Európsky parlament umožnil hlasovať svojim poslancov z domu už v marci 2020, a tak mu nehrozí prerušenie činnosti len preto, že niektorí z nich musia ostať v karanténe alebo sú covid pozitívni. Na Slovenku, rok po boji s pandémiou, online schvaľovanie zákonov nie je stále možné.
O potrebe technických zmien v Národnej rady SR (NR SR) sa začalo hovoriť vlani v decembri 2020. Hrozilo vtedy, že poslanci neschvália ústavný zákon potrebný pre vyhlásenie núdzového stavu. Vyriešil to vtedy hlavný hygienik, ktorý vyhláškou umožnil aj poslancom s COVID-19prísť na hlasovanie.
Zmeny vyjdú na 70-tisíc eur
V tejto súvislosti tiež bola zriadená pracovná skupina v pôsobnosti ústavnoprávneho výboru pod vedením predsedu výboru Milana Vetráka (OĽaNO). Na starosti mala prípravu novely rokovacieho poriadku. Jej návrh je už známy.
Zabezpečiť má online rokovania výborov a komisií NR SR, avšak iba počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Navrhujú sa aj trvalé audiovizuálne prenosy zo zasadnutí parlamentu a jeho výborov pre verejnosť.
Parlamentné výbory by mohli rokovať online, Vetrák sa spolieha aj na podporu opozície
Zároveň by mala novela umožniť členom výborov zvoliť si, či sa rokovania zúčastnia osobe alebo na diaľku prostredníctvom na to určeného systému. Online rokovanie by sa muselo oznámiť 48 hodín dopredu, aby sa mohlo zabezpečiť po personálnej a technickej stránke.
Každá z miestností výborov parlamentu by mala dostať kvalitnú kameru, ozvučenie, hardwarové a softwarové vybavenie, ktoré umožnia manažovať online rokovanie. Zabezpečiť by to mala Kancelária Národnej rady SR a účet by nemal podľa Vetráka presiahnuť 70-tisíc eur.
Očakávajú aj podporu opozície
Zabezpečenie priameho prenosu z rokovaní výborov a komisií je navrhnuté ako trvalé riešenie, online rokovanie zatiaľ iba ako dočasné. Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru sa bude vyhodnocovať po polroku od jeho zavedenia.
Nový zákon by mal byť účinný od 1. júna, musia ho však schváliť poslanci. Hlasovať by sa o ňom malo v treťom čítaní na májovej schôdzi parlamentu.
Kríza v koalícii pokračuje a situácia je podľa Remišovej momentálna vážna
„Očakávam bezproblémové schválenie novely rokovacieho poriadku parlamentu parlamentnou väčšinou,“ uviedol pre Webnoviny.sk Vetrák. Verí, že zmeny budú prijateľné aj pre opozíciu. „Naisto to však budeme vedieť v pondelok 15.marca po zasadnutí grémia parlamentu,“ dodal.
Hlasovanie poslancov zostane offline
Politológ Pavol Baboša hovorí, že navrhované zmeny v rokovacom poriadku môžu zjednodušiť časť legislatívneho procesu – rokovanie vo výboroch. Ide však len o veľmi malú časť a väčšia a dôležitejšia časť procesu prijímania zákonov naďalej ostane v offline priestore.
Online hlasovanie poslancov by podľa Baboša mohlo zrýchliť proces prijímania zákonov aj zabezpečiť hlasovanie poslancov, ktorí sú v karanténe alebo sa z iných dôvodov nemôžu schôdze zúčastniť osobne.
Od pondelka vstúpia do platnosti ďalšie obmedzenia. Prehľad aktuálnych protipandemických opatrení
Zhoduje sa s ním aj europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU), podľa ktorého by mal mať slovenský parlament vytvorený nástroj, ktorý umožňuje rýchlo zvolať schôdzu a zároveň neohrozovať zdravie poslancov.
Je tiež podľa neho potrebné brať do úvahy, že pandémia trvá dlhšie než sme predpokladali a môže sa aj zopakovať. Prípadne, môže vzniknúť nová výnimočná situácia.
