Zdá sa mi, že predseda Smeru mení imidž. Kým bol premiérom, bol oholený a dnes strnisko. Čím to je?
To nie je zmena imidžu, ale je to určitý prejav odpadnutia najväčšieho stresu. A možnože nejaká miera úľavy, ktorá predsa len prišla, či chceme, alebo nechceme. Hoci zase na druhej strane by som klamal, keby som povedal, že sme nechceli vládnuť ďalej. Tak sa tá úľava prejavila dočasne aj na vonkajšom vzhľade, ale to sú prechodné javy.
Teraz by ste však mali mať na holenie viac času …
Možnože tá úľava spojená s neoholením je príjemnejšia.
Vy ste mali vo funkcii premiéra akoby dve tváre. Jedna, ktorá bola navonok prísna, odmeraná k médiám a druhá celkom ľudská, ústretová.
Nehodnotil by som to na prístupe k médiám, pretože ja sa nechcem sťažovať a táto éra je dúfam za nami, ale nám médiá veľmi ubližovali. Ja som o tom absolútne presvedčený. A bola to celkom prirodzená obranná reakcia vo vzťahu k médiám. Ale to nemalo nič spoločné s tým, akú formu tváre som mal, pretože len iný predseda vlády by pochopil, prečo ten druhý predseda vlády má niekedy strnulú tvár. Tých povinností bolo toľko, že nebolo príliš veľa času na nejakú veľkú zábavu alebo na úsmevy. Ja som človek, ktorý sa vie zabaviť v spoločnosti výborne a asi som sám robil chybu, že som nedokázal moju normálnu prirodzenú tvár dostať do verejnosti a médiá ma vykresľovali ako chladnokrvného cynika. A chladnokrvný cynik určite nie som.
Čo by ste zmenili, ak by ste mohli, z minulosti? Čo by ste za tie posledné roky spravili inak?
Nehovorím to preto, že je to teraz naša agenda, ale podstatne väčší tlak by som vynaložil na veľké investičné projekty. To som absolútne o tom presvedčený, že sme mohli byť úplne niekde inde, s novým projektom atómovej elektrárne. Hovorím o časovom harmonograme. Tlačil by som na ďalšie diaľničné projekty, nielen tie, o ktorých sme doteraz hovorili – D1, R1, ale aj ďalšie úseky. Keď si beriem späť, že ten tlak bol veľmi efektívny, keď som vytváral na ministrov, keby som ten tlak možno používal od samého začiatku, od prvého dňa, ako som nastúpil do vlády, tak v niektorých veciach sme mohli byť ďalej. Takže tomuto by som venoval podstatne viac energie. Ukazuje sa aj to, že ja som našťastie prišiel na to pomerne rýchlo, že predseda vlády sa nemôže zaoberať detailmi a drobnosťami, na to jednoducho nie je priestor a ak si niekto myslí, že môže mať pod kontrolou celú krajinu od A po Z, tak je to veľký omyl. Predseda vlády sa musí sústreďovať na veľké veci. Na veľké veci a opomínať administratívne detaily, drobnosti, ktoré ho zaťažujú. Úlohou predsedu vlády je rozhodovať a riadiť. Keď som prvýkrát riadil NR SR, konečne ma k tomu pustili, ale to hovorím s úsmevom na tvári, vypočul som si príhovor poslanca za KDH pána Abrhana, ktorý mi povedal, že ma víta na stoličke podpredsedu NR SR a že určite riadim NR SR lepšie, ako som riadil vládu. Ja som na to nechcel reagovať, ale moja reakcia by bola určite takáto. Ja som sa aspoň snažil tú vládu riadiť, kým pani Radičová iba rozdeľuje slovo vo vláde, a to je podstatný rozdiel. Takže ja som presvedčený, že predovšetkým v tejto oblasti veľkých projektov, veľkých vecí som mal byť ešte dôraznejší.
Zostaňme pri vašich slovách, keď vravíte, že Radičová udeľuje len slovo vo vláde. Pavol Paška nedávno povedal, že je len hovorkyňou vlády. Podobá sa mi to kritike Vladimíra Mečiara z 90-tych rokov na adresu Mikuláša Dzurindu. Tiež bol pre neho len hovorcom SDK a Vladimír Mečiar mu to veľmi rád vyčítal.
