Kauza výbuchu vo Vrběticích prináša pretlak otázok a zúfalý nedostatok odpovedí (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vybuch
Foto: ilustračné, SITA/AP

Za posledný týždne sa Česko stalo nedobrovoľne dejiskom svetového geopolitického diania. Len telegrafická rekapitulácia: Výbuch v muničných skladoch vo Vrběticích z roku 2014, v hlavnej úlohe údajne „rotujúci“ agenti GRU Miškin & Čepiga. Vyhostenie 18 ruských diplomatov z ambasády v Prahe.

Vylúčenie konzorcia Rosatom z tendra na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany. Moskva, pochopiteľne, všetky tvrdenia popiera a prijíma recipročné opatrenia. Premiér Českej republiky Andrej Babiš je najprv zjavne šokovaný, následne celú vec zľahčoval, keď povedal: „Nešlo o akt štátneho terorizmu, ale útok na tovar.“

Na túto tému sa už uverejnilo množstvo analýz, komentárov a špekulácií. Jedna vec je však zrejmá. Kauza prináša pretlak otázok a zúfalý nedostatok odpovedí. Aby sme veci pochopili v súvislostiach a perspektíve, nezaškodí si niektoré otázky zasadiť do kontextu.

Zvláštne načasovanie

Prečo zorganizovali čelní predstavitelia Českej republiky tlačovú konferenciu minulú sobotu, dva dni pred odletom povereného ministra zahraničia Jana Hamáčka do Moskvy kvôli nákupu vakcín Sputnik V?

Ako dlho už o celej situácii vedeli? Prečo českým vyšetrovacím orgánom trvalo sedem rokov, kým prišli s tak zásadnými zisteniami? Odkedy mali spravodajské služby indície o podiele agentov ruskej vojenskej rozviedky na výbuchu muničného skladu?

„Ruská stopa“

Pred nejakým časom došlo k zmenám v Babišovej vláde. Odišli ministri zdravotníctva Jan Blatný, údajne kvôli odporu voči očkovaniu vakcínou Sputnik V, a zahraničných vecí Tomáš Petříček. Tento sociálnodemokratický nominant českú zahraničnú politiku nasmeroval na proatlantický a proeurópsky vektor.

Petříček zároveň kritizoval koncept dlhodobej spolupráce socialistov s hnutím ANO. Po nedávnom sneme ČSSD ho predseda strany Hamáček navrhol odvolať práve s odôvodením, že strana by mala byť pred voľbami hovoriť „jedným hlasom“.

Do tretice, Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) 13. apríla oznámila, že končí s podporou menšinovej vlády hnutia ANO a sociálnych demokratov. Komunisti vládu podporovali posledné tri roky bez zásadnejších výhrad, dokonca aj v období jej klesajúcej popularity v dôsledku pandémie „čínskeho vírusu“.

Náhle „precitnutie“ „červených“ poslancov polroka pred voľbami donedávna nedávalo zmysel, no aktuálne udalosti naň vrhajú úplne nové a jasnejšie svetlo. Spoločným menovateľov všetkých troch udalostí, je „ruská stopa“.

Dvaja ministri museli odstúpiť kvôli asertívnejšiemu postoju voči Ruskej federácii. Zároveň politická strana, ktorá od svojho vzniku v roku 1921 kontinuálne pôsobí ako lobista ruských, predtým sovietskych záujmov v Českej republike, odrazu stratí dôveru v politiku vlády Andreja Babiša.

V tejto súvislosti tak vyvstávajú viaceré otázky. Kto a hlavne prečo sa pokúsil najprv posilniť ruský vplyv v Babišovej vláde, aby následne došlo ráznemu otočeniu kormidla až k transatlantickému jadru?

Bola plánovaná cesta Hamáčka do Moskvy (tragikomická angažovanosť Andreja Danka v diplomatickej misii je len čerešničkou na torte) naozaj len „zastieracím manévrom“?

Netreba zabúdať na najvyššieho ústavného činiteľa

Netreba však zabúdať na najvyššieho ústavného činiteľa Českej republiky. Prezident Miloš Zeman je dominantný hráč na českej politickej scéne, keď svoje kompetencie využíva až na hranu ústavnosti.

