Tretí november je jedným z najočakávanejších dátumov tohto roka. V Spojených štátoch amerických sa uskutočnia prezidentské voľby, ktoré rozhodnú či republikánsky prezident Donald Trump obháji svoj mandát na ďalšie štyri roky alebo ho nahradí bývalý demokratický viceprezident Joe Biden. Američania si budú voliť prezidenta, a zároveň aj viceprezidenta, už po 59. raz.
Prvé prezidentské voľby sa uskutočnili začiatkom roka 1789, necelé dva roky po prijatí ústavy, ktorá dáva základy voľbe hlavy štátu a jeho zástupcu.
Prezidentské voľby v USA: Joe Biden ovládol aj Pensylvániu a je víťazom, Donald Trump sľubuje právne kroky (online)
Už vtedy sa voľby konali na základe špecifického systému nepriamej voľby prostredníctvom Zboru voliteľov, ktorý jednohlasne za hlavu mladých Spojených štátov amerických vybral Georgea Washingtona. Hoci ten sprvu proti kandidatúre namietal, uvádza portál History.com, napokon bol na čele USA dve funkčné obdobia až do roku 1797.
USA mali už 44 prezidentov
Washingtonovým viceprezidentom sa stal John Adams, ktorého neskôr tiež zvolili za prezidenta. Z takzvaných otcov zakladateľov USA boli ešte prezidentmi Thomas Jefferson a James Madison.
Celkovo sa na čelo Spojených štátov postavilo už 44 prezidentov. Len 43 z nich však zvolili buď za prezidenta alebo viceprezidenta, ktorý sa po smrti hlavy štátu ujal tejto funkcie. Gerald Ford je jediný prezident aj viceprezident, ktorého nezvolili do funkcie volitelia.
Viac o téme: Prezidentské voľby v USA
Pri tragickej nehode prišiel o manželku aj ročnú dcérku a bude najstarším prezidentom USA (životopis - Joe Biden)
Do Bieleho domu mu pomohli štáty z "hrdzavého pásu" a má už tretiu manželku (životopis - Donald Trump)
Ako pripomína portál CNN, v roku 1973 ho za viceprezidenta vymenoval prezident Richard Nixon po tom, ako v dôsledku škandálu s daňovými únikmi rezignoval Spiro Agnew. O rok neskôr, keď Nixon, ako jediný prezident USA, odstúpil z funkcie pre aféru Watergate, sa Ford stal automaticky jeho nástupcom. Vo voľbách v roku 1976 však už svoj mandát neobhájil a prezidentom sa stal Jimmy Carter.
Tridsiaty druhý prezident USA Franklin D. Roosevelt je zase jediný, ktorý prezidentské voľby vyhral štyrikrát. Po prvý raz vyhral voľby v roku 1932 a naposledy v roku 1944. Jeho bezprecedentné štvrté funkčné obdobie však už nedokončil, keďže v apríli 1945 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vtedajší viceprezident Harry S. Truman.
Prečo novembrový termín volieb?
Hoci USA majú 44 prezidentov, súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump je v poradí štyridsiaty piaty. Za túto zvláštnosť môže prezident Grover Cleveland, ktorého ako jediného amerického prezidenta zvolili do funkcie vo dvoch voľbách, ktoré nenasledovali po sebe. Tak je 22. a zároveň aj 24. prezidentom USA.
Takzvaný Election Day (volebný deň, pozn. red) amerických prezidentských volieb pripadá na november od roku 1845. Kongres vtedy stanovil fixný termín – prvý utorok po prvom novembrovom pondelku, v snahe zefektívniť volebný proces a minimalizovať ovplyvnenie celkových výsledkov výsledkami zo štátov, kde sa voľby konali skôr.
Ako uvádza History.com, novembrový termín vychádza z toho, že v čase prijatia konkrétneho termínu väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve a mnoho ľudí žilo ďaleko od hlasovacích miestností, takže im cestovanie zabralo minimálne deň a potrebovali časovú rezervu.
Preto neprichádzal napríklad do úvahy víkend, lebo v nedeľu boli ľudia v kostole, alebo streda, keď sa konali farmárske trhy. Termín počas neskorej jesene bol tiež výhodný preto, lebo farmári sa už nemuseli starať o úrodu, ale ešte nebolo príliš zima.
Voľba prezidenta je zakotvená v druhom článku ústavy
Voľba prezidenta a viceprezidenta je zakotvená v americkej ústave od jej vzniku, v druhom článku. Odvtedy toto hlasovanie, rovnako aj ostatné voľby, termín inaugurácie i pôsobenie prezidenta a viceprezidenta upravilo niekoľko dodatkov.