My teraz nemusíme vôbec používať štandardnú opozičnú rétoriku nato, aby som niekomu ublížil. Pani predsedníčka vlády nemá žiadnu politickú silu, pretože nie je predsedníčka strany. A vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú SDKÚ, je odkázaná absolútne na Dzurindu a na Mikloša. A ak niekto sedí vo vláde ako predseda vlády a nemá za sebou vlastnú politickú stranu tak, že ju má naozaj pod kontrolou, tak sa na ňu tak potom pozerajú aj koaliční partneri. Aj Bugár, aj Figeľ, aj Sulík. Vnímajú ju len ako nejakého sprostredkovateľa medzi nimi a Dzurindom. Preto je úplne dnes evidentné, že keď povie premiérka niečo ministrovi, ktorý pochádza z inej strany, tak ten minister si to pôjde najprv vybaviť s Dzurindom, až potom sa bude baviť s ňou. A toto jednoducho u nás nebolo možné, a preto si dovolím skonštatovať, že premiérka je politicky absolútne slabá, úplne slabá. Naviac si treba uvedomiť, že veľmi šikovne ju nastrčili. Nastrčili ju a keď sa jej náhodou nebude dariť, zatiaľ sa jej príliš nedarí, keď sa jej bude nedariť ešte viac, tak bez akýchkoľvek problémov ju vymenia, pretože nebude mať za sebou politickú stranu. Celkom som nemilo prekvapený, že pani Radičová túto hru, ktorá bola voči nej rozbehnutá, takýmto spôsobom prehliadla a nechala sa do takejto manipulácie dostať.
Premiérka však tvrdí, že jej sa nepáči autoritatívny štýl vládnutia, že ona je za otvorenosť a dialóg.
Ale to nemá nič spoločné s autoritatívnosťou. To má niečo s tým, že či máte, alebo nemáte politickú silu. To, že máte politickú silu neznamená, že ste automaticky autoritatívny. Hovorím o reálnom využívaní politickej sily pri riadení tohto štátu. A preto opakujem, ja som robil všetko pre to, aby som vládu riadil. Či to bolo dobre alebo zle, musia rozhodnúť voliči. Voliči nám dali dominantné víťazstvo vo voľbách. Ale pani Radičová neriadi, pani Radičová rozdáva slovo vo vláde, a to je podstatný rozdiel. Pani Radičová je politicky a mocensky veľmi slabá. Nič iné som tým nechcel povedať. Ja nebudem hodnotiť jej osobné charakteristiky v žiadnom prípade. Rešpektujem, je to dáma, takže ani nemám dôvod ísť do osobných vecí. Ale hovorím, na základe faktov, ktoré sú tu na stole, že je objektívne politicky a mocensky slabá, lebo nemá za sebou vlastnú politickú stranu.
Je podľa vás prirodzené, že medzi koalíciou a opozíciou sú tak veľké zákopy, ktoré sa nedajú prekročiť a spolupracovať? Nemyslíte si, že v minulom volebnom období naozaj sa prehĺbili a vy ste zostali bokom?
Keby táto šesťkoalícia nemala viac ako 76 hlasov, tak všetci stoja pred dverami a chcú byť vo vláde so Smerom. Takto to dopadlo. Oni konštatovali pred voľbami, že vytvoria pravicovú alternatívu, ak budú mať dosť hlasov. Mali dosť hlasov, tak vytvorili pravicovú alternatívu. Keby nemali dosť hlasov na pravicovú alternatívu, tak niekto z nich je dnes so Smerom vo vláde. Iné riešenie jednoducho neexistuje. Preto sú úplne zbytočné diskusie na tému, že či niekto má alebo nemá koaličný potenciál. Keď niekto chce byť vo vláde, musí urobiť taký výsledok, aby sa bez neho vláda nedala zostaviť. V tomto prípade sa vláda dala zostaviť bez Smeru. Bodka. Veľmi jednoduchá matematika.
Smeru trvalo akýsi čas, aby sa nadýchol a zvykol si na opozičnú polohu, nemyslíte?
Nemám ten pocit. Myslím si, že…
Že ten prechod bol ľahký a jednoduchý?
Buďme trošku aj ľudskí a uvedomme si, že 97% verejnosti na Slovensku predpokladalo, že Smer bude vo vláde. Takže určite sme boli niekoľko hodín zaskočení výsledkom. Na druhej strane ja som často hovoril a stretol som teraz, keď som bol v Grécku na konferencii, Alfreda Gussenbauera, ktorý mi povedal: „Robert, pamätám si presne na jeden rozhovor s tebou, ktorý sme mali niekedy v januári, kedy si mi povedal, Alfred, ja verím, že budeme mať okolo 35%. A buď to bude dosť na to, aby sme boli suverénnou stranou vo vláde, alebo to bude dosť na to, aby sme boli suverénnou stranou v opozícii.“ Takže my sme museli rátať aj s touto alternatívou. Čiže nejaká miera frustrácie tu musela byť, veď by sme boli zo železa, keby to tak nebolo. Ale my sme predsa veľmi rýchlo skonštatovali, že ideme do opozície, že budeme opozícia voči tejto pravicovej vláde, ktorú nazývame zlepenec. Poslanecký klub Smeru pôsobí v parlamente veľmi konzistentne, máme 62 poslancov, z našej strany neodišiel ani jeden jediný človek. Máme jasné hodnotové vybavenie, my sme za sociálny štát. A čo má pani Radičová? Nech mi to teda niekto vysvetlí. My sme aspoň jasne pomenovali našu alternatívu, na ktorej sme štyri roky vládli. Sociálny štát, sociálne štandardy, efektívny sociálny štát, kontrolujúci, regulujúci. To bola naša filozofia, ktorú sme reálne presadzovali. Ale keď sa spýtam teraz pani Radičovej, že zadefinujte mi dvoma slovami, akú politiku chcete robiť, tak to sa nedá, pretože to je zlepenec všetkého možného, čo len prichádza do úvahy. Čiže ja považujem pre Smer prvých sto dní v opozícii za veľmi dobrých, pretože ľudia veľmi rýchlo môžu znovu porovnávať, ako sme vládli my a čo idú urobiť títo. My sme nemali žiadny dôvod zdražovať, oni zdražujú. My sme neprivatizovali, oni idú privatizovať. Naviac, dostatočne klamali pred voľbami, pretože my máme všetko zaznamenané, čo porozprávala pani Radičová, pán Mikloš a ďalší. Sú jasné vyhlásenia, nikdy nebudeme privatizovať. Otvorím si programové vyhlásenie vlády, prásk, privatizácia. Nikdy nebudeme zvyšovať dane, prásk, daň z pridanej hodnoty, ďalšie a ďalšie veci. Máme snem v novembri, kde sa bude riešiť aj osobná otázka v rámci Smeru, kto bude ďalej v najužšom vedení strany. Nepredpokladám žiadne principiálne zmeny a ideme ďalej. Chceme vyhrať komunálne voľby, chceme ich vyhrať dominantne. Máme dnes 760 primátorov a starostov. Chceli by sme mať viac ako týchto 760, bojujeme veľmi tvrdo o baštu pravice – o Bratislavu. Myslím si, že bojujeme veľmi férovo, bojujeme veľmi solídne. Kandidát má rovnocenné šance s pravicovými kandidátmi a budeme sa postupne pripravovať na ďalšie okamihy, ktoré prídu. Pretože ten potenciál konfliktov vo vnútri vládnej koalície je veľmi, veľmi veľký a Smer musí byť pripravený na akúkoľvek situáciu.
Ján Slota povedal, že táto vláda vydrží maximálne rok. Vy čo hovoríte?
Ja by som nehodnotil tieto veci až tak jednoducho, pretože to je zotrvačnosť. Keď sa tá loď rozbehne, tak trvá pomerne dlho, kým sa na mori zastaví. Zotrvačnosť v politike je niekedy neuveriteľná a dokazuje to veľa príkladov aj z našej slovenskej politickej histórie. Ja skôr predpokladám, že bude pokračovať tento chaos, pretože je ich príliš veľa, nevedia sa na všetkom dohodnúť. Bude pokračovať politika zdražovania, lebo nemajú inú alternatívu a objektívne musia prísť na to, určité odozvy verejnosti. Veď predsa nie je možné, aby po sto dňoch vládnutia už mali tri antivládne mítingy odborári v Košiciach, v Žiline a v Bratislave. To je nemožné.
Ale odborári vždy boli spojení s vami. Máte dohodu o spolupráci.
My sa k tomu predsa hlásime veľmi otvorene a tvrdíme, že odbory sú strategický partner Smeru. My budeme obhajovať právo odborárov na takéto legitímne protesty, pretože to patrí do elementárnej výbavy odborov. Nie som však za nejaké radikálnejšie prejavy. Krajina si nemôže dovoliť nejaké štrajky alebo niečo podobné, hoci tomu takisto neviete zabrániť. Ak začnú robiť na železniciach tie opatrenia, ktoré avizujú, tak kto zabráni tým vyhodeným ľuďom na železniciach, že sa postavia a budú si chrániť svoje veci legitímnymi prostriedkami, ktoré sú v Ústave SR napísané? Preto dá sa očakávať, že v tom najbližšom období to bude na jednej strane chaos, zdražovanie, privatizácia, na druhej strane môžu prísť sociálne protesty proti tomu. Musí byť politická strana takého typu ako je Smer, strana, ktorá je stabilná vnútorne, ktorá je hodnotovo vybavená, pripravená na takéto situácie. Čiže my si myslíme, že nudiť sa určite nebudeme.
Vy ste pripravený na štvorročný pobyt v opozícii?
No a keď to tak bude, čo nám iné zostáva?
Chystáte sa v opozícii zotrvať štyri roky?
Strana musí byť pripravená na 4-ročné opozičné pôsobenie, pretože voľby, ak sa nič nestane, budú až v r. 2014. Čo iné tomu Smeru zostáva?
Pripravujete stranícky snem.
