Prečo by sa mali občania Slovenska zúčastniť na tohtoročných voľbách do NR SR?
Voľby sú obdobím, kedy ľudia môžu prejaviť svoj vlastný názor. Môžu nepriamo rozhodovať o ďalšom vývoji krajiny. Je to ideálna šanca. Ľudia by teda mali prísť a svoj názor prejaviť. Je to možnosť, ktorú majú raz za štyri roky.
Prečo by občania mali voliť Vašu stranu?
KSS sa odlišuje od všetkých ostatných politických strán tým, že je stranou protisystémovou. Teda hľadá alternatívy proti súčasnému politickému systému. My len nehovoríme o človeku, ale chceme robiť politiku naozaj pre človeka. Chceme robiť skutočnú ľavicovú a sociálnu politiku.
Ktorým heslom sa Vy ako politik riadite?
Mám v pamäti zafixovaný výrok Marca Aurelia, ktorý povedal, že všade tam, kde sa dá žiť, dá sa žiť dobre. To je mojim skromným krédom.
Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?
Slovensko je krásna krajina. Má šikovných, pracovitých ľudí. Sú tu teda podmienky na to, aby Slovensko bolo naozaj krajinou, kde sa dá slušne a dôstojne žiť.
Čo považujete za momentálne najväčší problém, ktorý trápi občanov Slovenska?
V poslednej dobe je to nezamestnanosť, ktorá sa dostala na úroveň 370 000 vďaka hospodárskej kríze a vďaka nie celkom dobrej priemyselnej štruktúre Slovenska. Automobilový priemysel má problémy. Potom je to nízka úroveň dôchodkov a samozrejme nie príliš dobrá životná úroveň občanov.
Mnoho ľudí už začína chápať podstatu politiky Smeru, že táto strana na čele s Ficom neuspeje v budovaní sociálneho štátu, o ktorom hovorí, pokiaľ nepristúpi k štrukturálnym zmenám v spoločnosti. Ak to neurobia, tak o sociálnom štáte môžeme len snívať.Jozef Hrdlička, predseda KSS
Ste za obmedzenie poslaneckej imunity tak, aby sa vzťahovala iba na hlasovanie a výroky v NR SR?
Politici, teda poslanci, ministri, premiér by mali mať rovnaké práva a povinnosti ako bežní spoluobčania. Istý druh imunity je však nevyhnutný. Poslanecká imunita je predovšetkým pre opozičných poslancov. Chráni opozičných poslancov pri výkone mandátu. Boli prípady, kedy o priechodnosti zákona v parlamente rozhodoval jeden hlas. Ak by imunita neexistovala, bol by problém pre zamestnancov ministerstva vnútra zastaviť opozičného poslanca pred hlasovaním a znemožniť mu príchod do parlamentu a hlasovanie o dôležitom zákone? Sme však proti tomu, aby neboli poslanci, ktorí spôsobia autonehodu pod vplyvom alkoholu, chránení imunitou.
Ste za zvýšenie / zníženie / ponechanie súčasnej úrovne daňového zaťaženia, resp. za zavedenie progresívneho zdanenia? Aký názor máte na výšku odvodov?
KSS je za zreformovanie daňového systému na Slovensku. Chceme, aby v prvom rade bola zrušená rovná daň. Sme za zavedenie progresívnej dane. Teda vyššie príjmové kategórie spoluobčanov, ktorí vlastnia veľké firmy, aby platili viac do štátneho rozpočtu, ako ľudia s nižšími príjmami. Tým by štát získal prostriedky, aby zabezpečoval sociálnu sféru spoločnosti.
Ste za zrušenie minimálnej mzdy?
Určite nie.
Nepovažujeme Smer za skutočne ľavicovú stranu, pretože nepristúpili k východiskám, ktoré by boli základom pre budovanie sociálneho štátu.Jozef Hrdlička, predseda KSS
Kedy komunisti začnú s predvolebnou kampaňou?
