Americký prezidentDonald Trump tvrdí, že útok na Irán mal odstrániť jadrovú hrozbu. Lenže po niekoľkých dňoch bombardovania, stovkách obetí a zabití najvyššieho vodcu Alí Chameneího zostáva zásadná vec nejasná: ako sa má táto vojna vlastne skončiť? Názov operácie Pentagonu – „Epic Fury“ (Epický hnev) – dnes možno vystihuje viac emóciu než stratégiu.
Od jadrovej hrozby k výzve na povstanie
Trump pôvodne vysvetľoval útok ako preventívny zásah proti iránskemu jadrovému programu. Po likvidácii Chameneího však začal otvorene vyzývať Iráncov, aby povstali proti režimu.
ONLINE - Irán útočil v regióne, vojna môže podľa Trumpa pokračovať aj dlhšie ako sa očakávalo a Slovensko chystá repatriačné lety - VIDEO, FOTO
Krátko nato Biely dom otočil rétoriku: vojna vraj nie je o zmene režimu. Táto nejednoznačnosť vyvoláva kritiku aj medzi americkými analytikmi.
Štyri vojenské ciele – bez politickej vízie
Trumpova administratíva napokon predstavila štyri hlavné ciele operácie: zničenie iránskeho námorníctva a armádnych kapacít, oslabenie podpory regionálnych militantných skupín, zastavenie vývoja jadrovej zbrane a dlhodobé vojenské oslabenie Iránu.
Všetky sú čisto vojenské. Ani jeden nehovorí, čo má nasledovať potom.
Stratégia: vyhnúť sa ďalšiemu Iraku
Bezpečnostný analytik Matthew Kroenig z think-tanku Atlantic Council tvrdí, že Trump už možno dosiahol to, čo chcel. Podľa neho sa Washington snaží najmä vyhnúť dlhým vojnám, aké USA zažili v Iraku či Afganistane. „Môžu prakticky kedykoľvek odísť a vyhlásiť víťazstvo,“ tvrdí Kroenig.
Čo je tajným plánom USA? Expert odpovedá, čo sa Trump pokúša dosiahnuť „škrtením“ Iránu - VIDEO, FOTO
Irán však nemusí cúvnuť. Analytička Negar Mortazavi z Center for International Policy upozorňuje, že Teherán môže konflikt skôr predlžovať. Irán podľa nej potrebuje ukázať, že útok bol bolestivý aj pre USA, Izrael a regionálnych spojencov – inak by riskoval ďalšie údery v budúcnosti.
Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
Izraelský premiérBenjamin Netanjahu sleduje stratégiu známu z operácií v Sýrii či Gaze: systematicky ničiť vojenskú infraštruktúru nepriateľa, až kým stratí schopnosť regionálne pôsobiť.
Niektorí experti hovoria, že cieľom už nemusí byť len pád režimu – ale oslabenie samotného štátu.
Nie zmena režimu, ale jeho implózia
Podľa analytika Tritu Parsiho z Quincy Institute for Responsible Statecraft ide o inú logiku než pri starších amerických vojnách. Cieľom vraj nie je dosadiť novú vládu, ale rozložiť schopnosť režimu fungovať.
Z izraelského pohľadu by tak Irán jednoducho prestal byť významným geopolitickým hráčom.
Iránsky dron zasiahol britskú základňu na Cypre, poškodil vojenské zariadenie - FOTO
Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví zasa vyzval Iráncov na povstanie a tvrdí, že pád islamskej republiky je na dosah. Otázkou však zostáva, či vojenský tlak automaticky prinesie politickú zmenu – alebo chaos.
Trumpova výhoda: nejasný cieľ
Historik Max Boot z Council on Foreign Relations tvrdí, že stratégia môže byť zámerne nejednoznačná.
Ak sa režim zrúti – víťazstvo.
Ak Irán ustúpi – víťazstvo.
Ak konflikt zamrzne – tiež víťazstvo.
„Nech sa stane čokoľvek, Trump vyhlási úspech,“ uzatvára Boot.
Vojna, ktorá ešte len hľadá svoj koniec
Spojené štáty a Izrael momentálne dominujú vojensky. No história ukazuje, že vojny sa nekončia bombardovaním – ale politickým riešením.
A práve to dnes chýba.
Operácia Epický hnev tak môže vstúpiť do dejín buď ako rýchly strategický úder alebo ako začiatok konfliktu, ktorého následky svet ešte len pocíti.
