Belgicko má nového kráľa, Albert II. odstúpil z funkcie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Princ Philippe
Princ Philippe s princeznou Mathilde. Foto: SITA/AP

Krátky profil končiaceho belgického kráľa Alberta II.

Albert, rodák z Bruselu, študoval vo švajčiarskej Ženeve. Mladší syn kráľa Leopolda III., v mladosti známy láskou k rýchlym autám a pekným ženám, sa v roku 1959 oženil s Taliankou.

Trónu sa ujal po skone svojho staršieho brata Baudouina, ktorého manželstvo s manželkou Fabiolou ostalo bezdetné. Pôvodne sa kráľom mal stať jeho syn Phillipe, no pred parlamentom zložil prísahu Albert II. ako v poradí šiesty kráľ Belgicka.

O šesť rokov neskôr rozvírili hladinu informácie, že kráľ Albert má okrem dvoch synov a dcéry ešte jednu nemanželskú dcéru – sochárku Delphine Boëlovou. Albert II. dostane po svojej abdikácii dôchodok 923 000 eur ročne, ako vládnuci monarcha dostával 11,5 milióna eur ročne.
Albert II.
Foto: SITA/AP

BRUSEL 21. júla (WEBNOVINY) – Belgický kráľ Albert II. v nedeľu oficiálne skončil vo svojej funkcii, v ktorej ho nahradil jeho syn, princ Philippe.

Historický okamih sa odohral v parlamente, kde nový kráľ v slávnostnej vojenskej uniforme zložil prísahu v troch jazykoch – francúzštine, flámčine (dialekte holandčiny) a nemčine.

Udalosti predchádzala omša v bruselskej katedrále za účasti vládnych predstaviteľov, no tradične bez zahraničných hostí.

Albert II. následne v kráľovskom paláci podpísal svoju abdikáciu, ktorú oznámil ešte začiatkom júla.

Ako dôvod uviedol svoj vek, ktorý mu neumožňuje vykonávať všetky kráľovské povinnosti podľa jeho predstáv.

V Európe je to tento rok už druhý prípad odstúpenia panovníka z trónu.

V apríli tak urobila 75-ročná holandská kráľovná Beatrix, ktorú po 33 rokoch na čele monarchie nahradil jej syn Willem-Alexander.

Hlavnou úlohou v poradí siedmeho belgického kráľa bude udržať národnostne rozdelenú krajinu pokope.

To pozostáva z francúzsky hovoriacich Valónov a holandsky hovoriacich Flámov, ktorí však nezdieľajú nadšenie svojich krajanov z monarchie a viac by sa im pozdávala klasická republika.

Monarcha sa však spoločne s futbalovou reprezentáciou považuje za zjednocovací symbol.

Dôkazom hlbokého rozdelenia krajiny je fakt, že tamojší politickí lídri v roku 2011 prekonali svetový rekord v neschopnosti zostaviť vládu. Tá vznikla až po 541 dňoch od dňa konania volieb.

Funkcia belgického kráľa je obdobou prezidenta v rámci republiky. Jeho úlohou je reprezentácia krajiny doma i v zahraničí. Kráľ zároveň rozpúšťať parlament a menuje novú vládu.

Prehľad stále panujúcich monarchov

Monarchovia majú silnú tradíciu najmä na severe Európy a v krajinách Beneluxu. Najznámejšou kráľovskou rodinou súčasnej Európy je však tá britská. Na čele Spojeného kráľovstva stojí už dlhé desaťročia kráľovná Alžbeta II. z rodu Windsorovcov. Následníctvo trónu bolo nedávno zmenené a môže sa ním v budúcnosti stať akýkoľvek potomok princa Wiliama a vojvodkyne Catherine. Aktuálnym následníkom však zostáva princ Charles.

V Španielsku je kráľom Juan Carlos z rodu Bourbonovcov. Jeho následníkom je princ Felipe, pričom prioritu v juhoeurópskej krajine majú muži.

Podobne je to aj v Monaku. Na jeho čele stojí knieža Albert II. z dynastie Grimaldiovcov. Následníkom trónu je však Albertova sestra Karolína.

