Aké široké môžu byt možnosti na ochranu menšín

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
NR SR ilustračka
NR SR ilustračka Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 17. februára – Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín vznikol na podnet orgánov Rady Európy a začal platiť v roku 1998. Jeho ustanovenia sú vo forme nabádaní, čo samo osebe naznačuje, že je to predovšetkým morálny apel na krajiny, aby ochraňovali národnostné menšiny. Hoci situácia každého štátu pripojeného k dohovoru je pod drobnohľadom Výboru ministrov Rady Európy, právna vymožiteľnosť týchto noriem je problematická. Slovenská republika sa k rámcovému dohovoru pripojila v roku 2001 a vzala na seba záväzok ochraňovať deväť menšín, medzi nimi aj Rusínov.

Rámcový dohovor obsahuje aj zaujímavé príklady, ktorými sú práva menšín v jednotlivých oblastiach spresnené, pričom sa navrhujú i konkrétne riešenia.

Dohovor pripomína, že členovia menšín môžu napríklad používať abecedu úradného jazyka na písanie mien ľudí svojej národnosti vo fonetickej forme. Osoby, ktoré boli kedysi donútené vzdať sa svojho pôvodného mena či viacerých mien alebo osoby, ktorých mená sa násilne zmenili, by mali mať nárok vrátiť sa k používaniu pôvodnej formy.

Pamätá sa taktiež na právo jednotlivcov menšín umiestňovať vo svojom menšinovom jazyku tabule, nápisy a iné informácie súkromnej povahy – tak, aby boli viditeľné pre verejnosť. To však nebráni, aby štát, naopak, žiadal od osôb patriacich k národnostnej menšine používať okrem toho aj úradný jazyk alebo iné menšinové jazyky.

Podporuje sa taktiež možnosť umiestňovať miestne názvy, názvy ulíc a iné topografické znaky pre verejnosť aj v jazyku menšiny. Pri uplatňovaní tejto zásady si však štát môže nárokovať brať do úvahy špecifické podmienky regiónov a svojho právneho systému, vrátane možnej dohody s inými štátmi.

Za veľmi dôležitú sa považuje povinnosť uznať právo každej osoby patriacej k národnostnej menšine na výučbu svojho menšinového jazyka. Je to jeden zo základných prostriedkov, ktorými môžu presadzovať a uchovať svoju identitu. V tomto sa netolerujú pre štáty žiadne výnimky. Podporuje sa aj znalosť kultúry, histórie, jazyka a náboženstva národnostných menšín i zo strany väčšinového obyvateľstva.

V dohovore sa priamo spomína, že diskriminačné by nemalo byť udeľovanie licencií na zvukové rádiové a televízne vysielanie, prideľovanie frekvencií a taktiež podnikanie v oblasti kín. Podporovať by sa mali taktiež redaktori v tom, aby umožňovali prístup menšín do médií pri zachovaní redakčnej nezávislosti.

Od štátov sa požaduje vytvoriť podmienky na to, aby sa osoby patriace k národnostným menšinám spolupodieľali nielen na kultúrnom, spoločenskom a hospodárskom živote, ale najmä na verejných záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Aby sa vytvorilo prostredie vhodné na takú kooperáciu, štát by mal umožniť s menšinami konzultácie – prostredníctvom ich reprezentatívnych inštitúcií. Je to dôležité, keď sa napríklad pripravujú legislatívne alebo administratívne opatrenia, ktoré sa ich môžu priamo dotknúť. Ide napríklad o:

– zainteresovanie menšín na príprave, zavádzaní a hodnotení plánov a programov štátneho a regionálneho rozvoja,

– uskutočňovanie výskumov a zhodnotenie možného dopadu plánovaných rozvojových projektov na menšiny;

– efektívnu účasť menšín na rozhodovacích procesoch ako aj vo volených orgánoch na štátnej i miestnej úrovni;

– o decentralizované alebo miestne formy správy.

www.cemerica.rusyn.sk

Zdroj:

www.radaeuropy.sk

www.mzv.sk

www.vop.gov.sk

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať