia v plytších vodách

Vedci si tiež myslia, že spomalenie sa týka aj oceánskej cirkulácie v plytších vodách Atlantického oceánu známych ako Atlantická poludníková cirkulácia. Profesor Stefan Rahmstorf, ktorý je oceánografom a vedúcim analýzy zemského systému v Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických vplyvov uviedol, že nová štúdia ukázala dramatické oslabenie Antarktídy v nadchádzajúcich desaťročiach. Sám sa na štúdii nezúčastnil, spomenul však, že modely prezentované na pôde OSN, mali veľké nedostatky v tom, že nezachytili skutočnosť, ako topiaca sa voda ovplyvňuje hlboký oceán.

Hĺbky oceánov sa obnovili len na niekoľkých miestach planéty v blízkosti veľkých ľadovcových príkrovov v Grónsku a Antarktíde. Všetky tieto miesta sú však podľa vedcov blízko ľadových štítov Grónska a Antarktídy, ktoré sa roztápajú v dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného používaním fosílnych palív. Roztopená voda následne riedi obsah soli v oceáne, čím sa stávajú tieto vody menej husté a menej ťažké na to, aby klesli do potrebných hlĺbok oceánov a odtlačili vody, ktoré tam už sú.

„Spomalenie hlbokomorského prúdu by tiež mohlo ovplyvniť množstvo CO2, ktoré by mohlo ostať uzamknuté v oceánoch,“ upozornil na záver Rahmstorf.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať