Rozhryzené topánky, poškodené dvere, kaluže v predsieni alebo sťažnosti susedov na neprestajné zavýjanie. Mnohí majitelia psov si myslia, že ich štvornohý spoločník sa im takto pomstí za odchod z domu. Odborníci však upozorňujú, že vo väčšine prípadov nejde o vzdor ani schválnosť. Za takýmto správaním sa môže skrývať separačná úzkosť – stav, pri ktorom pes prežíva silný stres z odlúčenia od človeka, na ktorého je naviazaný.
Ide o pomerne častý problém, ktorý dokáže negatívne ovplyvniť kvalitu života psa aj celej domácnosti. Dobrou správou je, že pri správnom prístupe možno jeho prejavy výrazne zmierniť.
Video s ďalšími tipmi nájdete tu:
Keď pes nezvláda samotu
Niektoré psy zostanú doma samy bez väčších problémov. Iné však reagujú na odchod majiteľa výrazným nepokojom. Stres sa môže objaviť už vo chvíli, keď si človek vezme do ruky kľúče, obúva topánky alebo si oblieka bundu.
Príznaky separačnej úzkosti môžu byť rôzne. Patrí medzi ne nadmerné štekanie, zavýjanie, ničenie zariadenia bytu, škriabanie dverí, pomočovanie, slinenie alebo nepokojné pobehovanie. V závažnejších prípadoch sa môže objaviť aj odmietanie potravy či sebapoškodzovanie.
Treba však zdôrazniť, že podobné prejavy nemusia automaticky znamenať separačnú úzkosť. Niekedy môžu súvisieť s nudou, nedostatkom pohybu, nevhodným tréningom alebo zdravotnými problémami. Ak si nie ste istí príčinou, je vhodné poradiť sa s veterinárom.
Trestanie situáciu nerieši
Keď majiteľ nájde doma poškodený nábytok alebo rozhryzené veci, prirodzenou reakciou býva hnev. Odborníci však upozorňujú, že trestanie psa po návrate domov nie je účinné.
Pes si totiž nedokáže spojiť trest s udalosťou, ktorá sa stala pred niekoľkými hodinami. Namiesto toho môže začať vnímať návrat majiteľa ako ďalší stresujúci moment. Tým sa jeho neistota ešte prehĺbi a problém sa môže zhoršiť.
Ak má pes separačnú úzkosť, potrebuje predovšetkým pocit bezpečia a systematický tréning, nie tresty.
Pomôcť môže nácvik odchodových signálov
Mnohé psy si časom vytvoria spojenie medzi určitými úkonmi a odchodom majiteľa. Už zvuk kľúčov alebo otváranie skrine s bundou môže vyvolať nervozitu.
Preto odborníci odporúčajú takzvanú desenzibilizáciu. V praxi to znamená, že si počas dňa vezmete do ruky kľúče, obujete sa alebo otvoríte dvere bez toho, aby ste skutočne odišli. Postupne si pes zvykne, že tieto signály nemusia vždy znamenať dlhé odlúčenie.
Začínajte krátkymi intervalmi
Za najúčinnejšiu metódu riešenia separačnej úzkosti sa považuje postupné privykanie na samotu.
Začnite veľmi krátkymi odchodmi, ktoré pes zvláda bez známok stresu. Môže ísť len o niekoľko sekúnd za dverami. Až keď zostáva pokojný, intervaly pomaly predlžujte.
Dôležité je postupovať tempom, ktoré pes zvláda. Ak začne byť nervózny, je vhodné vrátiť sa o krok späť a pokračovať pomalšie.
Z odchodu nerobte veľkú udalosť
Mnohí majitelia majú tendenciu psa pred odchodom utešovať, objímať a vysvetľovať mu, že sa čoskoro vrátia. Hoci ide o prejav lásky, niektorým psom môže takéto správanie zvýšiť napätie.
Oveľa vhodnejšie je odísť pokojne a prirodzene. Rovnako by mal vyzerať aj návrat domov. Privítanie môže byť milé, no bez zbytočného rozrušenia. Cieľom je, aby odchody aj príchody pôsobili ako bežná súčasť dňa.
Pohyb a zábava môžu pomôcť
Pravidelná aktivita prospieva fyzickému aj psychickému zdraviu psa. Prechádzky, hry a mentálne podnety môžu zlepšiť jeho celkovú pohodu a znížiť úroveň stresu.
Je však dôležité vedieť, že samotná únava separačnú úzkosť nevylieči. Aj pes po dlhej prechádzke môže po odchode majiteľa prežívať silný stres.
Pomôcť môžu aj rôzne hlavolamy alebo plniace hračky s maškrtami. Niektoré psy sa nimi dokážu zabaviť najmä počas prvých minút samoty. Pri silnej úzkosti však niektoré jedince o jedlo ani hračky nejavia záujem, preto ich nemožno považovať za univerzálne riešenie.
Kedy vyhľadať odborníka
Ak pes trpí výraznou úzkosťou, ničí zariadenie domácnosti, neprestajne zavýja alebo sa jeho stav napriek tréningu nezlepšuje, je vhodné obrátiť sa na veterinára alebo veterinárneho behavioristu.
Pri stredne ťažkých a ťažkých prípadoch nemusí stačiť iba domáci tréning. Odborník môže navrhnúť individuálny plán práce so psom a v niektorých prípadoch odporučiť aj liečbu, ktorá pomôže znížiť úroveň stresu a zvýšiť úspešnosť tréningu.
Pochopenie je základ úspechu
Život so psom prináša množstvo radosti, ale aj zodpovednosť. Keď zviera počas vašej neprítomnosti zničí obľúbené topánky alebo poškodí zariadenie bytu, vo väčšine prípadov nejde o pomstu ani neposlušnosť.
Pes sa len snaží vyrovnať s nepríjemnými pocitmi, ktoré prežíva počas samoty. Trpezlivosť, dôslednosť a postupné privykanie na odlúčenie patria medzi najúčinnejšie spôsoby, ako mu pomôcť cítiť sa bezpečnejšie. Práve pochopenie potrieb zvieraťa býva prvým krokom k tomu, aby zostávalo doma pokojné a bez zbytočného stresu.
