Spojené štáty a Izrael spoločne zaútočili na Irán, ale po troch týždňoch vojny začína byť zrejmé, že sa ich názory na jej ďalší priebeh rozchádzajú. Člen Atlantickej rady a expert na Blízky východ Daniel Shapiro v rozhovore pre CNN priblížil, či majú Jeruzalem a Washington v tejto vojne rovnaké ciele.
Obe krajiny sa zjavne usilujú oslabiť schopnosť Iránu presadzovať svoj vplyv a ohrozovať susedné štáty. Zamerali sa na oslabenie iránskej protivzdušnej obrany, zásob balistických rakiet, odpaľovacích zariadení a výrobných kapacít, uviedol Shapiro. Spoločným cieľom je aj zabrániť Iránu ďalej obohacovať urán a priblížiť sa k výrobe jadrovej zbrane.
Zmena režimu sa zdá byť pre Izrael prioritou
Skutočnou otázkou teda je, či cieľom tejto vojny je zmena režimu. Podľa Shapira niet pochýb o tom, že Izrael chce v tejto kampani pokračovať a verí, že by mohla viesť k pádu režimu, a to z pochopiteľných dôvodov. Čelí nezmieriteľnému nepriateľovi, ktorý prisahal, že ho zničí. Celé desaťročia podporoval teroristické organizácie, na rukách ktorých je krv mnohých Izraelčanov, a zároveň budoval jadrové aj balistické kapacity, aby tento cieľ mohol naplniť.
Spojené štáty majú menej jasné ciele
Washington však má vlastnú skúsenosť s vojnami zameranými na zmenu režimu, proti ktorým sa prezident (Trump) vyjadroval a ktoré väčšina Američanov nepodporuje. Existuje riziko, že vojna, ktorá by trvala ešte mnoho týždňov alebo aj dlhšie, by USA mohla stáť veľa ľudských životov aj veľké finančné náklady. Zároveň by mohla vyústiť do celosvetovej hospodárskej krízy, v ktorej síce zatiaľ nie sme, no možno sa k nej približujeme, vyhlásil Shapiro.
To by oslabilo vojenské kapacity USA a mohlo poškodiť ich strategické záujmy v Indo-Pacifiku aj v Európe, keďže krajina by veľkú časť svojich zdrojov sústredila na Blízkom východe.
Zmena režimu v Iráne by mala na Izrael a USA odlišný vplyv
Spojené štáty by boli nútené riešiť následky chaotického vývoja po páde režimu. Mohla by medzi ne patriť občianska vojna v Iráne, šírenie nestability do susedných krajín aj prílev migrantov, ktorý by mohol destabilizovať Európu a spojencov v Perzskom zálive. Kým USA by museli riešiť následky pádu režimu, pre Izrael by bolo dôležitejšie to, že režim skončil, a možné dôsledky by vnímal s menšími obavami.
Európski lídri kritizujú útoky na Irán. Členské štáty EÚ nemajú chuť ísť do vojny, vraví Kallasová
Majú USA a Izrael v tejto vojne rovnaký časový horizont?
Podľa Shapira budú Izraelčania chcieť v kampani pokračovať dlhšie, pretože sa budú snažiť režim ďalej oslabovať a možno budú dokonca dúfať, že napokon skutočne padne. Prezident Donald Trump sa vyjadruje veľmi nejednoznačne a nejasne, pokiaľ ide o svoje ciele, a teda aj o to, ako dlho bude trvať, kým ich dosiahne. Situáciu navyše komplikuje aj prehlbujúca sa kríza v Hormuzskom prielive. Trump by už dnes mohol vyhlásiť víťazstvo s tým, že Irán prišiel o veľkú časť svojich schopností presadzovať svoj vplyv. Nie je však isté, či by Irán po prípadnom vyhlásení prímeria zo strany USA skutočne zastavil útoky.
Je celkom možné, že prezident Trump dospeje k bodu, oveľa skôr, ako by si želal Izrael, keď sa bude snažiť konflikt ukončiť. Či by sa mu to naozaj podarilo, je už iná otázka, ale ako povedal Shapiro tieto časové horizonty sa zrejme líšia.