Snem rozhodne o vedení strany, ale o tom bude najprv rokovať predsedníctvo, asi o 2-3 týždne, takže ja by som tieto otázky nepredbiehal.
Kandidujete znovu za predsedu?
Za podmienok, za ktorých Smer vyhral voľby, pri takomto dominantnom výsledku, pri určitom záväzku, ktorý máme vo vzťahu k voličom, ja nemám iné riešenie, keby som aj chcel mať.
A čo sa týka podpredsedov? Vy ste povedali, že veľké zmeny neočakávate…
Neočakávam nejaké zmeny. Ja teraz hovorím o predsedníctve. Nejde teraz len o podpredsedov, pretože najvýznamnejším orgánom v medzisnemovom období je u nás predsedníctvo. To je orgán, ktorý rozhoduje o mnohých vážnych otázkach. Ja hovorím o tomto orgáne, že by nemal prejsť nejakými závažnými zmenami.
Opozícia nie je len Smer. Je tu aj SNS. Je to pre vás dnes partner?
V opozícii sa vyskytnete, v opozícii si partnerov nevyberáte…
Niekedy ani do vlády.
V prípade SNS zopakujem niekoľkokrát povedanú vetu. SNS výrazným spôsobom prispela k plneniu programového vyhlásenia vlády, ktorej som bol predsedom. Nebudem teraz hodnotiť nič iné, iba poviem, že Jano Slota bol človek, ktorý držal slovo. To je nie ako Figeľ. Viete, niečo vám povie večer a na druhý deň to už neplatí. A vôbec, o týchto pánoch v koalícii je to dosť typické, že dosť ťažko držia slovo. Jano Slota držal slovo. A nepotreboval žiadny papier, nepotreboval žiadny podpis. Keď povedal, že klub bude takto a takto hlasovať, alebo že strana sa takto a takto postaví k nejakému problému, ktorý vznikol vo vláde, tak to tak vždy naozaj aj bolo. Ale opakujem, ja nebudem hodnotiť iné veci, ktoré sú skôr hodnotené negatívne vo vzťahu k Janovi Slotovi. Sme v opozícii spolu, my máme záujem komunikovať, pretože 71 je viac ako 62, ale určite nebudeme vytvárať žiadne bloky. Smer ide svojou vlastnou cestou, je to silná strana, s veľkou podporou verejnosti, ideme absolútne teda samostatne, aj do komunálnych volieb, aj do veľkých volieb a skôr vnímame SNS ako partnera, s ktorým sme boli 4 roky vo vláde a s ktorým budeme normálne v parlamente komunikovať.
Hovorili ste o tom, že by ste viac tlačili na ministrov, čo sa týka investičných projektov. Bol však váš tlak vo vláde dostatočný, keď s vašou vládou boli spojené mnohé kauzy? Aj spojené s rezortmi SNS. Nová vláda vyťahuje stále ďalšie a ďalšie zmluvy. Premiérka Radičová hovorila o rušení zmlúv na úrade vlády a ušetrených peniazoch.
Vraj hovorila niečo o nejakej kanalizácii na úrade vlády. Vôbec neviem, o čom hovorí, pretože to bola vec, o ktorú sa určite staral úrad vlády, asi išlo o nejakú prípojku alebo o čosi, nemám ani predstavu, čo to bolo. A to je teraz jedno, ale koľko im vydrží toto vyhováranie sa? Ja nič iné nepočujem, len vyhováranie sa na Fica, na vládu. Predpokladám, že tak, ako som vyhral súťaž v r. 2009, že moje meno bolo najčastejšie používané slovo v slovenských médiách. Dokonca častejšie ako kríza a euro. Tak predpokladám, že túto súťaž vyhrám aj v r. 2010, pretože ja nič iné nepočúvam, iba Fico.
Ale aj vy ste to robili v roku 2006.