Cesta do Bieleho domu - kampaň pred prezidentskými voľbami v USA
Napríklad už vo volebnom roku 1804 vstúpil do platnosti 12. dodatok ústavy, ktorý upravuje voľbu prezidenta a viceprezidenta zo strany Zboru voliteľov. Volitelia začali dávať hlasy kandidátom na obe funkcie, predtým hlasovali za dve osoby, ktoré považovali za najvhodnejších kandidátov na prezidenta.
Pätnásty dodatok, ktorý ratifikovali v roku 1870, dáva možnosť voliť každému bez ohľadu na rasu či farbu pleti. Pred voľbami v roku 1920 v Spojených štátoch ratifikovali 19. dodatok ústavy, ktorý dáva právo voliť ženám.
Clinton prestál impeachment, Bush pomohol ukončiť studenú vojnu a Kennedyho zavraždili (zoznam 45. prezidentov USA)
O trinásť rokov neskôr 20. dodatok okrem iného upravil termín slávnostného skladania sľubov viceprezidenta a prezidenta na 20. januára a stanovil podmienky pre prípad, ak v tom čase prezident ešte zvolený nie je alebo zomrel.
Od začiatku 50. rokov 22. dodatok ústavy USA určuje, že jeden prezident môže vo funkcii pôsobiť len dve funkčné obdobia. Hoci to fungovalo mnohé desaťročia predtým, až 25. dodatok z druhej polovice 60. rokov uzákonil nástup viceprezidenta do funkcie hlavy štátu, v prípade, že prezidenta odvolajú, rezignuje alebo zomrie. Vďaka 26. dodatku ústavy z roku 1971 už majú právo voliť všetci občania od 18 rokov.
V roku 2016 súboj Clintonová vs. Trump
Spojené štáty americké dosiaľ ešte nemali prezidentku ani viceprezidentku. Vôbec prvá žena, ktorá kandidovala na post prezidentky, bola v roku 1872 Victoria Woodhullová, hoci, ako pripomína National Geographic, jej kandidatúru obklopujú nejasnosti.
Prvou a dosiaľ jedinou kandidátkou na prezidentku USA veľkej politickej strany je demokratka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová, ktorá sa postavila proti Donaldovi Trumpovi vo voľbách v roku 2016.
Kedy boli prvé prezidentské voľby v USA a prečo sa konajú v novembrový utorok?
V tohtoročných voľbách kandiduje na viceprezidentku za Demokratickú stranu Kamala Harrisová. Kalifornská senátorka je prvá černošská kandidátka jednej z dvoch veľkých politických strán na tento post, je tiež prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá takto kandiduje, a len treťou nominantkou veľkej strany na viceprezidentku vôbec.
Pred ňou na post viceprezidentky za veľké strany kandidovali len demokratka Geraldine Ferrarová v roku 1984 a republikánka Sarah Palinová v roku 2008. Vôbec prvou ženou, ktorá kandidovala za viceprezidentku bola v roku 1884 Marietta Stowová.
Hlasovanie prostredníctvom pošty
Jednou z veľkých otázok tohtoročných volieb je hlasovanie prostredníctvom pošty. Súčasný prezident Trump vedie proti tomuto spôsobu voľby, ktorý nabral na popularite pre pandémiu nového koronavírusu, niekoľkomesačnú kampaň a tvrdí, že je zrelý na podvod.
Korene hlasovania prostredníctvom pošty by sa dali nájsť prostredníctvom takzvanej voľby v neprítomnosti, ktorá sa osvedčila počas vojen, poukazuje History.com. Už počas volieb v roku 1864, keď po druhý raz kandidoval Abraham Lincoln, mohli vojaci bojujúci v občianskej vojne hlasovať prostredníctvom zástupcu alebo vo vojenských táboroch.
Vyhral už aj kandidát s nižším počtom hlasov. Volebný systém v USA je komplikovaný a kontroverzný
Do konca 19. storočia zaviedli niektoré štáty možnosť voliť v neprítomnosti civilistom za určených okolností. Do národného povedomia sa hlasovanie v neprítomnosti znova vrátilo v čase druhej svetovej vojny, keď mohli vojaci hlasovať zo zahraničia. Prvým americkým štátom, ktorý prešiel výlučne na hlasovanie prostredníctvom pošty, bol v roku 2000 Oregon.
Televízne debaty kandidátov na prezidenta priniesli voľby z roku 1960. Prvými kandidátmi veľkých strán, ktorí o priazeň voličov súperili aj prostredníctvom diskusie na televíznych obrazovkách, boli John F. Kennedy a Richard Nixon.