Kauza mobilných telefónov, sfalšované dokumenty, odsúdený sprostredkovateľ a žaloba na takmer 17 miliónov eur, to všetko dopadlo na Slovenský futbalový zväz v čase, v ktorom bol Ján Kováčik zvolený do piateho funkčného obdobia. JUDr. Erik Schwarcz, PhD, advokát a konateľ kancelárie FAIRSQUARE, ktorá SFZ v tomto spore zastupuje, vysvetľuje hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty prípadu.
Kauza sa v médiách objavila tesne pred volebnou konferenciou SFZ a zväz spočiatku nekomunikoval. Prečo mlčal?
V prebiehajúcom súdnom konaní platí zásada, že procesné strany nekomunikujú veci, ktoré môžu ovplyvniť jeho priebeh alebo byť vytrhnuté z kontextu. To je štandardný postup každého právnika. Neznamená to však, že nemáme čo povedať.
Ale toto mlčanie nechalo priestor iným, aby formovali obraz kauzy. Spätne sa pýtam, bolo to správne rozhodnutie?
Je to legitímna otázka. Mediálny priestor sa vytvoril bez nás a to nám neurobilo dobre. Ale alternatíva, teda komentovať prebiehajúce konanie prostredníctvom médií, mala svoje riziká a tie sme si v tom období nemohli dovoliť. Procesná obozretnosť mala svoju logiku a za tým si stojíme. Dnes už môžeme hovoriť, pretože konanie na rozhodcovskom súde je uzavreté.
Konanie je uzavreté? Znamená to, že žaloba bola stiahnutá?
Dňa 23. marca 2026 nám bolo oficiálne oznámené, že žalobca žalobu v celom rozsahu stiahol. Považujeme to za nevyhnutný dôsledok toho, že sme preukázali nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Tento súd bol podľa nášho názoru zriadený subjektom, ktorý nespĺňal materiálne podmienky podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Nestačí totiž formálna existencia zápisu, zákon vyžaduje, aby zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu spĺňal zákonom požadované kritériá, čo v prípade rozhodcovského súdu, defacto určeného spoločnosťou Asbis SK splnené nebolo. Naša námietka teda obstála. Zároveň som presvedčený, že rozhodcovský súd bol do celej schémy vložený účelovo, len ako fórum, ktoré malo uľahčiť prenesenie následkov rizikových obchodov na zväz. Táto cesta sa žalobcovi uzavrela.
Vysvetlite nám teda od základu čo sa stalo a ako sa zväz dostal do pozície ručiteľa za obchody, o ktorých tvrdí, že o nich nevedel?
SFZ mal rokmi overenú obchodnú spoluprácu s firmou Best Press. Išlo o bežné zákazky malého rozsahu ako reklama, propagačné materiály, neskôr dodávka tlačiarní. Tieto zákazky v žiadnom roku neprekročili hranicu 15-tisíc eur. Požiadavka na uzatvorenie dohôd o ručení s limitom viazaným výlučne na cenu tovaru určeného pre SFZ ako koncového zákazníka bola odôvodňovaná tvrdením, že dodávatelia spoločnosti Best Press požadujú dodatočné zabezpečenie svojich pohľadávok, a tým pádom ani SFZ nemusel za tovar platiť vopred. Za týchto okolností, keď mal byť rozsah ručenia výslovne obmedzený maximálne do výšky ceny tovaru dodaného pre SFZ, takéto zabezpečenie samo osebe nepredstavovalo pre SFZ žiadne podstatné ekonomické ani právne riziko,.Na základe uvedeného prezident podpísal dohodu o ručení v presvedčení že ide o záväzok viazaný na dodávky pre potreby zväzu v limitovanom rozsahu. Čo sa skutočne dialo v pozadí, zväz nevedel.
Čo konkrétne zväz nevedel a zjavne mal vedieť?