Ale, ale, ale. My sme sa žiadnymi čiernymi knihami, žiadnymi takýmito vecami nezaoberali. My sme riadili túto krajinu a sme vládli. Pokiaľ ide o to, na čo sa pýtate, ja som hovoril o investičných projektoch. Ja som jednoducho hovoril o tom, že chvála pánu bohu, že sme aspoň to urobili, čo sme urobili. Počnúc letiskom, diaľnicami a hradom a ďalšími vecami. Ja si za týmto naozaj stojím. Nehovoriac o atómovej elektrárni v Mochovciach. Čo títo robia? Povedzte mi. Povedzte mi jeden projekt, ktorý robia. Vytešujú sa z cesty medzi Nitrou a Zvolenom, ktorú sme celú urobili my. Hrad zatvorili, vyhnali robotníkov z hradu. Letisko nebudú ďalej stavať, pripravujú ho na privatizáciu. Diaľnice zastavili. Ako chcú zabezpečiť hospodársky rast tohto štátu? Viete, toto je pre mňa najpodstatnejší rozdiel medzi nami a nimi. Pretože ak pôjdeme do takej politiky, ako dnes robí pani Radičová a ďalší, tak potom ja si môžem zobrať všetky tie veci z r. 1998-2006 a budem od rána do večera im pripomínať, čo sa všetko tu udialo, alebo neudialo. Poďme sa baviť o podstate tohto štátu. Podstata tohto štátu spočíva momentálne v tom, hovorím teraz o Slovensku, že nevedia zabezpečiť hospodársky rast. Pretože my sme, a veľmi logicky sa pýtam, mali mať záujem na vydrancovaní štátnej pokladnice v júni v r. 2010, keď 97% ľudí, vrátane nás verilo, že budeme vo vláde? Prečo by sme my prijímali proti sebe rozhodnutia zlého charakteru? Nakoniec to ani nie je pravda, však my sme minuli 47% zo štátneho rozpočtu a 53% sme im ešte nechali. Ten základný problém je v tom, že my sme nepotrebovali ani privatizovať a nepotrebovali sme ani zdražovať, pretože sme išli cestou podpory hospodárskeho rastu, cez veľké verejné investície.
Ale vyčítajú vám, že krajinu ste prevzali v prebytku a odovzdali zadlženú.
Ale nehovorte o prebytkoch a neprebytkoch. O akom prebytku? V akom dlhu sme nechali? To akože oni nemali deficity, alebo čo? Preboha, veď deficity za Dzurindovej vlády boli 8- 9%-né a my sme deficit mali v r. 2009 pri zavádzaní eura pod 3% a potom snáď prišla nejaká kríza. Ja dokončím tú myšlienku. Oni, keďže nevedia naštartovať hospodársky rast, my sme ho naštartovali, máme najvyšší hospodársky rast v EÚ, ale uvedomujú si, že keď zastavili všetky verejné projekty, že rast pôjde dole, sami to priznávajú v správe ministerstva financií, že tu bude vysoká inflácia, že reálne mzdy budú klesať, alebo budú udržané, tak prichádzajú s alternatívou zdražovania. A čo to je za alternatívu? Ja sa ich pýtam, prečo radšej nestaviate diaľnice, prečo nerobíte veľké projekty, ktoré vám ešte viac zdvihnú hospodársky rast? Hospodársky rast znamená viacej pracovných miest, dane, odvody, fungovanie Sociálnej poisťovne, všetkého. Nie, oni nestavajú, namiesto toho idú zdražovať. Dobre, ja som rád. Nech sa páči. Verejnosť teraz uvidí, čo to je mať pravicu a čo to je mať stredoľavú politickú stranu vo vláde. Ja si myslím, že ľudia si veľmi dobre uvedomujú, ako sme držali zubami-nechtami sociálny štandard. A teraz? Nič iné to nie je, vyhováranie, zdražovanie, príprava na privatizáciu. Dobre. Aj toto je legálny program. Ale za tento legálny program si táto pravicová koalícia bude niesť zodpovednosť. My ponúkame jasnú alternatívu, prestaňte zvyšovať DPH, prestaňte zdražovať, naštartujte hospodársky rast. A ak to neviete, alebo nechcete cez tieto veľké stavby, tak potom berte peniaze tam, kde tie peniaze sú a nie tam, kde nie sú. My sme nepotrebovali vyrúbiť dodatočnú daň pre banky. Načo? Nám išiel hospodársky rast, všetko fungovalo. Lenže im hospodársky rast pôjde dole, tak im odporúčam, neberte ľuďom cez DPH peniaze, neberte ľuďom peniaze škrtaním všelijakých sociálnych výhod, ale siahnite na banky, ktoré sa opäť dostávajú do rekordných ziskov. To je naša alternatíva, my ju ponúkame, aj s ňou prídeme v legislatívnej podobe.
V roku 2009 ste dodatočné zdanenie bánk, keď s ním prišiel do parlamentu Peter Gabura odmietli.
Ale nebolo treba, nebolo treba, pretože my sme dokázali predsa krajinu z krízy ako-tak dostať. A čo? Na Slovensku je nejaká grécka cesta? Ja som skoro odpadol, keď mi tu niekto rozprával včera, že pani premiérka rozprávala o hrozbe gréckej cesty. Ako môže byť na Slovensku grécka cesta, keď máme najvyšší hospodársky rast v EÚ, máme priemerný deficit 7% v rámci EÚ a druhú najnižšiu zadlženosť v rámci eurozóny? Tak o akej gréckej ceste rozpráva? Kto jej má veriť? To je plašenie. Preto tieto dve jasné alternatívy tu stoja proti sebe. My pôjdeme svojou alternatívou, oni idú svojou alternatívou. A je to dobre. Je to hodnotový konflikt. Hodnotový konflikt a volič sa bude môcť rozhodnúť, ku ktorej strane sa pridá.