Volebná kampaň začína okamžite po ohlásení výsledkov predošlých volieb. My sme našu propagačnú činnosť začali v roku 2008. Teraz intenzívnejšie distribuujeme naše propagačné materiály. V okresoch fungujú naše propagačné stánky. Kampaň štartujeme 11. mája. Začíname tradične na východnom Slovensku v okrese Snina a potom odtiaľ pôjdeme smerom na západ Slovenska. Chceme navštíviť všetky okresy SR.
Koľko finančných prostriedkov odhadujete vynaložiť na kampaň?
Náš rozpočet je približne 100 000 eur. Peniaze máme z členských príspevkov. Prebieha zbierka v strane na podporu volebnej kampane. Máme aj peniaze zo štátnej dotácie.
Ako odhadujete svoj volebný zisk?
Číslo nemám odvahu povedať. Každá strana má ambíciu uspieť. Chceme prekročiť magickú hranicu päť percent a stať sa parlamentným subjektom.
Prieskumy však naznačujú, že nepreskočíte ani tri percentá, ktoré by vám zaručovali štátnu dotáciu?
Prieskumy nemajú za úlohu objektívne informovať ľudí o náladách v spoločnosti a sympatiách k politickým stranám. Skôr majú záujem týmito prieskumami dopredu ovplyvňovať mienku nášho voliča. Hovoriť mu, koho má, alebo nemá význam voliť. Držím sa skôr svojich osobných skúseností, ktoré mám z kontaktov so spoluobčanmi. Tam vidíme značné sympatie ku komunistickej strane. My sme optimisti.
Takže päť percent je reálnych?
Veríme, že máme šancu na to, aby sme ich prekročili.
Ako je možné, že voliči pri tých problémoch, ktoré ste pomenovali v úvode rozhovoru, sa voliči neobracajú ku KSS, ktorá pre mnohých môže byť symbolom sociálnych istôt spred roka 1989?
Problém je v tom, že je tu veľmi silná strana – Smer. Tá sa označila za jediný ľavicový subjekt. Táto strana má predovšetkým prostredníctvom svojho predsedu Roberta Fica silnú ľavicovú rétoriku. Smer, ako vládna strana, má množstvo možností prihovoriť sa občanom. Ľudia vo veľkej miery stále ešte dôverujú Smeru. Vidia ho ako istú alternatívu k politickej garnitúre, ktorá tu bola do roku 2006. My komunisti, priestor, aby sme sa ukázali, že sme tu a aké máme vízie, nemáme. Mnoho ľudí už začína chápať podstatu politiky Smeru, že táto strana na čele s Ficom neuspeje v budovaní sociálneho štátu, o ktorom hovorí, pokiaľ nepristúpi k štrukturálnym zmenám v spoločnosti. Ak chcú mať zo Slovenska sociálny štát, aby tu bola čo najnižšia miera nezamestnanosti, aby tu bola bezplatná zdravotná starostlivosť, školstvo, na to sú potrebné štrukturálne zmeny. Ak to neurobia, tak o sociálnom štáte môžeme len snívať.
Robil Smer v uplynulom období ľavicovú politiku?
My sme po roku 2006 pozitívne prijali zmenu garnitúr. Program vlády mal množstvo prosociálnych a ľavicových prvkov, zrušenie poplatkov u lekára, integrácia poisťovní. Privítali sme vianočný príspevok pre dôchodcov, stiahnutie vojakov z Iraku. Mnoho vecí bolo v súlade aj s naším programom. Nepovažujeme Smer za skutočne ľavicovú stranu, pretože nepristúpili k východiskám, ktoré by boli základom pre budovanie sociálneho štátu.
Vy ste sa po vypadnutí z parlamentu snažili o integráciu neparlamentných ľavicových strán. Rokovali ste zo Združením robotníkov Slovenska i Ľavicovým blokom.
