Profesionálny vojak a expert na bezpečnostnú politiku, Ferenc Vukics analyzuje príčiny vypuknutia vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.
Podľa Vukicsa treba v prvom rade vychádzať z novej Národnej bezpečnostnej stratégie USA, ktorú v decembri minulého roka predstavila vláda Donalda Trumpa. Súčasťou veľkej americkej stratégie je totiž zadržovanie Číny a to predovšetkým tzv. stratégiou odopierania.
Zbaviť Čínu dôležitých zdrojov
V rámci stratégie odopierania sa USA snažia dosiahnuť to, aby tie krajiny, ktoré udržovali vzťah s Čínou a zabezpečovali jej isté zdroje; tie sa Číne odoprú a dané zdroje sa napokon nedostanú k Číne. Takýmto dôležitým štátom bola napríklad Venezuela, ale rovnako dôležitým je aj Irán.
ONLINE - Irán zaútočil na krajiny v regióne, Kuvajt omylom zostrelil americké stíhačky a Slovensko chystá tri repatriačné lety - VIDEO, FOTO
„Nešlo teda o plán, ktorý by vznikol z ničoho nič, ale ide o kroky, ktoré boli predvídateľné z hľadiska novej Národnej bezpečnostnej stratégie USA. Mnohí si myslia, že ide o kroky urobené náhle a v zhone, ale je viditeľné, že USA sa snažia cielenými údermi dosiahnuť isté výsledky. Zároveň sa snažia zvierať každého – Ukrajinu, európskych spojencov, Rusov aj Čínu; len aby sa dospelo k čo najpriaznivejšiemu stavu pre Spojené štáty,“ vysvetľoval Vukics pre youtubový kanál Patrióta.
Trump dlhodobo považuje Čínu za najväčšieho rivala USA, ktorú môže zatlačiť do kúta napríklad aj tým, že ju zbaví nerastných surovín a tých zdrojov, z ktorých má nedostatok. „Aj keď sa Čína snažila diverzifikovať svoje energetické zdroje, napríklad rozvíjala aj zelené zdroje v obrovskom množstve, avšak energie a elektrina nie sú všetko, lebo v otázke nerastných surovín je ropa ešte stále na prvom mieste, keďže nie je len zdrojom energie, ale vyrába sa z nej aj veľa iného materiálu,“ vysvetľoval Vukics s tým, že USA naopak, sú jedným z najväčších producentom ropy na svete.
Zabrániť zrodeniu nového rivala
Maďarský expert v tejto súvislosti pripomenul tzv. Wolfowitzovu doktrínu z roku 1992, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby sa USA stali jedinou superveľmocou a zabránili vzniku akejkoľvek konkurenčnej sily, ktorá by mohla ohroziť ich globálnu dominanciu.
„Wolfowitzova doktrína definovala, že ako majú USA poraziť napredujúce krajiny. V dokumente sa konštatovalo, že v krajine, v ktorom by sa naraz stretli faktory ako populácia, technológie, nerastné suroviny a energie, tá by mohla byť rivalom pre USA. Preto treba zabrániť tomu, aby tieto štyri faktory naraz dominovali a pracovať na tom, aby aspoň jeden-dve faktory z nich boli odopreté,“ priblížil Vukics.
USA sa teda podľa experta nesnažia eliminovať alebo rozdrobiť Čínu, ale chcú dosiahnuť to, aby na ázijskom kontinente sa Čína nestala hegemónnym vládcom. Zároveň sa USA usilujú aj o to, aby na žiadnom inom kontinente nevznikol takýto hegemónny štát.
Masívne údery na Irán
V súvislosti s Iránom Vukics pripomenul, že niekoľko dní pred útokom správy hovorili ešte o tom, že sa strany blížia k prelomovej dohode, že sa Iránci boja a sú ochotní vzdať sa aj tých vecí, o ktorých predtým nechceli ani počuť.
Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
„Na mierových rokovaniach bol napokon jediný bod, ktorého sa Iránci nechceli vzdať, a tým bolo ukončenie balistického raketového programu. Dokonca by súhlasili aj s tým, že nikdy nebudú hromadiť zásoby obohateného uránu, teda boli ochotní prijať všetko, len to nie, aby sa ich krajina stala bezbrannou. Pretože akonáhle Irán zastaví svoj raketový program, tak by hocikto mohol napadnúť ich štát,“ pripomenul Vukics s tým, že každý tieto rokovania vnímal ako prelomový moment a nádejal sa, že diplomacia zvíťazí nad vojnou, no napokon sa tak nestalo.
Udalosti v Iráne sa dejú vo viacerých vlnách. „V prvej vlne sa uskutočnilo takmer tisíc úderov. Len izraelské vzdušné sily nasadili 200 lietadiel proti 500 cieľom. Veľkosť úderov v Iráne by sme vedeli prirovnať k začatiu leteckej operácie proti Saddámovi Husajnovi. Vtedy boli vymerané brutálne letecké údery a bolo uskutočnených okolo 1000 úderov denne, teraz v Iráne to bolo 900 úderov za deň,“ hovorí Vukics.
Dôsledkom týchto masívnych úderov zlikvidovali takmer celé iránske vedenie, jednak vedenie Iránskej revolučnej gardy ako aj samotného teokratického vodcu. V reakcii na smrť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího prisľúbili iránske revolučné gardy „najbrutálnejšiu útočnú operáciu v dejinách“ proti americkým a izraelským základniam.
„Zároveň môžeme vidieť aj akúsi deľbu práce. Američania útočili na rôzne väčšie zariadenia, najmä na jadrové zariadenia, kým Izrael sa zameriaval predovšetkým na likvidáciu iránskeho vedenia. Treba uznať, že americké a izraelské spravodajské služby mali tak presné informácie o iránskom vedení, že tieto údery vedeli s úplnou presnosťou zasiahnuť ciele. Teda presne vedeli, ktorí iránski vodca, kde sa presne nachádza a aký typ útočnej zbrane treba použiť,“ upozornil Vukics.
„Zdá sa, že americké a izraelské vojská boli veľmi predvídavé a mali presné údaje, naopak iránske vojsko nedisponovalo tými schopnosťami, aby vedelo ochrániť vlastných lídrov,“ skonštatoval odborník.
Zvyšuje sa riziko destabilizácie
Irán cez víkend začal útoky aj na susedné krajiny v Perzskom zálive. Cielil predovšetkým na americké základne na Blízkom východe. Z Kuvajtu, Kataru aj zo Spojených arabských emirátov sa ozývali veľké explózie. Medzitým došlo k eskalácii konfliktu aj medzi Pakistanom a radikálnym hnutím Taliban v Afganistane.
Trump priznal americké obete pri útokoch na Irán, vojnu však označil za prínosnú pre svet a priblížil aj jej trvanie
„Nad Kábulom sú pakistanské lietadlá, na ktoré divo strieľa talibanská protivzdušná obrana. To znamená, že tu nejde len o rozpad Iránu, ale zdá sa, že dochádza aj k afgánsko-pakistanskému rozpadu, a nezabudnime ani na to, že po smrti najvyššieho duchovného vodcu vypukli v pakistanskom meste Karáči násilné protesty, kedy demonštranti zaútočili na budovu amerického konzulátu,“ pripomenul Vukics.
K tomu šiitské milície v Iraku, ktoré sú úzko prepojené s Iránom, vyhlásili, že sa aktívne sa zapájajú do konfliktu proti Izraelu a USA. Taký istý krok sa očakáva aj od jemenskej povstaleckej skupiny Hútiov, ktorí sú podporovaní Iránom.
„Zdá sa, že celý Perzský záliv vzbĺkol plameňom, zároveň aj územia ďalej od zálivu môžu byť od tohto momentu vtiahnuté do tohto konfliktu, ktorý môže spôsobovať problémy nielen čo sa týka Hormuzského prielivu, ale aj v otázke dopravy cez Červené more či Suezský prieplav,“ predikuje Vukics, ktorý zároveň varoval pred možným globálnym ekonomickým šokom.
„Svetová ekonomika sa v blízkej budúcnosti ocitne pred veľkou skúškou, zároveň aj čínska ekonomika, lebo nezabúdajme, že do Číny prúdilo 20 percent ropy práve z Iránu a Venezuely, takže aj oni budú musieť prepracovať svoj harmonogram,“ uzavrel odborník.