Zdanenie bánk zaviedlo aj Maďarsko.
Áno. O zodpovednosti bánk za krízu sa hovorí veľa. Ale nikto zatiaľ európsky ani celosvetovo takúto zodpovednosť nevyvodil. My sme do bánk nedávali peniaze počas krízy, pretože banky boli sprivatizované, ale sme zase na druhej strane významným spôsobom zvyšovali ochranu vkladov. Všetci uznávame, že finančný sektor nesie zodpovednosť za krízu, a preto pri tých rekordných ziskoch, ktoré banky majú, budú musieť niečo z toho aj zaplatiť. Aby nemusela vláda brať chudobným, alebo tým, ktorí majú málo. Maďarsko išlo cestou, že zaviedlo daň, myslím na úrovni 0,45% z hodnoty toho majetku. Potom rovnako zaviedli daň, ktorá bola myslím na úrovni 5% z aktív v poisťovniach. Poľsko teraz uvažuje o podobnom prístupe. Poľský premiér Donald Tusk, uvažuje o rovnakom zdanení bankových inštitúcií a táto téma je neuveriteľne živá v rámci EÚ. My musíme rozhodnúť, že ako pôjdeme. Či pôjde o štandardnú mimoriadnu daň zo zisku, alebo pôjdeme cestou ako napr. navrhujú Poliaci, alebo ako sa uvažuje v rámci EÚ. Znovu opakujem, my sme nepotrebovali zdaňovať banky, pretože sme mali hospodársky rast. Ale títo keďže hospodársky rast nebudú mať, nestavajú, nevytvárajú pracovné mieste, tak nech berú peniaze tam, kde sú. Preboha, nech neberú peniaze tam, kde nie sú. To je naša filozofia.
Ako vnímate súčasný parlament?
Parlament je presne taký, aký je jeho predseda.
Čo to znamená?
V parlamente chýba elementárna politická kultúra, je tam obrovské množstvo chaosu, nepripravenosti. Presne to zodpovedá obrazu toho, kto riadi parlament.
Je aj slovenská spoločnosť taká? Môže byť obraz parlamentu iný, ako je obraz slovenskej spoločnosti?
Ja sa nechcem zaoberať osobne predsedom parlamentu, ale fakt je ten, že je to človek, ktorý tam nemá čo robiť. A ja to hovorím veľmi otvorene a veľmi jasne a opakovane. Lenže vládna koalícia si ho vybrala, pretože potrebujú byť pohromade, tak musia znášať aj dôsledky toho, ako pán Sulík riadi NR SR. Tým som všetko povedal. Ja by som v žiadnom prípade neporovnával Slovensko k parlamentu, pretože Slovensko snáď preboha nie je ako pán Sulík. To by ma naozaj veľmi mrzelo.
Čo viete spraviť vy pre to, Smer, ako najsilnejšia strana v parlamente, aby to vyzeralo inak. Dá sa?
Dá sa. My nemáme žiadnych matovičovcov, ani žiadnych podobných ľudí, ktorí robia v parlamente cirkus ako robia. Stačí byť normálny a myslím si, že parlament pôjde svojou vlastnou cestou. Len to treba povedať tým, ktorí sa nesprávajú celkom normálne.
Čo sa týka niektorých zákonov a vzťahu s Maďarskom, ako keby teraz utíchlo slovensko-maďarské napätie, ktoré tu za posledné 4 roky vyrážalo. Koalícia sa chystá meniť jazykový zákon, zákon o štátnom občianstve. Ako vy vnímate súčasné vzťahy a vývoj vzťahov s Maďarskom?
Jazykový zákon, to bola pre nás veľká diplomatická výhra. Pretože tento zákon prešiel všetkými možnými previerkami, vrátane vysokého komisára Vollebaeka a ďalšími a ďalšími sitami. Preto by som považoval nejaké rozhodnutia, ktoré budú tento zákon okliešťovať, za rozhodnutia, ktoré podkopávajú záujmy SR. Ale zase buďme politologickí, nie politickí. Ak je vo vláde strana Most-Híd, kde sú predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny, tak je celkom pochopiteľné, že vláda chce byť ústretovejšia k Maďarsku a k maďarským záujmom kvôli tomu, že vo vláde priamo sedia predstavitelia jednej z maďarských politických strán. Politologicky je to úplne pochopiteľné, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú dnes možno iné, ako boli v minulosti. Avšak je tu otázka času, keď možno zistí Fidesz, že bude treba znovu otvárať tieto témy. Som zvedavý, ako bude na to reagovať slovenská vláda.
Čiže myslíte, že Fideszu keď sa bude hodiť, otvorí tieto témy zas?
Určite áno. Veď to tak aj robil doteraz vždy.
Čo sa týka zahranično-politickej situácie, táto vláda nastúpila s tým, že odmietla pôžičku Grécku. Ohrozilo to zahraničnopolitické postavenie Slovenska?