Zväz nemal vedomosť o tom, že spoločnosť Best Press vstupuje alebo plánuje vstúpiť do obchodných transakcií v rámci obchodného reťazca s obratom v desiatkach miliónov eur. Rovnako nemal vedomosť o akomkoľvek zámere použiť ručenie poskytnuté výlučne na účely a v súvislosti s tovarom, ktorého koncovým zákazníkom mal byť Zväz, na zabezpečenie obchodov v desiatkach miliónov eur týkajúcich sa tovaru, ktorý Zväz nikdy neobjednal, neprevzal a ktorý mu nebol ani dodaný. Varovné signály, ktoré by spustili hĺbkovú previerku, jednoducho neexistovali — Best Press plnil záväzky a spolupráca fungovala. Navyše pre SFZ išlo o marginálneho dodávateľa. Zväz preto nemal žiadny dôvod predpokladať, že niekto môže byť v dobrej viere presvedčený, že SFZ má záujem ručiť za obchody s tisíckami iPhonov v hodnote desiatok miliónov eur. Za mimoriadne neštandardné považujeme, že ani jeden z veriteľov nepovažoval za potrebné priamo kontaktovať SFZ a overiť si, či skutočne objednáva elektroniku v takomto rozsahu. Takéto elementárne overenie by bolo nielen primerané, ale aj očakávateľné — a ak by ho vykonali, k celej situácii by jednoducho nedošlo.
To je verzia SFZ. Kritici ale hovoria, že prezident nemal podpísať dokument bez toho, aby si riadne overil jeho obsah. Je to zanedbanie povinnej starostlivosti?
Táto námietka by bola oprávnená, keby prezident podpisoval neznámy dokument od neznámej firmy. Ale nie je to tak. Šípoš z Best Press bol overený obchodný partner, s ktorým zväz dlhodobo spolupracoval bez akéhokoľvek problému. Navyše verzia dohody, ktorú prezident podpisoval, bola pripomienkovaná právnym oddelením zväzu. Teraz ale k tomu, čo považujem za najdôležitejší fakt celej kauzy: dohoda o ručení s overeným podpisom a zviazaná trikolórou bola fyzicky rozpojená. Podpisová strana spolu s osvedčovacou doložkou bola následne pripojená k úplne inému textu dohody — teda k verzii, ktorú prezident nikdy nečítal ani nepodpisoval. Toto nie je špekulácia — toto je preukázateľný mechanizmus falšovania. A myslím, že sa zhodneme na tom, že ani pri maximálnej odbornej starostlivosti nie je spravodlivé očakávať, že podpísaný dokument bude po jeho odovzdaní fyzicky rozobraný a znovu poskladaný s iným obsahom.
Hovoríte o neexistencii dohody o ručení. Ale ASBIS SK má v rukách dohodu o ručení, na ktorej je podpis prezidenta SFZ. SFZ však tvrdí, že má inú verziu.
To je jadro celej veci. Existujú dve protichodné verzie tej istej zmluvy. V právnom zmysle ide o situáciu, keď absentuje konsenzus, čo je základná podmienka vzniku záväzkového vzťahu podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Portál Aktuality.sk už písal, že obe procesné strany, my a aj ASBIS SK, fakticky pripúšťajú, že k falšovaniu dokumentu došlo. Čiže ak sa potvrdí, že zmluva bola sfalšovaná, čo si myslíme, toto konanie bolo odporujúce zákonu a takýto právny úkon je neplatný. Samozrejme, v tomto prípade sú aj iné skutkové a právne dôvody, pre ktoré je dohoda o ručení (v oboch verziách) absolútne neplatný právny úkon. Jedným z nich aj skutočnosť, že je tu predpoklad, že telefóny údajne dodané zo strany spoločnosti Asbis spoločnosti Best Press skončili v Rusku.
Nemohol zväz Šípošovo odsúdenie zistiť pred podpisom? Register trestov je verejne dostupný.
Register trestov fyzických osôb nie je voľne dostupný tretím stranám, nahliadnutie doň vyžaduje súhlas dotknutej osoby alebo oprávnenie zo zákona. Bežný zmluvný partner takúto možnosť štandardne nemá. Opakujem, že zväz spolupracoval s firmou, ktorá v minulosti riadne plnila záväzky, dodávala tovar a nevykazovala žiadne varovné signály. Požadovať od zväzu, aby odsúdenie odhalil, by znamenalo nastaviť štandard due diligence, ktorý nespĺňa ani väčšina súkromných spoločností. Odpoveď na túto otázku možno posudzovať aj optikou prípadnej vedomosti údajných veriteľov o tejto skutočnosti. Ak o nej vedeli, potom je ich postup značne problematický, keďže napriek tejto vedomosti vstupovali do obchodných vzťahov v miliónových objemoch. Ak o nej nevedeli, nevyhnutne sa vynára otázka, či možno od SFZ legitímne očakávať preverovanie marginálneho dodávateľa v rozsahu, ktorý nevykonali ani samotní veritelia, a to napriek tomu, že práve oni mali vedomosť o tom, že s týmto subjektom vstupujú do obchodov v hodnote desiatok miliónov eur. Len ťažko možno od SFZ požadovať vyšší stupeň obozretnosti, než aký uplatnili samotní účastníci predmetných miliónových transakcií, disponujúci podstatne širšími informáciami o ich rozsahu, povahe a ekonomickom význame.
