Pod povrchom tureckého regiónu Kappadokia sa skrýva jeden z najväčších archeologických zázrakov sveta. Podzemné mesto Derinkuyu fascinuje vedcov aj turistov už desaťročia. Ide o rozsiahly komplex vytesaný do mäkkej vulkanickej horniny, ktorý v minulosti poskytoval útočisko tisícom ľudí v časoch vojen, nájazdov a neistoty.
Zaujímavé pritom je, že o existencii tohto výnimočného miesta moderný svet dlho netušil. K jeho znovuobjaveniu došlo úplnou náhodou až v druhej polovici 20. storočia.
Pozrite si podzemné mesto Derinkuyu
Náhodný objav ukrytý za stenou domu
Príbeh objavenia Derinkuyu patrí medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy minulého storočia. V roku 1963 vykonával majiteľ domu v meste Derinkuyu stavebné úpravy. Pri búraní jednej zo stien narazil na nečakaný priestor vedúci hlboko pod zem.
To, čo spočiatku vyzeralo ako obyčajná dutina, sa po bližšom preskúmaní ukázalo ako vstup do rozsiahleho systému chodieb a miestností. Na miesto boli privolaní odborníci, ktorí postupne odhalili jedno z najväčších podzemných miest, aké boli kedy objavené.
Podľa niektorých miestnych rozprávaní si obyvatelia existenciu podzemných priestorov uvedomovali už skôr. Hovorí sa dokonca, že majiteľ si začal všímať, ako mu sliepky miznú v malých otvoroch pri dome. Práve tieto príbehy sa neskôr stali súčasťou legendy o objavení mesta, hoci historicky potvrdené zostáva najmä nález počas stavebných prác.
Mesto ukryté desiatky metrov pod povrchom
Derinkuyu patrí medzi najväčšie známe podzemné mestá na svete. Komplex siaha približne do hĺbky 85 metrov a pozostáva minimálne z 18 podlaží, ktoré sú navzájom prepojené úzkymi tunelmi, schodiskami a vertikálnymi šachtami.
Nie všetky úrovne sú dnes prístupné verejnosti, no aj sprístupnená časť návštevníkom ukazuje, aký rozsiahly a premyslený bol celý systém.
Jednou z najdôležitejších súčastí mesta boli ventilačné šachty. Tie zabezpečovali prívod čerstvého vzduchu aj do najhlbších častí komplexu. Vďaka sofistikovanému systému vetrania mohli obyvatelia v podzemí prežívať dlhé obdobia bez potreby vychádzať na povrch.
Odborníci odhadujú, že Derinkuyu mohlo v čase nebezpečenstva poskytnúť útočisko niekoľkým tisícom až desaťtisícom ľudí spolu s hospodárskymi zvieratami. Presné čísla však nie je možné spoľahlivo určiť.
Bezpečné útočisko počas vojen a nájazdov
Hoci sa Derinkuyu často označuje ako podzemné mesto, nešlo o miesto, kde by ľudia žili nepretržite po celý rok. Slúžilo najmä ako dočasný úkryt počas vojenských konfliktov a období nestability.
Oblasť Anatólie bola počas dejín opakovane vystavená útokom rôznych národov a ríš. Miestni obyvatelia preto potrebovali spôsob, ako ochrániť seba, svoje rodiny aj zásoby potravín.
Podzemné priestory im umožňovali ukryť sa na dni, týždne a v niektorých prípadoch pravdepodobne aj na celé mesiace. Vďaka skladom, zásobám vody a dobre premyslenej organizácii mohli fungovať relatívne nezávisle od diania na povrchu.
Kto podzemné mesto vybudoval?
Presný pôvod Derinkuyu zostáva predmetom výskumu. Archeológovia sa zhodujú, že mesto vznikalo postupne a rozširovalo sa počas viacerých historických období.
Niektorí odborníci predpokladajú, že najstaršie časti mohli vzniknúť už v období Chetitskej ríše približne v 2. tisícročí pred naším letopočtom. Táto teória však zatiaľ nebola jednoznačne potvrdená.
