Odborníci zaznamenali za uplynulé desaťročie výrazný úbytok ľadovcov, rýchlosť stúpania morskej hladiny sa takmer zdvojnásobila

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ľadovec, Antarktída
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Svetové ľadovce sa v rokoch 2011 až 2020 zmenšili viac ako kedykoľvek predtým a antarktický kontinentálny ľadovec stratil o 75 percent viac v porovnaní s predchádzajúcimi desiatimi rokmi. Vo svojej najnovšej správe, ktorá poukazuje na následky klimatickej zmeny na planétu z dlhodobého hľadiska, o tom informuje Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Najnižšie hmotnostné bilancie

„Každé desaťročie od 90. rokov bolo teplejšie ako to predchádzajúce a nevidíme žiadne bezprostredné známky zvrátenia tohto trendu,“ povedal generálny tajomník WMO Petteri Taalas a prízvukoval, že „prehrávame preteky o záchranu našich topiacich sa ľadovcov a pevninských ľadovcov“.

Otepľujúce sa oceány a topenie ľadovcov spôsobili, že rýchlosť stúpania morskej hladiny sa takmer zdvojnásobila za menej ako generáciu, dodal. To je obzvlášť zlé pre nízko položené pobrežné regióny a krajiny.

WMO vo svojej správe uvádza, že ľadovce merané na celom svete sa v rokoch 2011 až 2020 stenčili v priemere približne o jeden meter za rok a pohľad na viac ako 40 „referenčných ľadovcov“ ukázal najnižšie hmotnostné bilancie za ktorékoľvek desaťročie.

Zvýšenie hladiny morí

„Zostávajúce ľadovce v blízkosti rovníka vo všeobecnosti rýchlo ubúdajú. Ľadovce v Papue v Indonézii pravdepodobne v priebehu nasledujúceho desaťročia úplne zmiznú. V Afrike sa predpokladá, že ľadovce v pohorí Rwenzori a masíve Keňa zmiznú do roku 2030 a ľadovce na Kilimandžáre do roku 2040,“ vystríha organizácia.

Grónsky pevninský ľadovec a Antarktída stratili v rokoch 2011 až 2020 o 38 percent viac ľadu ako v predošlom desaťročí. Zvýšenie hladiny morí sa tiež v tomto desaťročí zrýchlilo v dôsledku topenia ľadovcov.

Vplyv počasia na celom svete

Námestníčka generálneho tajomníka WMO Jelena Manajenkovová poukázala na to, že ich najnovšia správa je iná ako predošlé varovania, z časti aj preto, že poskytuje dlhodobú perspektívu a trvalé trendy z predošlého desaťročia, vďaka čomu môžu dokázať a rozoznať, kam smeruje otepľovanie.

Táto správa je tiež kľúčová na odstránenie variácií spôsobených faktormi, ako sú prírodné klimatické javy, ako je El Niño alebo La Niña, čo sú obdobia nezvyčajného otepľovania a ochladzovania vôd Tichého oceána, ktoré majú vplyv na počasie na celom svete. „Ľudia často reagujú na správy dňa. Vďaka tomuto môžeme bezpečne povedať, kam ideme,“ povedala Manajenkovová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jelena ManajenkovováPetteri Taalas
Firmy a inštitúcie WMO Svetová meteorologická organizácia