Podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte podaných návrhov oprávnených osôb v roku 2021 je oproti predchádzajúcim rokom podstatne nižší. Konštatuje to v stanovisku Generálna prokuratúra SR (GP SR) s poukazom na svoje štatistky o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku..
„Ak tento podiel v roku 2021 predstavoval za Slovenskú republiku 13,55 percenta, v roku 2020 to bolo 16,25 percenta, v roku 2019 dokonca 19,26 percenta, v roku 2018 predstavoval 18,44 percenta, v roku 2017 išlo o 18,45 percenta a v roku 2016 to bolo 15,13 percenta,“ povedal hovorca GP SR Dalibor Skladan.
Mediálnym priestorom sa šíria klamstvá
Podľa neho pokým v roku 2020 predstavoval podiel zrušených rozhodnutí pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 16,41 percenta a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 15 percent, v tomto roku daný podiel predstavoval pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 13,71 percenta a pri rozhodnutiach ÚŠP 12,93 percenta.
Žilinka nepredstavil žiadne systémové zmeny, Via Iuris mu tiež vyčíta viaceré kontroverzné rozhodnutia
„Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí,“ zdôraznil Skladan.
Snaha o mocenské ovládnutie trestných konaní
Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora, vyvolané laickým nesúhlasom s jeho konkrétnymi rozhodnutiami na základe neodborných návrhov, ktoré ignorujú základné zásady trestného konania a dlhé roky budovaný systém vzájomných bŕzd a protiváh, tak nie je podľa GP SR ničím iným, ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti.
Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak ním bol porušený zákon.