V ďalších európskych kráľovstvách však nezohráva pri výbere panovníka úlohu pohlavie. Je tomu tak aj vo Švédsku, na čele ktorého stojí Karol XVI. Gustáv z rodu Bernadotteovcov či v Nórsku kráľ Harald V. V Dánsku oficiálne stojí na čele krajiny kráľovná Margaréta II. z rodu Oldenburgovcov.

Kráľovstvo sa v rámci starého kontinentu zachovalo aj v Beneluxe. Okrem Belgicka majú monarchov aj v Luxembursku, Lichtenštajnsku a Holandsku. Kým v maličkom kniežactve vládnu Nassauovci a veľkovojvoda Henrich I., v Holandsku stojí na čele krajiny od konca apríla kráľ Willem-Alexander. V Lichtenštajnsku zase kraľuje knieža Hans-Adam II.

Monarchovia, ktorí abdikovali

Belgický kráľ Albert II. v nedeľu oficiálne skončil, podobná situácia sa vo svete opakovala viackrát. Ponúkame vám niekoľko z nich.

* BRITÁNIA

Kráľ Eduard VIII. musel abdikovať 12. decembra 1936 iba niekoľko mesiacov po korunovácii, pretože trval na sobáši s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Zabránil tým veľkej ústavnej kríze. V máji 1937 nastúpil na kráľovský trón jeho mladší brat Juraj VI., otec dnešnej kráľovnej Alžbety II.

* RUMUNSKO

Kráľa Michala I. prinútili abdikovať v decembri 1947 komunisti, o niekoľko mesiacov nato odišiel do exilu.

* TALIANSKO

Viktor-Emmanuel III., taliansky kráľ od roku 1900, abdikoval 9. mája 1946 pre kolaboráciu s fašistickým režimom diktátora Benita Mussoliniho. Na trón nastúpil jeho syn Umberto II. prezývaný „májový kráľ“, pretože v júni toho istého roku odišiel do exilu deň po referende, ktoré rozhodlo o zrušení kráľovstva a vyhlásení republiky.

* BELGICKO

Kráľ Leopold III. bol na tróne od roku 1934. Jeho panovanie bolo sprevádzané kontroverznými rozhodnutiami počas druhej svetovej vojny. Abdikoval 16. júla 1951 v prospech svojho syna Baudouina I. Zabránil tak možným masovým nepokojom po jeho návrate na trón po šiestich rokoch strávených v exile.

* LUXEMBURSKO

Veľkovojvoda Jean abdikoval v októbri 2000 po 36-ročnej vláde, keď ho nahradil najstarší syn, princ Henri. Jean sa stal veľkovojvodom po svojej matke, veľkovojvodkyni Charlotte, ktorá abdikovala v roku 1964

* HOLANDSKO

Obľúbená kráľovná Beatrix koncom januára 2013 neočakávane oznámila svoju abdikáciu, pričom ako dôvod uviedla presvedčenie, že zodpovednosť za krajinu by mala prevziať nová generácia. Novým kráľom sa v apríli stal jej syn Willem-Alexander.

* EGYPT

Kráľ Farúk I. abdikoval v júli 1952 počas revolúcie na čele s plukovníkom Gamalom Abd an-Násirom, 16 rokov po nástupe na trón. Nahradil ho jeho syn Fuád II., no po vyhlásení republiky v júni 1953 bol nútený pripojiť sa k jeho rodine v exile.

* KAMBODŽA

Kráľ Norodom Sihanouk abdikoval ako 81-ročný 7. októbra 2004. V októbri 2012 zomrel. Na trón nastúpil v roku 1941 a abdikoval už v roku 1955 v prospech svojho syna. Monarchom sa stal opäť v roku 1993. Ústavný výbor vybral za jeho nástupcu jedného z jeho synov, princa Norodoma Sihamoniho.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Albert II.Alžbeta II.Belgický kráľ Albert II.Harald V.Juan CarlosKráľovná Alžbeta II.Kráľovná BeatrixPrinc Charles