Iná dynamika diskusií
Baboš na druhej strane poukazuje aj na nevýhody online rokovania parlamentu, predovšetkým na zníženie kvality samotnej diskusie a argumentácie politikov pri prijímaní zákonov. „Napriek všetkým vymoženostiam ktoré technológie ponúkajú je to úplne iná dynamika,“ upozorňuje politológ.
V online prostredí totiž podľa neho uniká to, ako sa daný človek tvári a ako reaguje na argumenty. Podľa politológa by mali byť skôr núdzovým ako trvalým riešením. „Bol by som proti tomu, aby to bolo dlhodobé riešenie, lebo kvalita diskusie a argumentácie je oveľa nižšia,“ povedal.
Bilčík, ktorý už má z uplynulého roka skúsenosti s online rokovaním z Európskeho parlamentu, zase hovorí, že takejto diskusii sa dá naučiť. „Ľudia sa naučili počúvať aj online,“ povedal pre Webnoviny.sk.
Uznáva však výhody osobnej diskusie, ako priamosť a bezprostrednosť. „Nie je to ideálne riešenie, ale je to najlepšie možné riešenie za daných okolností,“ dodáva Bilčík s tým, že je to výzva, ktorá platí pre každú inštitúciu, ktorá musí pre pandémiu fungovať v online priestore.
Otázka bezpečnosti
Netreba však zabúdať na argumenty, týkajúce sa zabezpečenia hlasovania. IT odborník Ondrej Macko upozorňuje na riziko pozmenenia odpovede na hlasovacie otázky. „Nedá sa zaručiť, že by hlasovanie bolo 100 % zabezpečené,“ myslí si.
Koronavírus: Spustí sa čakáreň na očkovanie, vo Francúzsku potvrdili novú mutáciu (online)
Bezpečnosť však podľa neho možno zvýšiť napríklad počítačom so zariadením, ktoré by šifrovalo komunikáciu. Aby však takýto systém fungoval, museli by mať toto vybavenie všetci zúčastnení a skutočne ho aj používať.
Macko upozorňuje aj na to, že v prípade hlasovania odkiaľkoľvek je ťažké technicky zabezpečiť, aby poslanec hlasoval len podľa svojho svedomia a nebol napríklad pod nátlakom.
Transparentné hlasovanie
Europoslanec niečo také vylučuje a opisuje, ako to funguje v Bruseli. Každý hlasovací lístok musí byť podpísaný poslancom prostredníctvom elektronického podpisu a následne odoslaný z emailovej schránky poslanca.
„Tým podpisom spečatíte hlasovanie tak, ako keby ste fyzicky stlačili tlačidlo,“ vysvetľuje. Následne sú hlasovania zverejňované a každý poslanec alebo poslankyňa sa tým pádom musí za svoje hlasovanie postaviť alebo ho v prípade nejasností či otázok vysvetliť.
Veľká novela Zákonníka práce: Prehľad zmien platných od marca
O každom hlasovaní tiež existuje dokument, ktorý zabezpečuje jeho overenie. Ak by mal niekto pochybnosti o tom, ako hlasoval, môže si to dohľadať. Bilčík by preto ani na Slovensku nezavrhoval online rokovania NR SR. Využiť by sa podľa neho dali aj po skončení pandémie, pričom by ušetrili čas aj peniaze.
Kedy sa bude rokovať a hlasovať online v NR SR
Na samotné online rokovania alebo hlasovania v parlamente si však budú musieť slovenskí poslanci ešte počkať. „Zavedenie online rokovania, či aspoň hlasovania parlamentu, si vyžaduje dlhší čas kvôli verejnému obstarávaniu, zložitejšie technické zabezpečenie, ako aj nemalé finančné náklady,“ hovorí Vetrák.
Pre plénum parlamentu podľa neho nepostačuje jednoduchý software, ktorý využívajú napríklad súkromné firmy alebo komunálni poslanci. Avizuje však, že zavedenie online rokovania NR SR bude predmetom veľkej novely rokovacieho poriadku, na ktorej sa chce koalícia dohodnúť aj s opozíciou.
Nateraz sa podľa Vetráka usilujú aspoň o zavedenie online hlasovania poslancov o predĺžení núdzového stavu, lebo ide o jednoduchšie rokovanie ako štandardné rokovanie parlamentu. Túto otázku rieši podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí).