Tlak na hrudi je jedným z najčastejších telesných príznakov, ktoré môžu človeka zaskočiť. Tento pocit, často popisovaný ako ťažoba, zovretie alebo bolesť na hrudi, je často okamžite spájaný s vážnymi srdcovými problémami. Hoci je vždy dôležité vylúčiť fyzické príčiny, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, mnoho ľudí si neuvedomuje, že tlak na hrudi môže mať svoj pôvod aj v psychike. Stres, úzkosť a ďalšie psychické faktory môžu významne ovplyvniť, ako sa naše telo cíti. Poďme sa pozrieť, akým spôsobom môže byť tlak na hrudi spojený s psychickým stavom a čo môžeme urobiť pre jeho zmiernenie.
Všeobecne je dýchacieho ústrojenstva v závislosti od génov najviac ohrozených veľkým množstvom prachu a alergénmi. Príliš sa ale nehovorí o tom, že za týmito ťažkosťami môže stáť aj stres. Opakované vystavovanie vypätým situáciám napríklad v zamestnaní môže vyústiť dokonca do vážnych dýchacích problémov.
Bolesť na hrudi a stres
„Po predkoch máme zdedenú informáciu, ako sa k stresovým situáciám postaviť – buď ich vyriešiť útokom, alebo utiecť. V organizme sa v tom momente produkujú látky, ktoré nám majú pomôcť zvolený variant realizovať. Dnešná doba však často tieto reakcie neumožňuje, a preto môžu produkované látky u predisponovaného jedinca vyvolať napríklad generalizované zúženie priedušiek, či astmatický záchvat. U iných to môže byť srdcová arytmia, búšenie srdca či dokonca srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica,“ vysvetľuje MUDr. Daniela Pavlíková z oddelenia respiračných chorôb EUC Kliniky Praha – Malešice.
Dýchacia sústava je teda jednou z tých, na ktoré sa prejaví psychická záťaž. Medzi najčastejšie prejavy dýchacích ťažkostí patria pocity sťaženia dychu, zadýchanie sa pri minimálnej záťaži, potreba dýchať viac zhlboka, tlaky na hrudníku či chrbte, potreba kašľania a pokašliavania, prípadne aj opakované infekcie dýchacích ciest. Za týmito komplikáciami môžu stáť naše gény, vonkajšie vplyvy a tiež stres a schopnosť jeho zvládania.
Pátrajte dôsledne
Nebezpečné je najmä zamestnanie, kde sme vystavení permanentnému, aj keď nie treba veľkému stresu. Ten sa na dýchacom ústrojenstve prejavuje nenápadne, a o to závažnejšie problémy môže spôsobiť. „Ako hovorí ľudová múdrosť, stokrát nič umorilo osla – zviera známe pre svoju odolnosť a vytrvalosť. Často lepšie zvládneme jednu väčšiu ranu osudu ako pretrvávajúce mikro stresy. Keď sa nám niekoľkokrát za deň vplyvom stresu zvýši tepová aj dychová frekvencia, zvyšuje sa riziko, že sa dostavia vážne problémy. Nepríjemný pocit na hrudníku alebo v oblasti žalúdka môže narušiť aj náš spánok, čím sa poruší biorytmus celého organizmu. Do práce ideme ďalší deň neodpočatia a začneme sa pohybovať v bludnom kruhu,“ uvádza Daniela Pavlíková.
Psychika a tlak na hrudi
Podľa lekárky treba pri pátraní po príčinách dýchacích ťažkostí myslieť na psychické problémy. Potom samozrejme nestačí len bežná liečba na pneumológii či alergológii, ale je vhodné využiť aj pomoc psychológa alebo psychiatra. „Psychoterapeut pacientovi vysvetlí, kedy sa jeho astma spúšťa a ktoré životné situácie k prejavom prispievajú. Môže ho tiež naučiť, ako svoje obavy, strachy a úzkosti lepšie zvládať,“ uzatvára Daniela Pavlíková. Nie je tiež od veci zvážiť, či človeku vôbec zamestnanie prináša radosť, a stojí za to si ďalej poškodzovať svoje zdravie.