Ale zväz je verejnoprávna inštitúcia hospodáriaca s verejnými prostriedkami. Nie sú na neho kladené prísnejšie požiadavky?
SFZ je občianske združenie, nie orgán verejnej moci. Hospodári s vlastnými príjmami, ktoré tvoria príspevky UEFA, FIFA, zmluvy, členské. SFZ je prijímateľom verejných prostriedkov v rámci príspevku uznanému športu a jeho použitie je striktne viazané na konkrétny účel v zmysle zákona. Tieto finančné prostriedky podliehajú kontrole hlavného kontrolóra športu.
SFZ nie je ani subjekt podliehajúci verejnému obstarávaniu v rozsahu, ktorý by pri bežných dodávateľských vzťahoch vyžadoval hĺbkovú previerku každého kontrahenta. Navyše, okolnosti predmetnej veci nasvedčujú tomu, že nešlo o bežné obchodné zlyhanie, ale o vedomé konanie smerujúce k vytvoreniu (pravdepodobne nezákonnej) obchodnej schémy, v rámci ktorej sa počítalo s prenesením rizík spojených s jej prípadným neúspechom na SFZ, a to bez jeho vedomia, súhlasu a bez reálnej vôle prevziať záväzky v deklarovanom rozsahu.
Ak by sa preukázalo, že predmetná schéma bola od počiatku založená na využití mena a postavenia SFZ na vytvorenie zdania existencie rozsiahleho zabezpečenia v prospech tretích osôb, išlo by o postup, ktorý je v hrubom rozpore so základnými princípmi poctivého obchodného styku. V takom prípade nemožno dôsledky zlyhania takejto schémy prenášať na SFZ, ktoré sa na jej vytvorení nepodieľalo, nebolo o nej informované a nemalo objektívnu možnosť jej existenciu predvídať alebo jej zabrániť.
Vrátim sa k tisíckam iPhonov, ktoré mal zväz dostať a to za milióny eur. Kde sú?
Práve to považujeme za jeden z najzásadnejších faktov celého prípadu. Žiaden z aktérov obchodného reťazca nepreukázal riadne dodanie tovaru jeho deklarovanému príjemcovi. A bez preukázania existencie platného primárneho záväzku, teda že tovar bol skutočne dodaný subjektu, za ktorého záväzky malo SFZ ručiť, nemôže akcesorický záväzok ručenia vôbec vzniknúť. To je základný princíp akcesoricity v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka. Okrem toho existuje dôvodné podozrenie, že tovar smeroval do Ruskej federácie v rozpore s nariadením Rady EÚ č. 833/2014, ktoré zakazuje priamy aj nepriamy vývoz tohto typu elektroniky. Ak by sa to preukázalo, primárny záväzok by bol od základu neplatný pre rozpor so zákonom a tým by zanikol aj akýkoľvek ručiteľský vzťah. Stopu do Ruska pritom neidentifikoval zväz, ale podľa medializovaných informácií samotní dodávatelia a štát túto stopu aktívne preveruje.
Spoločnosť ASBIS SK, ktorá SFZ žaluje je veľká etablovaná firma s tržbami 326 miliónov eur a je dokonca kótová na Varšavskej burze. Nedáva mi zmysel, že táto firma by sa zapojila do podobného konania.
Odpoveď na túto otázku nám neprináleží hodnotiť.
Môže ASBIS SK podať žalobu znova, tentokrát pred štátnym súdom?
Táto možnosť existuje. Ale naša hmotnoprávna aj procesnoprávna pozícia zostáva identická bez ohľadu na fórum. Neplatnosť dohody o ručení pre omyl a podvodné konanie , absencia konsenzuálneho vzniku záväzku, akcesorická neplatnosť dohody o ručení pre neexistenciu primárneho záväzku, absencia kolektívnej vôle príslušného orgánu, neplatnosť primárneho a akcesorického záväzku z dôvodu možného zakázaného reexportu do Ruska, sú dôvodné argumenty, ktoré podľa nášho názoru vytvárajú dobrú procesnú pozíciu pre zväz. A štátny súd prinesie jednu zásadnú zmenu oproti rozhodcovskému: transparentnosť a kontradiktórne dokazovanie.
Informačný servis