Za významných tvorcov a rozširovateľov podzemných priestorov bývajú považovaní aj Frýgovia, ktorí boli známi svojimi schopnosťami pri opracovaní hornín a budovaní rozsiahlych stavieb.
V neskorších obdobiach priestory využívali aj rané kresťanské komunity. Podzemné úkryty im poskytovali ochranu pred prenasledovaním a zároveň bezpečné miesto na náboženské aktivity.
Existenciu podzemných obydlí v tejto oblasti naznačujú aj historické pramene. Grécky historik Xenofón vo svojom známom diele Anabasis opisoval obydlia vybudované pod zemou na území Anatólie.
Premyslené mesto pod zemou
Výskum ukázal, že Derinkuyu nebolo len spleťou chodieb. Išlo o mimoriadne dobre organizovaný systém, ktorý obsahoval všetko potrebné na dlhodobé prežitie.
Archeológovia tu objavili:
- obytné miestnosti,
- sklady potravín,
- priestory pre hospodárske zvieratá,
- lisovne a miestnosti na spracovanie potravín,
- studne a zásobníky vody,
- náboženské priestory vrátane kaplnky,
- miestnosti, ktoré mohli slúžiť na vzdelávanie alebo spoločenské aktivity.
Rozloženie jednotlivých častí nebolo náhodné. Vyššie podlažia sa využívali najmä pre zvieratá a hospodárske účely, zatiaľ čo hlbšie úrovne poskytovali bezpečnejšie podmienky pre ľudí.
Zaujímavým obranným prvkom boli masívne okrúhle kamenné dvere. Tieto niekoľkostokilogramové bloky bolo možné zvnútra presunúť tak, aby úplne uzavreli vstupy do jednotlivých chodieb. Potenciálnym útočníkom tak výrazne sťažovali prístup do mesta.
Kappadokia ukrýva stovky podobných miest
Derinkuyu je síce najznámejšie, no rozhodne nie jediné podzemné mesto v regióne. V oblasti Kappadokie bolo objavených viac než 200 podzemných komplexov rôznej veľkosti.
Niektoré z nich sú navzájom prepojené kilometrami tunelov. Vytvárali tak rozsiahlu sieť úkrytov, ktorá miestnym obyvateľom umožňovala presúvať sa pod zemou a zvyšovala ich šance na prežitie počas konfliktov.
Práve rozsah tejto podzemnej infraštruktúry robí z Kappadokie jedno z najunikátnejších miest na svete.
Ako sa na mesto zabudlo
Podzemné priestory neprestali slúžiť svojmu účelu ani po skončení staroveku. Miestni obyvatelia ich využívali ešte v relatívne nedávnej minulosti, najmä ako sklady, pivnice alebo núdzové útočiská.
Po udalostiach spojených s grécko-tureckou vojnou a následnou výmenou obyvateľstva však mnohé komunity región opustili. Postupne sa vytratili aj znalosti o presných vstupoch a rozložení podzemného systému.
Viaceré vstupy časom zasypala zemina alebo boli zamurované. Derinkuyu tak na desaťročia upadlo do zabudnutia, až kým ho v roku 1963 opäť neobjavili.
Archeológovia stále nachádzajú nové priestory
Výskum podzemných miest v Kappadokii pokračuje dodnes. Moderné technológie umožňujú vedcom skúmať oblasti, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nedostupné.
Odborníci sa domnievajú, že skutočný rozsah podzemných systémov zatiaľ nemusí byť úplne známy. Každý nový objav prináša ďalšie informácie o tom, ako ľudia v minulosti dokázali využiť prírodné podmienky na svoju ochranu a prežitie.
Derinkuyu tak zostáva nielen fascinujúcou turistickou atrakciou, ale aj jedinečným svedectvom o vynaliezavosti a odolnosti civilizácií, ktoré kedysi obývali srdce Anatólie.
