V slovenskej politike má pokrytectvo má rôzne podoby. To vo vydaní Smeru a Hlasu patrí k tým najkonzistentnejším a zároveň najcynickejším. Keď sa objavili informácie, že britské ministerstvo zahraničných veci podporilo dve slovenské mimovládky pár tisíckami libier, aby motivovali mladých ľudí ísť voliť, Smer, Hlas aj SNS hovoril hlasno a s veľkým rozhorčením o zasahovaní mocnosti do slovenských volieb. Urobili priam kampaň o ohrození našej suverenity, o neprijateľných cudzích vplyvoch na naše vnútorné demokratické procesy. Došlo k predvolaniu veľvyslanca Spojeného kráľovstva na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Investigatívne zistenia
Lenže realita o ovplyvňovaní slovenských volieb zvonka, ktorú dnes postupne odhaľujú investigatívne zistenia z Maďarska i z Washington Post, je podstatne menej pohodlná pre vládnuce strany Smer, Hlas a SNS.

Szijjártó údajne žiadal Lavrova o pomoc pred slovenskými voľbami
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podľa zverejnených prepisov telefonoval s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom a otvorene žiadal pomoc pre Petra Pellegriniho ako volebného lídra Smeru pred voľbami v roku 2020. Nešlo o žiadne abstraktné diplomatické rozhovory, ale o konkrétnu snahu ovplyvniť výsledok parlamentných volieb v prospech strany Smer, ktorú tak maďarský minister zahraničných vecí označil za spojenca pri ovplyvňovaní vývoja v strednej Európe. Minister Lavrov mal zariadiť stretnutie slovenského predsedu vlád s jeho ruským náprotivkom Moskve, ktoré sa tri dni pred voľbami aj uskutočnilo.
To už je úplne iná politická káva, ako „pár tisíc libier na občiansku participáciu“. To je priama politická intervencia do volebného procesu cez zahraničnú mocnosť, sprostredkovaná vládou nášho južného suseda.
A tým sa to nekončí.
Pred parlamentnými voľbami v septembri roku 2023 sme videli, ako vláda Viktora Orbána „pomáha“ Slovensku exportom migrantov na naše územie. Najprv prišlo prepustenie vyše tisíc pašerákov migrantov z maďarských väzníc a potom sa migranti zo Sýrie a iných štátov objavili na Slovensku, keď sa maďarská hranica zo Slovensko ukázala ako veľmi deravá. Hoci Orbánova vláda sa bila do pŕs, ako systematicky a tvrdo proti nelegálnej migrácii bojuje.
V čase, keď sa migrácia stala jednou z hlavných tém kampane na Slovensku, to nebolo neutrálne rozhodnutie. Bol to zásah do politickej reality susedného štátu. Smer i Hlas mohli hádzať vinu za vlnu migrantov na Ódorovu „úradnícku vládu”. Komédia sa ukončila, keď čerstvo vymenovaný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok osobnou prítomnosťou na hranici demonštroval, že toky migrantov sa po nástupe štvrtej Ficovej vlády zastavili.
Počas prezidentskej kampane zas maďarské médiá opakovane vysielali rozhovor s Petrom Pellegrinim aj v čase moratória. Evidentne to bolo predmetom politickej objednávky zo slovenskej strany. Aj v čase moratória, nešlo o mediálnu náhodu, bol to vedomý zásah do priestoru, ktorý má byť v tom čase uzavretý.
Pragmatická politika
Dnes sa dozvedáme, že kontakty medzi Budapešťou, Moskvou a slovenskou politikou mali aj oveľa konkrétnejšiu podobu, než sa zdalo. Ale akosi nepočuť veľké slová politikov vládnej koalície o suverenite.
Žiadne tlačovky o „zasahovaní do volieb zo zahraničia“ sa nekonajú. Nepočujeme žiadne rozhorčené vyhlásenia tých, ktorí dlhé týždne živili kampaň o zasahovaní Veľkej Británie do vnútropolitických záležitostí v SR. Lebo problém nikdy nebol v zasahovaní ako takom. Problém bol v tom, kto zasahoval.
Keď boli Briti podporili finančne mimovládky, bola to hrozba pre suverenitu nášho štátu. Keď sú to spojenci z Budapešti – a dokonca aj z Moskvy – je to „pragmatická politika“. A práve v tom celé jadro tejto politickej morálky. Nie princípy, ale účel pre Smer, Hlas a SNS je dôležitý.
Keď sa tieto fakty poskladajú vedľa seba, obraz je zreteľný: nejde o jednotlivé incidenty, ale o vzorec správania. A ten má nielen politický, ale aj bezpečnostný rozmer. Tu už nejde len o falošnú rétoriku obrany suverenity. Ide o dôveru v samotný volebný proces, v jeho férovosť.
Ak sú na ovplyvňovanie volieb oslovované cudzie mocnosti, a to dokonca aktérmi, ktorí sa neskôr uchádzajú o najvyššie ústavné funkcie, vzniká zásadná otázka: akú mieru dôvery môže požívať? Ako veriť hlave štátu, ktorej politická dráha je spojená s takýmito kontaktmi?
Vážne otázky
Ako dôverovať premiérovi, ktorý stále nevysvetlil, čo bolo predmetom jeho stretnutia s Vladimirom Putinom v Kremli 23. decembra 2024? Stretnutia, ktoré sa konalo medzi šiestimi očami bez akéhokoľvek slovenského svedka.
Čo bolo predmetom rokovaní podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky Sergejom Naryškinom a podpredsedu Smeru Tibora Gašpara s ďalšími ruskými predstaviteľmi počas ich návštev Ruskej federácie? Prečo máme veriť, že nedohadovali aj ruskú pomoc v parlamentných voľbách? Veď je dosť svedectiev o ovplyvňovaní volieb v krajinách, ktoré sú predmetom záujmu Ruska. Naposledy v Moldavsku.
Tieto otázky sú vážne aj preto, že Ruská federácia na Slovensko vyslala veľvyslanca, ktorý bol počas pôsobenia v Poľsku spájaný so zasahovaním do vnútorných záležitostí štátu vyslania.
V týchto súvislostiach už nemožno hovoriť len o politickom pokrytectve. To je len povrch. Podstatné je, že sa potvrdzuje niečo oveľa závažnejšie: že slovenské voľby – dvoje parlamentné a jedny prezidentské neprebiehali v prostredí bez vonkajšieho vplyvu a zásahov. A že tento vplyv neprichádzal len z jednej, ale z dvoch krajín – z Maďarska a z Ruska. Toho Ruska, ktoré má všetky členské krajiny EÚ, vrátane SR, na zozname nepriateľských štátov. Toho Ruska, ktorého minister zahraničných vecí opakovane povedal, že Slovensko považuje za sféru ruského vplyvu.
To už nie je spor o interpretáciu. Ide o je bezpečnostnú otázku. Ak totiž raz pripustíme, že sa do volieb zasahuje zvonku a zároveň nevyvodíme žiadne dôsledky, vytvárame precedens. A precedensy sa neopakujú náhodou. Opakujú sa preto, že im nikto nepostavil hranicu. V roku
Preto vo svetle najnovších investigatívnych odhalení nejde len o minulosť. Ide o to, či sme ako zástancovia demokracie pripravení čeliť tomu, že rovnaké mechanizmy vonkajšieho zasahovania sa môžu zopakovať aj pri najbližších voľbách v roku 2027.
