Hlas-SD navrhuje zvýšenie minimálneho výživného z aktuálnej výšky 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa na 100 percent sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Spomínaný návrh zákona má za cieľ posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí, zvýšiť zodpovednosť rodičov za výživu detí a reflektuje na 27. článok Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého majú rodičia primárnu zodpovednosť za zabezpečenie životnej úrovne potrebnej pre vývin dieťaťa. Návrh zákona tiež reaguje na ekonomický vývoj a rast reálnych životných nákladov.
Pomoc pre jednorodičovské domácnosti
Predkladateľka zákona a poslankyňa za Hlas-SDPaula Puškárová v stredu na Ústavnoprávnom výbore uviedla, že táto právna úprava pomôže mnohým ľuďom, ktorí sa nachádzajú každý deň v bezvýchodiskovej situácii.
Každá štvrtá rodina na Slovensku je jednorodičovská a takmer polovica čelí riziku chudoby, ukázal výskum SAV
„Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona bol predložený v súvislosti s tým, že v súčasnosti je minimálne výživné vo výške necelých 40 eur. Všetci asi pochopíme, že zo 40 euro mesačne v súčasnej dobe, pri každoročnej vyššej inflácii, je veľmi náročné zabezpečiť všetky životné potreby dieťaťa. Hlavne pre dieťa, ktoré vekom prirodzene má vyššie nároky či už na zabezpečenie učebných pomôcok, liekov a rozličných aktivít, ktoré súvisia so školou atď.,“ uviedla Puškárová pre SITA.
„Vzhľadom na túto skutočnosť sme chceli podporiť všetky jednorodičovské domácnosti, aby minimálne výživné bolo zvýšené do sumy približne 130 eur na mesiac,“ ozrejmila ďalej s tým, že rozumejú, že ide o zásadnú zmenu a preto sú otvorení o tejto veci ďalej komunikovať a diskutovať.
Poslankyňa pripomenula, že táto téma nie je úplne nová, komunikoval ju už pred rokom aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Erik Tomáš a na viacerých fórach sa k nej vyjadrovala aj verejnosť.
Zdravotne znevýhodnení rodičia
Na stredajšom ústavnoprávnom výbore boli prítomní aj zástupcovia verejnosti, ktorí predniesli svoje pripomienky. Ľubomír Sedláček namietal, že navrhovaná novela zákona neobsahuje výnimku, ktorá by dávala súdnu možnosť individuálne posúdiť alebo prihliadať na invaliditu a zdravotné postihnutie rodičov.
„Zdravotne znevýhodnený rodič sa môže pri viacerých deťoch, pri schválení zvýšenia minimálneho výživného vo výške 100 percent sumy životného minima (čo by malo byť približne 135 eur), sám dostať pod úroveň svojho vlastného životného minima,“ upozornil Sedláček.
Jediný príjem často nestačí, samoživitelia patria medzi najzraniteľnejšie skupiny na Slovensku
Miroslav Sabol sa snažil v súvislosti s návrhom zákona o zvýšení minimálneho výživného upozorniť na to, že v súčasnej dobe rozhodnutia súdov sú do výšky 135 euro zhruba 44-percent, čo pokrýva obrovské množstvo rozhodnutí súdov.
„Ak by sa tento zákon v takomto znení prijal, tak by prišli na súdy desaťtisíce návrhov na zvýšenie výživného, pretože aj tí rodičia, ktorí v súčasnosti majú platené výživné a nie sú odkázané na náhradné výživné, sa budú obracať na súdy, pretože budú chcieť mať rozsudok o zvýšenom výživnom na to minimálne výživné,“ vysvetľoval Sabol.
Prikláňa sa preto skôr k systému v susednej Českej republike, kde v roku 2005 neprišli s experimentom minimálneho výživného, ale ponechali rozhodovaciu možnosť súdom, ktoré sami rozhodujú o výške určeného výživného bez stanovenia presnej minimálnej sumy.
„Táto právna úprava môže v praxi uškodiť mnohým zdravotne postihnutým, viacdetným a sociálne slabším rodičom, ktorí sa už dnes nachádzajú na hranici chudoby. Experiment s minimálnym výživným sa od roku 2005 dlhodobo neosvedčil a namiesto systémového riešenia často vedie len k nárastu dlhov, exekúcií a trestných konaní,“ doplnil Sabol.
Ako ďalej zdôraznil, odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR upozornil, že pri určovaní výživného je podľa čl. 14 Haagskeho protokolu potrebné zohľadňovať nielen potreby dieťaťa, ale aj možnosti povinného rodiča. V prípade rodičov s nízkymi príjmami alebo viacerými vyživovacími povinnosťami môže byť navrhované zvýšenie minimálneho výživného neprimerané.
„Sme presvedčení, že štát by mal vo väčšej miere posilniť vlastnú sociálnu pomoc rodinám a deťom v hmotnej núdzi, najmä cez úpravu životného minima, systému náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či podpory bývania, namiesto ďalšieho prenášania celej zodpovednosti na rodičov, ktorí objektívne nemajú dostatočné možnosti,“ hovorí Sabol.
Hlas je otvorený ďalej diskutovať
Predkladateľka zákona Puškárová v reakcii na pripomienky verejnosti uviedla, že sa vždy teší, ak je akýkoľvek záujem verejnosti pri jednotlivých návrhoch zákona.
„Sme veľmi radi, že zákon teraz prichádza už do druhého čítania a tak chápeme, že vo finálnej fáze je ten záujem omnoho vyšší. Napriek tomu si myslíme, že každý zákon treba pripravovať hlavne pre čo najväčší počet ľudí, ktorým pomôže. Ak sa vyskytujú individuálne prípady, v ktorých by mohol zákon nejako zasiahnuť negatívne do života objektívne znevýhodnených ľudí, sme otvorení ďalej rokovať o podobe, ktorá by bola čo najviac prijateľná,“ reagovala na pripomienky Puškárová.
Mnohé jednorodičovské rodiny žijú na hranici chudoby, materiálne im pomáha Odevná banka
Politička opätovne zdôraznila, že návrh zákona zásadným spôsobom rieši pozíciu jednorodičovských domácností, v ktorých sa už aj teraz nachádzajú deti ocitujúce sa na hranici chudoby práve kvôli tomu, že výživné nestačí na pokrytie životných potrieb dieťaťa. „A keď to neposkytne jeden z rodičov, ten druhý to musí zabezpečiť,“ uzavrela Puškárová.