Mali sme ambíciu dospieť k integrácii tých, ktorí sa hlásia k ľavicovej orientácii. Toto úsilie stroskotalo, pretože Ľavicový blok zanikol a časť členov prešla k Smeru. Niekoľko prišlo k nám. ZRS si zvolilo vlastnú cestu. Nemalo záujem bližšie koordinovať činnosť s KSS.
V tomto období prešli viaceré strany vnútrostraníckymi rozkolmi. Nevyhli sa ani komunistickej strane.
To nie je pravda. Po voľbách v roku 2006, keď som bol zvolený na mimoriadnom zjazde strany za predsedu, odišiel bývalý poslanec Karol Fajnor. Zrejme odišiel pre nenaplnené ambície vo väčšej miere ovplyvňovať činnosť strany. Odišla aj Dagmar Bollová, s ktorou sme sa nezhodli pri kandidatúre na prezidenta. Mala ambíciu kandidovať a preto odišla zo strany. Kandidovala potom ako občianska kandidátka. To sú dva ojedinelé prípady. Mali sme od roku 2006 dva zjazdy, ktoré zavŕšili proces upokojenia situácie a vnútornej integrácie strany. Táto strana je jednotná a konsolidovaná. Ale platí to isté ako v každej rodine. Je tam viacero názorov i drobných sporov, ktoré treba riešiť. Aj v našej strane, je to živý organizmus. Prebieha diskusia k rôznym veciam, ale je to úplne v poriadku.
Na politickej scéne sa objavila nová strana, ktorá sa usiluje o ľavicových voličov, SDĽ. Ako vnímate túto stranu?
Niekoľkokrát sme sa stretli. Z našej strany bola snaha o spoluprácu. Nedošlo k tomu. Na základe kampane, ktorú SDĽ robí, je vidno, že je to politický subjekt vytvorený na objednávku. Je to politický prostriedok nejakého ekonomického zázemia, ktoré za touto stranou figuruje.
Viete povedať na koho objednávku?
Nerád by som to špecifikoval.
Ako je možné, že v Čechách sú komunisti populárni a na Slovensku to nefunguje?
Je to zrejme v genéze. KSČM sa zachovala kontinuálne po roku 1989. Našla cestu ako pôsobiť ako principiálna, zásadová ľavica v podmienkach 21. storočia. KSS sa na Slovensku po roku 1989 premenovala na SDĽ. Dnešná KSS musela byť nanovo obnovovaná v roku 1992. Boli sme neparlamentnou stranou bez ekonomických zdrojov, bez členskej základne. Museli sme nanovo začínať.
Čo ste robili po odchode z parlamentu v roku 2006?
Som plateným predsedom KSS.
Čo ste robili ako predseda neparlamentnej strany?
Všetka činnosť, ktorá súvisí s riadením strany od riadenia práce našich základných organizácií, cez prípravu dokumentov strany a tiež príprava volieb. Robili sme viacero odborných konferencií.
Vedeli by ste sa vrátiť aj k svojmu pôvodnému povolaniu?
Som vyštudovaný historik. Krátke obdobie som pracoval v Múzeu SNP. Oblasť histórie a filozofie nebola len mojou prácou, ale aj koníček. I dnes sa vo voľnom čase venujem študovaniu historickej literatúry. Zaujímam sa o národné dejiny v 20. storočí.
Ste zároveň zberateľom?
Vlastním nejaké vojenské uniformy, ktoré boli používané na území Slovenska. Mám napríklad uniformu používanú za prvej ČSR v hodnosti plukovníka. Otec bol dôstojníkom z povolania. Tiež mám nejaké odznaky. Mám zbierku mincí, ktoré boli používané na území Slovenska. Najviac si cením zbierku slovenskej meny, ktorú sme používali od roku 1993 do zavedenia eura.
A iné záľuby?
Nie je tiež tajomstvom, že som rybár a poľovník.
Zhováral sa Radovan Pavlík
Volebné rozhovory boli vytvorené v spolupráci s MEMO 98 v rámci projektu www.infovolby.sk.