Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v relácii O päť minút dvanásť neobhajoval len zrušenie korešpondenčného hlasovania.
Obhajoval nový politický štandard: právo voliť je v poriadku dovtedy, kým nekomplikuje súčasnej vládnej moci úsilie zreprodukovať sa v blížiacich sa parlamentných voľbách. Čo tam po tom, že Smer-SD, do ktorého Richard Raši patril, vyhral aj pri existencii korešpondenčného hlasovania voľby v rokoch 2026, 2010, 2012, 2016 a 2023.
Začalo vadiť, keď sa pomer síl medzi vládnymi a opozičnými stranami stal tesným. Fakt, že z 58 779 voličov, ktorí poslali svoj hlas zo zahraničia – čo bol rekordný počet – v roku 2023 Progresívne Slovensko dostalo 61,7 percenta hlasov a Smer iba 6,1, viedol k zrodu návrhu na zrušenie tejto možnosti voľby.
Poslanec Roman Michelko (SNS) zrušil všetky drísty o tom, že je nespoľahlivá úprimným vyjadrením: „Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extréme výhodné pre opozíciu (…) Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra, keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie.“
Takto sa demokracia nebráni, takto sa redefinuje
Raši sa pobúril nad slovami predsedu hnutie Progresívne SlovenskoMichala Šimečku, že opozícia bude proti účelovej zmene volebných pravidiel organizovať protesty. Označil ich za útok na demokraciu. Je to pozoruhodná logika.
Nejde len o politické pokrytectvo. Ide o bezpečnosť - KOMENTÁR
Protest – jeden zo základných nástrojov občianskej kontroly moci – je problém. Ale zmena volebných pravidiel, ktorá vyradí desaťtisíce občanov zo zahraničia z reálneho výkonu ich volebného práva, lebo im postaví reálne prekážky účasti na voľbách, problém nie je. Takto sa demokracia nebráni. Takto sa redefinuje.
Korespondenčné hlasovanie v posledných voľbách využili desaťtisíce občanov Slovenskej republiky. Nie sú to „špeciálne skupiny“, ani „politicky podozriví“ voliči. Sú to občania, ktorí pracujú, študujú alebo žijú v zahraničí a napriek tomu si zachovali záujem o veci verejné doma. V štandardnej demokracii by vláda hľadala spôsoby, ako ich účasť na voľbách ešte viac uľahčiť. Nie ako ju obmedziť.
Argument, že ide o ochranu férovosti volieb, neobstojí. Ak by bol problém v bezpečnosti či dôveryhodnosti systému, vláda by prišla s jeho vylepšením. Namiesto toho prichádza so zrušením. To nie je oprava pravidiel. To je ich selekcia podľa politickej výhodnosti.
Klasická technika manipulácie
A práve tu sa láme príbeh strany Hlas-SD. Strana vznikla na sľube, že bude iná ako Smer-SD. Že prinesie do politiky väčší rešpekt k pravidlám, k inštitúciám a k samotnej podstate demokracie. Sociálna demokracia nie je len o prídavnom mene „sociálna“. Je aj o podstatnom mene „demokracia“.
Dnes však vidíme, že Hlas sa na svoju hodnotovú podstatu vykašľal. Miesto toho, aby brzdil mocenský cynizmus strany Smer-SD a Slovenskej národnej strany (SNS) ho racionalizuje. Nehľadá rovnováhu medzi súťažou a pravidlami, ale prijíma logiku, že pravidlá sú prekážkou, ak nevyhovujú súčasným volebným preferenciám.
Reakcia Rašiho na možnosť protestov je v tomto zmysle symptomatická. Namiesto toho, aby uznal legitimitu občianskeho nesúhlasu, delegitimizuje ho. Namiesto diskusie o tom, či je správne obmedziť hlasovanie zo zahraničia, posúva spor do roviny „obrany demokracie“ pred opozíciou.
To je klasická technika manipulácie, ktorú používajú strany súčasnej koalície: problém nie je zlé, proti demokratické rozhodnutie vládnucej moci. Problémom sú tí, ktorí ho kritizujú a dokonca si dovolia pozvať na námestia spoluobčanov, ktorý sa toto rozhodnutie nepáči a pokladajú ho za ujmu svojim právam.
Ďalší hodnotový test strany Hlas-SD
Lenže demokracia nefunguje tak, že vláda definuje, čo je ešte legitímna opozícia a čo už nie, aké formy presadzovania svojho názoru v rámci Ústavy SR smie používať. Demokracia stojí na tom, že pravidlá sú stabilné, predvídateľné a rovnaké pre všetkých. Vrátane tých, ktorí momentálne vládnu.
Zrušenie korešpondenčného hlasovania je preto viac než technická úprava zákona. Je to závažný politický signál proti duchu Ústavy. Signál, že namiesto rozširovania a uľahčovania účasti občanov na volebnom procese sa ide cestou jej zužovania a komplikovania. Že namiesto posilňovania dôvery v pravidlá a ich stabilitu sa volí mocenská zvoľa – eliminovať vo voľbách reálne rozhodovať. Že sa im naschvál a zlomyseľne postavia prekážky. Že si budú musieť kúpiť letenku, cestovný lístok alebo naftu a benzín, aby sa mohli dostaviť na veľvyslanectvo v Prahe, Londýne či Berlíne, lebo najviac hlasov prišlo z týchto krajín.
Vzťah k účelovej zmene volebných pravidiel je ďalší hodnotový test Hlasu. V prezidentských voľbách ním zakladateľ tejto strany neprešiel. Musel platiť pokuty za porušenia pravidiel. Dnes ide o test, či strana Hlas-SD ešte dokáže stáť na vlastných nohách, alebo sa definitívne zaradil do tieňa Smeru-SD. Práve pri volebných pravidlách mal možnosť ukázať, že jeho „iná politika“ nebola len marketingový slogan. Nevyužil ju. Chystá sa podporiť ďalší krok Smeru k orbánizácii Slovenskej republiky.
Keď sa raz začne rozhodovať o tom, ktorý hlas je „pohodlný“ a ktorý „problémový“, prestáva byť demokracia súťažou názorov a postojov. Stáva sa riadeným procesom. A v takom procese už nejde v prvom rade o to, kto vyhrá voľby. Ale o to, či ešte stále ide o férové voľby, o demokratické voľby v plnom zmysle slova.