Skôr by som túto otázku kládol predstaviteľom krajín EÚ, pretože my si môžeme niečo myslieť, ale realita je niekde inde. Tak v Socialistickej internacionále a medzi lídrami, ktorí sú dnes premiéri a tých bohužiaľ nie je veľa, určite Slovensko nezabodovalo. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, ako pozerá na Slovensko celá Európa. Ja by som Grécko nevnímal, alebo tento prípad ako nejaký rozhodujúci, pokiaľ ide o Slovensko a budúcnosť. Myslím si však, že nám to poškodí ani nie imidžovo, poškodí nám to určite v tých veciach, kde to budeme najviac potrebovať, v peniazoch. Ja si myslím, že nám to poslanci EP dajú pocítiť, keď sa bude rozhodovať o niektorých otázkach. Ale opäť, to je zodpovednosť tejto vlády, že sa tak rozhodla.
Vy ste hrali zahraničnú politiku na dve strany. Na západ, aj na východ.
Lebo tak sme to mali napísané v programovom vyhlásení vlády.
Badať to aj pri tejto vláde, že by hrala takúto politiku?
Absolútne nie. Naopak, naopak. Odmietnutie širokorozchodného projektu, alebo projektu širokorozchodnej železnice nemá žiadne ekonomické racio. Je to absolútne politické rozhodnutie, ktorým sa chcela táto vládna zostava úplne odtrhnúť od mimoriadne kvalitných vzťahov, ktoré sme budovali veľmi poctivo a starostlivo posledné štyri roky s významnou krajinou, ako je Ruská federácia. Na druhej strane sme si uvedomovali naše členstvo v NATO a vôbec význam vzťahu Slovenska s USA. To sa napr. prejavilo v našej významnej kooperácii v Afganistane, alebo pri ďalších iných bezpečnostných témach. Preto zahraničná politika, ktorú sme nazvali politika ekonomickej diplomacie, bola podľa môjho názoru veľmi úspešná, pretože Slovensko sa opäť vrátilo do vzťahov, ktoré boli veľmi zanedbávané. Ale je úplne preukázateľné, že zrušenie projektu širokorozchodnej bol politický symbol, ukázať, že tam cesta nevedie, že vedie iba smerom na západ. Považujem to za veľmi škodlivé, ale opäť, je to rozhodnutie tejto vlády.
Minulý týždeň zaznel hlas z HZDS, bývalého poslanca Haleckého, že HZDS by sa malo zlúčiť so Smerom. Čo vy hovoríte na takýto možný scenár? Vy ste boli v minulosti otvorený menším stranám.
Smer zintegroval sedem politických strán. A podarilo sa nám niečo, čo sa pravici doteraz nepodarilo, stredoľavý priestor dostať pod jednu politickú stranu. Dnes ešte niekde na úrovni 0,5% osciluje KSS, ktorá je skôr vnímaná ako extrémna ľavica. Určité rezíduum ľavicových voličov určite je aj v HZDS, hoci voliči k tejto strane sa nehlásili kvôli hodnotovej výbave, skôr to bol akýsi ťažko popíateľný emociálny vzťah voliča a predsedu HZDS. Toto bola pravdepodobne taká najvýznamnejšia príčina, prečo HZDS malo svojich voličov. Ale aj z týchto voličov, ktorí sú veľmi emotívne naviazaní na pána Mečiara, je určite časť voličov, ktorí patria do stredoľavého spektra. Ja by som neuvažoval v tomto okamihu o ďalších fúziách alebo integrácii, pretože HZDS zohralo v novodobých dejinách Slovenska dôležitú úlohu. Bolo rozhodujúcou silou pri vzniku štátu 1. januára 1993. Skôr sa treba trpezlivo pozerať, že či bude vo vnútri tejto strany nejaká sila, či už priamo riadená pánom Mečiarom, alebo vznikne nejako samostatne, ktorá dokáže oživiť nejaký potenciál tejto strany, pretože je to strana, ktorá podľa môjho názoru do parlamentu patrí….Patrí tam z hľadiska toho, čo urobila v tejto krajine, pretože je zaujímavé, že politické strany, ktoré hlasovali proti ústave, boli proti SR sú dnes v parlamente a strana, ktorá založila, alebo bola pri vzniku tejto krajiny, tak je zase mimo. Aj tento rozmer niekedy je v politike veľmi podstatný. Čiže my budeme trpezlivo čakať, ale nebudeme vyvíjať žiadne aktivity vo vzťahu k nejakej integrácii. Toto určite nie. To vylučujem absolútne.
Po voľbách ste povedali, že sa chcete stretnúť s pánom Mečiarom. V septembri si poťažkal, že ste ho nenavštívili.
