Európsky parlament prijal predpisy na ochranu médií, verejné orgány nebudú môcť vyvíjať nátlak na novinárov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Európska únia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Európsky parlament (EP) dal definitívne zelenú novému právnemu predpisu, ktorý je určený na ochranu novinárov a médií pred politickými alebo ekonomickými zásahmi.

Členské štáty Európskej únie (EÚ) zaväzuje, aby chránili nezávislosť médií, a zakazuje všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí. Parlament o tom informoval prostredníctvom svojej webstránky.

Verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak

Predpis stanovuje, že verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak na novinárov a redaktorov, aby prezradili svoje zdroje, napríklad ich zadržaním, ukladaním sankcií, vykonávaním prehliadok alebo inštaláciou invazívneho sledovacieho softvéru do ich elektronických zariadení.

Použitie špionážneho softvéru je dovolené len v určitých prípadoch na základe povolenia súdneho orgánu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody. Cieľové osoby v týchto prípadoch však tiež musia byť informované o tom, že ich sledovali a budú mať možnosť napadnúť to na súde.

Parlament v predpise schválil, že riaditelia a členovia správnych rád verejnoprávnych médií musia byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným a nediskriminačným spôsobom a z funkcie ich možno pred uplynutím funkčného obdobia odvolať len vtedy, ak prestanú spĺňať odborné kritériá.

Zneužívanie médií na politické účely

Cieľom je zabrániť zneužívaniu verejnoprávnych médií na politické účely. Verejnoprávne médiá musia byť podľa europoslancov financované transparentne a nestranne, pričom by to malo byť udržateľné a predvídateľné.

Všetci poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, bez ohľadu na veľkosť musia zverejňovať informácie o vlastníctve a či ich priamo alebo nepriamo vlastní štát. To má zabezpečiť, aby sa verejnosť dozvedela, kto ovláda médiá a aké záujmy môžu ovplyvňovať spravodajstvo.

Médiá budú musieť informovať aj o svojich príjmoch zo štátnej reklamy a o finančnej podpore poskytnutej štátom, čo sa týka aj prostriedkov z krajín mimo EÚ. Prideľovanie verejných prostriedkov médiám alebo online platformám bude podliehať primeraným a nediskriminačným kritériám. Zverejňovať sa budú musieť aj informácie o výdavkoch na štátnu reklamu.

Nezávislý mediálny obsah

Predpisy obsahujú mechanizmus, ktorý veľkým online platformám, ako sú Facebook, X alebo Instagram, zabráni svojvoľne obmedzovať alebo odstraňovať nezávislý mediálny obsah.

Takéto platformy by sa mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od závislých zdrojov, potom by mali príslušné médiá informovať o svojich chystaných krokoch a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Odstrániť alebo obmedziť obsah, ak stále nespĺňa podmienky platformy, budú môcť až po prijatí odpovede alebo ak odpoveď nedostanú.

Médiá sa môžu obrátiť na orgán mimosúdneho riešenia sporov a požiadať o stanovisko Európsku radu pre mediálne služby, uvádza tiež EP. Ako pripomína tento nový orgán, ktorý tvoria národní regulátori, vznikol na základe európskeho aktu o slobode médií.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie EP Európsky parlamentEurópska únia