Talentovaný a intelektuálne zdatný politik napriek pokročilému veku sedí na vláde ako „žaba na prameni“. Práve on mal byť „motorom“ rekonštrukcie vlády, kde sa posilnil ruský vplyv.

Navyše, posledné roky robil nadprácu v snahe otočiť kolesom zahraničnej politiky smerom na východ. Jeho poradca Nejedlý, pracoval pre ruskú ropnú spoločnosť Lukoil.

Ďalej Zeman nabáda na utužovanie strategickej spolupráce s Čínou, a pred rokom nehorázne vyzval Bezpečnostnú informačnú službu (BIS), nech zverejní mená ruských agentov, ktorých eviduje na území ČR. Inými slovami, prezident ČR bol posledné roky najväčším rusofilom v krajine a ani sa tým netajil.

Zeman v stopách Fierlingera

Dalo sa tak očakávať, že sa ku kauze vyjadrí okamžite, vzhľadom na svoju funkciu, prelomové okolnosti aj sklon provokovať. O to viac je zarážajúce jeho súčasné mlčanie. Buď je sám zaskočený, alebo vyčkáva. Prisľúbil však, že v nedeľu 25. apríla sa vyjadrí.

V tomto svetle ide o smutný príbeh, bez ohľadu na ďalšie okolnosti kauzy. Miloš Zeman je posledný ponovembrový velikán, plnokrvný politik, ktorý rád dával veci do pohybu, provokoval, presviedčal, bojoval.

Jeho kontroverznosť a provokatívnosť zapadali do kontextu bežnej politickej súťaže. Bola to práve Zemanova sociálnodemokratická vláda, ktorá Česko priviedla do Severoatlantickej aliancie. Aktívne podkopávanie bezpečnostnej stratégie ČR a otvorené spochybňovanie spravodajských služieb však ukazuje, že Zeman, či už zámerne alebo z pochabosti, nesleduje české národné záujmy.

Pripomína tak iného sociálnodemokratického politika 20. storočia, Zdeňka Fierlingera. Predvojnový člen ČSSD, povojnový predseda československej vlády, bol zrejme už koncom 30. rokov spolupracovníkom sovietskej rozviedky – NKVD. Gottwaldovi pomohol zhltnúť sociálnu demokraciu a pripraviť predpolie na komunistický prevrat v roku 1948.

Fierlinger je tak dodnes symbolom kolaborantstva a zrady sociálnodemokratických ideálov. Dnes je situácia prirodzene iná, no v posledných rokoch Zeman Fierlingera nápadne pripomína.

A zas geopolitika

Zaujímavé je, že rázny krok českej diplomacie zatiaľ nemal zásadnú odozvu v spojeneckých krajinách, pričom v iných „dotykových bodoch“ hybridná vojna medzi západom a Ruskom skôr eskalovala.

Došlo k vyhroteniu situácie na východe Ukrajiny, hoci medzičasom ruská armáda ukončila „cvičenie“ na svojich hraniciach a sťahuje svoje jednotky. Prezident USA Joe Biden síce nedávno hovoril ako „jastrab“ – Putina označil za vraha, ale koná ako „holubica“ – Američania nakoniec stiahli vyslanie dvoch torpédoborcov do oblasti Čierneho mora.

Nemecko pokračuje v budovaní plynovodu Nordstream s Rusmi, napriek americkému nesúhlasu. Do celej mozaiky zapadá vylúčenie ruského Rosatomu zo súťaže na dokončenie jadrovej elektrárne Dukovany. O jej vybudovanie sa tak uchádzajú už len traja záujemci – čínska, kórejská a americká spoločnosť. Prirodzene, výsledok tendra bude môže veľa napovedať.

Niektoré odôvodnené pochybnosti odborníkov zo spravodajskej komunity, nezodpovedané otázky a nejasnosti pretrvávajú. Je pravda, že ruská ambasáda v Prahe mala až priveľa „nájomníkov“, takže Vrbětice sa pre českú diplomaciu stali vítaným dôvodom na ich vyhostenie. Aké je pozadie celej „výbušnej kauzy“, však uvidíme v najbližších týždňoch. Možno aj zodpovedaním niektorej z horeuvedených otázok.

Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej BabišJan BlatnýJan HamáčekJoe BidenMiloš ZemanTomáš Petříček
Firmy a inštitúcie KSČM Komunistická strana Čiech a Moravy