Navštívim ho. Tiež máme toho veľa, ale nie je to o tom. Ja som s pánom Mečiarom mal veľmi korektné vzťahy. Myslím, že to potvrdí aj on. Niekedy sa zablýskalo, lebo predmety, ktorými sme sa zaoberali, boli veľmi náročné, ale vždy sme takisto boli k sebe veľmi solídni, ja si to veľmi vážim. Aj keď sme hovorili o SNS, musím dopovedať aj na adresu HZDS. Významný príspevok k plneniu programového vyhlásenia, veľmi solídne vzťahy s pánom Mečiarom pokiaľ ide o držanie slova a pokiaľ ide o vzájomné dohody.
Čo sa týka integrácie, nepodaril sa vám však krok, aby ste preregistrovali členov Hnutia za demokraciu, ktoré malo ukončiť činnosť. Nakoniec sa rozhodli naopak.
Je to ich rozhodnutie. My sme im ponúkli priestor na život. Malé strany už na Slovensku nemajú šancu. Jednoducho slovenská politická scéna ide opačnou cestou. Ide cestou integrácie a ja si niekedy kladiem otázku, že kde niektorí ľudia berú energiu, ktorí už boli v desiatich stranách, že znovu založia ďalšiu a ďalšiu politickú stranu. Ale treba ich nechať, o tom je politický systém. Ale malé strany nemajú šancu prežiť. Ak si myslia, že je príjemné byť v strane, ktorá má 1,5-2%, nikto im to nemôže brať, nech tam existujú. Ale to nepomáha slovenskému politickému systému.
Máte viac času na relax, keď ste teraz v opozícii, keď nie ste predsedom vlády?
Mám trošku iný režim. Mám trochu iný režim, ktorý spočíva v tom, že som si povedal, že všetky veci okolo športu vybavím vždy ráno. Keď som bol predsedom vlády, tak som si to nevedel tak zariadiť a musím povedať, že som za asi 5-6 mesiacov, začal som to v marci intenzívnejšie robiť, tak som schudol asi 11 až 12 kg. Poctivo cvičím každé ráno a odporúčam každému, aby si kúpil psa, každé ráno so psom prejdem od 7 do 9 km. Prejdem a zabehnem, lebo mám rád tzv. indiánsky beh a veľmi veľa cvičím. Cvičím tak, že ráno naozaj hodinu a pol sa venujem sám sebe z hľadiska športu, veľmi mi to pomáha.
Cvičíte v posilňovni?
Nie, nie. Vonku cvičím. V každom počasí chodievam a je to veľmi, veľmi dobré. A potom sa môžem plne venovať práci aj do 10-tej, do 11-tej, do polnoci, keď treba bez toho, aby som nemal ten nepríjemný pocit, že dnes som nič pre seba neurobil. Takže dokázal som si lepšie zariadiť svoj život z tohto pohľadu a je to naozaj, naozaj dobré. Dostávam sa opäť do vynikajúcej fyzickej kondície.
Čo futbal?
Budem hrávať aj futbal. Teraz predsa ide komunálna kampaň, tak ma čaká niekoľko futbalov a chcem ešte pripomenúť, že sme ešte stále neotvorili 60 malých multifunkčných ihrísk. A všetky obce, ktoré tieto multifunkčné ihriská postavili, nám posielajú pozvánky. Budeme si to musieť nejako nastaviť a ísť tam, pretože títo ľudia chcú nás. Oni tam nechcú túto vládu, pretože táto vláda sa ničím nepričinila o tieto ihriská.
Ale faktúry za ihriská chodia až teraz.
Ale to vôbec nie je pravda. To vôbec nie je pravda, pretože všetky peniaze boli vyplatené.
Čo sa týka intelektuálneho oddychu, máte nejaké knihy, ktoré ste si chceli prečítať ako premiér a nestíhali ste a dnes sa môžete k tomu dostať?
Samozrejme. Dokonca musím povedať, že začínam trošku pracovať po odbornej stránke. Znovu som sa pustil do druhého vydanie knihy Nutná obrana, ale to je odborná kniha, to nie je nejaká beletria, ani to nie je popisovanie politických zážitkov z minulosti.
Rozširujete ju?
Bola zmena v Trestnom zákone. A na túto zmenu bude treba reagovať. Bude to rozšírené a aktualizované vydanie, ktoré sa bude dať používať ako učebnica, ale bude to veľmi užitočné pre každého právnika. No a popritom si konečne môžem niečo prečítať. Ale žiadne noviny, žiadne televízne spravodajstvo. Toto principiálne vylučujem zo svojho jedálnička každý deň. Je to fajn. Je to veľmi dobré. Odporúčam to každému.
Kedy to máte mať hotové?
Ja som to chcel urobiť do konca roka, ale neviem, či to stihnem, pretože idú komunálne voľby. Času mám určite dosť.
Zhováral sa Radovan Pavlík