BRATISLAVA 2. decembra 2015 (WBN/PR) – Skľúčenou náladou a rôznymi psychickými problémami dnes ľudia trpia častejšie ako kedysi, a ich výskyt, najmä v rozvinutých krajinách, neustále narastá. Podieľajú sa na tom rôzne faktory, napr. zmeny životného štýlu, zvýšené nároky na úspešnosť, stres, stavy „vyhorenia“, či osobné emočné a zdravotné problémy. Spúšťačom môžu byť aj aktuálne celospoločenské udalosti, ako napr. ekonomická kríza a podobne.
Najčastejším psychickým ochorením modernej spoločnosti je skľúčená nálada s depresívnymi sklonmi. Aby sa tieto stavy nestali vážnejším ochorením, je vhodné si včas pomôcť vhodnými prípravkami.
Čo ovplyvňuje našu náladu?
Stavy spojené s úzkosťou, smutnou náladou a psychickou únavou sú ovplyvňované tzv. neuromediátormi, hlavne sérotonínom, ktorý sa nazýva aj „hormónom šťastia“. Ten sa vytvára v mozgu z aminokyseliny tryptofán. Nachádza sa aj v tráviacom trakte, kde ovplyvňuje naše trávenie a chuť do jedla. Sérotonín má vplyv aj na vznik migrén (jeho nedostatok spôsobuje stiahnutie krvných ciev v centrálnej nervovej sústave).
Ako sa dá hladina „hormónu šťastia“ ovplyvniť?
Nedostatok sérotonínu v krvi v tráviacom systéme sa dá ovplyvniť príjmom vhodnej stravy. Do neurónov v centrálnej nervovej sústave sa však z krvného riečišťa neprenáša. Jeho hladina v neurónoch sa dá zvýšiť len dodaním jeho prekurzorov (aminokyseliny L-tryptofán, vitamín B6), teda látok z ktorých sa v mozgu syntetizuje. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim syntézu sérotonínu je aj hladina svetelného žiarenia. Aj z tohto vyplýva jeho väčší nedostatok počas jesenných a zimných dní.
Príznaky, ktoré netreba podceňovať
Mnohokrát si ľudia myslia, že problémy časom prejdú, avšak opak je pravdou, problémy sa skôr prehlbujú. Ak trpíte už dlhší čas nasledovnými príznakmi, je vhodné vyhľadať pomoc:
* Pocity úzkosti, smútku, bezmocnosti, viny.
* Strata záujmu o aktivity, ktoré predtým človeka tešili.
* Ťažkosti so sústredením.
* Poruchy spánku (viac alebo menej spánku).
* Nedostatok energie a únava.
* Zmeny chuti do jedla a zmeny telesnej hmotnosti.
Pomoc ponúka aj sama príroda
Veľmi dobrou voľbou pri skľúčenej nálade sú prípravky obsahujúce rôzne rastlinné výťažky zo šafranu, ľubovníka bodkovaného, valeriány, rozchodnice ružovej, medovky lekárskej atď. Používanie ľubovníka je do istej miery obmedzené. Ľubovník totiž patrí k bylinkám, ktoré môžu významne ovplyvňovať liečbu inými liekmi, a preto sa nemôže s nimi kombinovať. Ide napríklad o warfarín a iné lieky, ktoré ovplyvňujú zrážavosť krvi, teofylín a niektoré lieky na epilepsiu. Ľubovník taktiež nemôže používať veľká časť žien v produktívnom veku, lebo znižuje účinnosť perorálnej hormonálnej antikoncepcie. Šafran, na rozdiel od ľubovníka, ostatné lieky takmer neovplyvňuje. Extrakt zo šafranu siateho (Crocus sativus L.) sa používal v tradičnej perzskej medicíne ako antidepresívne pôsobiaca bylinka. Vojakom v starovekom Egypte dávali šafran do jedla, aby im dodali energiu, zlepšili náladu, zmiernili napätie, podporili schopnosť sústrediť sa a načerpať sily v plnohodnotnom spánku. Aj v dnešnej dobe je šafran používaný vo farmaceutickom priemysle na výrobu rôznych prípravkov. Vedecké štúdie potvrdzujú, že účinok šafranu je daný látkou safranal, izolovanou z blizien šafranu, ktorá ovplyvňuje v mozgu hladinu sérotonínu („hormónu šťastia“). Jeho veľkou výhodou je tradíciou overený účinok a výborná znášanlivosť bez nežiaducich účinkov.
Článok pripravila odborná redakcia Edukafarm